Hra osudu

Čo chceš?!

Michal sa znovu niekoľko dní neozval. Nevedela som, či cítim viac zúfalstvo či hnev, ale pomaly ma to prestávalo baviť. Dnes ma však držala nad hladinou myšlienka, že sa mi ozval Šimon. Bol to kamarát čo pracoval v jednej z miestnych galérii. Vraj videl moje obrazy v kaviarni tu neďaleko, kde som vystavovala niektoré svoje diela minulý mesiac. Páčili sa mu a vyzvedal či by som nechcela mať výstavu koncom ďalšieho týždňa. S radosťou ale aj s obrovskou neistotou zároveň, som nakoniec súhlasila. Avšak stále som sa vracala k myšlienkam na Michala.
"Čím ma vlastne tak opantal? Sexom? Povedal mi, že ma miluje.. Ale čo vlastne chcel?! Pýtala som sa takmer denno-denne. Čo KURVA vlastne odomňa chce?!"
Kričalo mi v hlave..
"Naďa, potrebujem byť dnes s tebou," pípla mi správa práve keď som vychádzala zo sprchy.
Kvapky z mokrých vlasov mi padali na display a ja som naň hodnú chvíľu len neveriacky zízala.
"Nejde to, mám veľa práce." Odpísala som a odišla do práce.
Po mojej negatívnej odpovedi prišla znovu chvíľa ticha, ktorú som bohužial očakávala. A odvtedy sa znovu dva dni vôbec neozval..

V deň, keď som mala mať výstavu, som si išla vziať kávu do mojej obľúbenej kaviarne, tak ako každý deň. Vošla som dnu a zastala vo dverách. Sedel na bare a pil kávu. Niekoľko krát pozrel na hodiny. Váhavo som pristúpila k baru. Čašník sa na mňa usmial. "To čo vždy?" Prikývla som. "Áno a dnes so sebou, ďakujem."
"Čo tu robíš?" Spýtala som sa s výčitkou v hlase.
"Čakám ťa", odpovedal pokojne.
"Zaujímavé." Odvrkla som, zobrala si kávu a odišla. Dobehol ma na druhej strane a chytil ma tak prudko, že som tú kávu skoro vyliala.
"Naďa, ty tomu nerozumieš, že ja s tebou potrebujem byť?"
"Áno. Keď sa to hodí tebe!"
Rozutekala som sa k svojmu bytu a po ceste mi spadla káva na zem.
Dobehol ma pri vchode a nasilu ma začal bozkávať.
"Nechaj ma Michal, ja nie som na špagáte! Nebudem "tvoja" len keď sa to bude hodiť tebe!"
"Naďa..", šepkal a bozkával ma. Pritom mi šmátral vo vrecku a hľadal kľúče od bytu. Svoju sebaúctu som práve očividne spláchla do hajzla.
Ani neviem ako, ale odomkol a vsunul ma do výťahu. Po celý čas ma bozkával a čím viac som sa bránila, tým vášnivejšie boli jeho bozky. Vošli sme do bytu a mne už bolo všetko jedno. Túžila som jedine potom aby neprestával. Prestala som rozmýšľať a znovu sa mu oddala. Podišiel ku mne, kľakol si a začal mi to robiť ústami. Hladil mi pritom obnažené prsia. Po chvíli ma zobral do náručia a preniesol ma do kuchyne. Položil ma na kuchynskú linku, oprel sa o mňa a vrazil mi ho tam až na koreň. Zastonala som.
"Dívaj sa mi do očí Naďa. Tak ako to mám rád." Povedal vzrušene a divoko prirážal. Bolo to rýchle ale tak intenzívne, že o chvíľu sa dostavil tak silný orgazmus, že sa mi až zahmlelo pred očami. Ležali sme na podlahe v kuchyni prepletený telami a on sa mi letmo prehrabával vo vlasoch.
"Dnes mám výstavu a ak budeš chcieť tak prídi."
"V akej galérii?" Spýtal sa so záujmom.
"Zisti si," zasmiala som sa.
Postavila som sa a odišla do kúpeľni. Keď som vyšla von, už tam nebol. Rozplakala som sa.