Hra osudu

Stretnutie

Dnes ráno vstávala Sára s myšlienkou na samovraždu. Nemyslela to vážne, ale už len to pomyslenie ju vydesilo. Pri horúcej sprche si pomyslela, či by jej nebolo lepšie, keby to ukončila. Celé to zdĺhavé a únavné trápenie. Jej život ju už netešil. Ani veci, čo predtým milovala ju nebavili. Na štetec ani na knihu nesiahla mesiace, žiadna hudba ju nebavila. Každá skladba jej neustále pripomínala čo mala a už veľmi dlho nemá. Rovnako mesiace nesiahla ani na seba. Keď ju prestal baviť sex aj s ňou samotnou, tak aké potešenie zo života jej potom vlastne ešte ostalo? Ani do práce už nechodila s tým elánom,ktorý z nej sálal predtým. Nič, a to doslova NIČ, ju už netešilo.

Za týždeň mala mať v jednej z galérii, ktorú sponzorovala, výstavu. Jednalo sa o neznámu umelkyňu, ktorú jej odporučil kamarát. Vraj videl jej obrazy v nejakom podniku a učarovali mu. Vždy dala na jeho úsudok, tak sa ju v galérii rozhodla spropagovať.
V deň, keď sa mala konať výstava, ju Michal do rána po dlhej dobe pomiloval. Dali si spolu raňajky a pozvala ho, aby ju večer doprevádzal. V práci nachystala všetko potrebné a ku podivu sa tešila na večer. Už dlho sa nikde nenahodila a dnes si dala na tom obzvlášť záležať. Obliekla si "malé čierne" šaty, tie nesmeli chýbať žiadnej žene v šatníku, ako vravievala Coco Chanel. Ryšavé, kučeravé vlasy si nechala voľne rozpustené. Dala si krvavočervený rúž a vyrazila do galérie.

Pri vchode ju privítal kamarát a vysmiata dlhonohá blond slečna so šampanským.
"Tento stereotyp pri výbere hostesiek, ti ostane asi navždy Šimon, že mám pravdu?", spýtala sa so smiechom Sára.
"Mám svoj typ, čo ti poviem." Usmial sa Šimon a zobral jej kabát. "Poď, predstavím ťa maliarke, je úúúúchvatná. Budete si rozumieť." Povedal Šimon, chytil ju žoviálne pod pazuchu a viedol pomedzi ľudí. Naďa v tej chvíli stála pri jednom zo svojich obrazov v saténových červených šatách, ktoré jej odhaľovali potetovaný chrbát a koketovala s potencionálnym kupcom.
"Nerád vás ruším Naďa, ale rád by som ti niekoho predstavil", povedal Šimon s úsmevom.
"Naďa, toto je Sára Kramerová. Aj vďaka nej, dnes môžeš konečne ukázať svoje obrazy širšej verejnosti." Ukázal rukou smerom na Sáru.
"Sára a toto je Naďa Grešová o ktorej tuším, že je naša nová vychádzajúca hviezda," utrúsil Šimon a doširoka sa usmial.
Naďa sa snažila udržať obed v žalúdku. Okamžite, keď počula jej priezvisko, si všetko v momente spojila. Herecké kurzy, ktoré pred rokmi absolvovala, jej ale pomohli zachovať chladnú tvár.
"Veľmi ma teší pani Kramerová. Chcem sa Vám poďakovať za túto príležitosť, veľmi si to vážim." Povedala s ľahkosťou a prekvapivo úprimne.
"Aj mňa teší. Šimon vás toľko ospevoval, že mi to jednoducho nedalo." Usmiala sa Sára a žmurkla na ňu.
"Aká krásna žena", pomyslela si Sára. Už dlho sa jej nestalo, že by nejakú ženu s takým uznaním i keď len v duchu, pochválila.
"Maľujete dlho?" Spýtala sa so zaújmom Sára a obzerala sa po jej obrazoch.
"Prakticky od malička, ale naplno sa tomu venujem posledné dva roky."
"Bola by som rada, ak by sme si teraz vaše obrazy spoločne poobzerali. Ak vás to nebude obťažovať, rada by som bližšie spoznala maliarku a jej pohľad na vlastné diela." Povedala Sára a zdvihla pohár šampanského smerom k Nadi.
"Veľmi rada, nesmierne ma zaujíma váš názor," povedala Naďa úprimne a štrngla pohárom o ten Sárin.