Hra osudu

Boh má zmysel pre humor

Po výlete s Michalom a milovaní so Sárou som sa cítila hrozne. Už som naozaj ďalej takto žiť nemohla. Mala som pocit, že istým spôsobom ich ľúbim oboch. Sáru samozrejme inak ako jej manžela. I keď sa mi to s ňou páčilo vedela som, že nie som stvorená na to žiť so ženou. Túžila som žiť s Michalom, ale to samozrejme nebolo možné. Začalo mi byť často ráno zle od žalúdka, ale bála som sa urobiť si test. Lenže ak je to tak a som tehotná, čo bude ďalej? Budem slobodná matka? Ako to vysvetlím Sáre? Čo sa stane keď to poviem jemu? Kopec otázok a žiadne odpovede.
Zobrala som odvahu, išla do lekárne a kúpila si test. Bol negatívny. Vydýchla som si. Obliekla som sa a išla si zabehať.
Na starej známej trase som nečakane stretla "starú známu" Sáru. Bežala mi oproti s obrovskym úsmevom na tvári.
"Ahoj Naďa, tak rada ťa vidím." Povedala s úprimným hlasom Sára.
"Ahoj, aj ja teba." Zaklamala som.
"Rada by som ťa dnes pozvala k nám na takú menšiu párty. Naozaj nič veľké, príde len zopár známych umelcov a nejakí Michalovi kolegovia. Chcela by som ťa s nimi zoznámiť, myslím s tými umelcami.. Možno by ti to pomohlo posunúť sa ďalej v kariére."
"Vieš.. ja už ale na dnes niečo mám.." Nešikovne som sa snažila vyhovoriť.
"Naďa, nenechaj sa prosiť. Uvidíš, že ti to dobre padne. Stále si zavretá v tom byte." Hodnú chvíľu som uvažovala ale vedela som, že Sára sa nenechá len tak ľahko odbiť.
"No tak dobre a o koľkej mám teda prísť?"
"Oficiálny začiatok je o ôsmej. Ale ty si vítaná samozrejme aj skôr. Teším sa na teba. Musím už ísť, mám toho dnes veľa." Usmiala sa Sára, pobozkala ma na líce a zachviľu jej nebolo.

Neskôr večer som stála pred zrkadlom a premýšľala čo si obliecť. Bola som taká nervózna. Michala som nevidela od spoločného víkendu na chate, pomaly sa z neho dostávala a zrazu mám ísť k nim domov na večierok?! Pripadalo mi to celé ako blbý vtip. Boh má naozaj skurvený zmysel pre humor. Zo skrine na mňa "hľadeli" šaty od Michala. Prešlo mi hlavou ako sa bude tváriť keď si ich oblečiem. Už len kvôli tomu jeho výrazu, by možno naozaj stálo za to, obliecť si práve tieto šaty.. samozrejme, že som si ich aj obliekla. Vlasy som si nechala voľne rozpustené, dala len jemný make up a krvavo červený rúž, presne ako v tú prvú spoločnú noc na chate. Pred odchodom sa na seba ešte raz pozrela. Zhodnotila som , že som síce sexi ale zároveň príšerná mrcha. "A čo?" Mykla som plecami a odišla.

O pár minút jazdy taxíkom som už zvonila pri dverách Kramerovcov. Našťastie mi dvere otvorila Sára.
"Ahooooj Naďa. Tak rada ťa vidím. Ani som nedúfala, že prídeš. Vyzeráš neuveriteľne!" Usmiala sa Sara koketne a zobrala mi kabát.
"Odložím ti ho a ty zatiaľ kľudne prejdi do obývačky. Donesiem ti víno. Červené?" Prikývla som a prešla do vedľajšej miestnosti prevažne plnej mužov. Uprostred izby stál chrbtom otočený Michal. Pri pohľade na jeho zátylok sa mi prudko rozbúchalo srdce..
Väčšina mužského osadenia na mňa uprelo zrak. Michal si to všimol a otočil sa, aby sa aj on pozrel, čo ich tak zaujalo. Keď ma uvidel vyzeral, akoby jemu to srdce nachvíľu prestalo biť úplne. Diváli sme sa do očí a ani jeden nedokázal odvrátiť zrak. Z jeho pohľadu bolo očividné, že Sára mu o tom, že prídem, nepovedala. Pochvíli som sa otočila, že odídem, že toto jednoducho nedám a takmer som pritom vrazila do Sáry.
"Ideš niekam? Tvoje víno." Podala mi pohár a doširoka sa usmiala.
Napila som sa z vína a potom ešte raz.
"Si nejaká smädná Naďa." Zasmiala sa Sára.
"Ale, mala som ťažký deň.." Už po druhý krát som jej dnes zaklamala.
Víno mi pomaly zalievalo takmer prázdny žalúdok a po chvíli, mi aj pekne začalo stúpať do hlavy.
Pomyslela som si, že toto bude ešte veľmi zaujímavá noc...