Hra osudu

Žiarlivosť

Muži sa okolo mňa celý večer len tak krútili. Michal sa na oko tváril, že je mu to jedno, ale cítila som jeho pohľad. Taktiež sa nedalo nevšimnúť, ako bol stále tak nejak "nablízku". Keď ma Sára neskôr zoznámila s jedným z miestnych umelcov, Michal vypil od nervov pohár vína na ex. Tento skvost, ako ho Sára nazvala, sa volal Richard. Bol vysoký, snedý, zuby mal ako zo slonoviny a išlo z neho niečo, čo sa slovami len ťažko dalo popísať. Jeho mužnosť a charizma sršala na kilometre. Okamžite sme si padli do oka. A ten jeho hlas.. to ako vyslovoval moje meno ach. Rozprávali sme sa celý zvyšok večera a kútikom oka som mala možnosť sledovať ako Michal pení. Richard na mňa pôsobil ako muž, ktorý je určite nesmierne vášnivý. Z jeho obrazov to držalo rovnako ako z neho. Úprimne, mala som na neho obrovskú chuť. Chuť, zobrať si ho domov a súložiť s ním až kým by sme obaja spotení ležali vedľa seba s blaženým úsmevom na tvári. V kútiku duše som si predstavovala akoby ma zdvihol tými mužnými pažami a nastokol si ma, na určite hrubý pevný penis. Pri tej predstave ma okamžite zaliala taká vlna vzrušenia, že som ju len ťažko skrývala.

"Môžem ťa odprevadiť domov?", spýtal sa ma zrazu Richard, akoby prečítal moje necudné myšlienky. V prvom momente, aj napriek tomu aká vášeň mnou lomcovala, som chcela povedať nie, ale keď som videla Michalovu tvár, s pobavením v hlase som súhlasila.
"Budem veľmi rada. Odskočím si ešte na toaletu a môžeme ísť." Povedala som Jurajovi a zamierila smerom na wc pre hostí.
Michal ma zrejme nasledoval, pretože sa za pár sekúnd ocitol na toalete priamo oproti mne. Opieral sa o umývadlo a v očiach mal takmer až niečo šialené. Pobavilo ma to.
"To ako naozaj s ním odídeš domov Naďa?!" Spýtal sa pobúrene Michal.
"Pff a to ako si mám od teba pýtať povolenie, nie?! Michal, nie si môj muž, ani môj partner a vlastne.. nie si môj nikto, aby si mi určoval s kým môžem a nemôžem odísť domov. Takže áno, mienim s ním odísť."
Postavil sa mi do cesty a chytil ma za boky a snažil sa ma pobozkať.
"Naďa, ale ja som premýšľal.. a keď som ťa tu dnes videl. Ako po tebe všetci túžili.."
"Tak čo?! Si ako dieťa na pieskovisku Michal. Niekto sa chce hrať s tvojou hračkou a zrazu ju chceš aj ty. To je všetko. My dvaja sme skončili. Choď sa venovať svojej žene.."
Buchla som dverami a odišla. Hnev, ktorý vo mne postupne narastal našťastie pretrhol Richard.
"Môžeme ísť kráska?"
Cesta taxíkom bola s ním rovnako príjemná ako celý večer. Cítila som, že by chcel zájsť ďalej a v kútiku duše som to chcela aj ja. Ale nie takto a nie dnes..