Hra osudu

Dážď

Druhý deň ráno lialo ako z krhly. Michal sa postavil z postele a hľadal Naďu. Sedela v obývačke s hrnčekom kávy v ruke a neprítomne hľadela von oknom.
"Naďa, asi by sme sa mali porozprávať."
Pozrela na neho so slzami v očiach.
"Nenamáhaj sa Michal. Nie som hlúpa, viem prečo sme sem prišli."
"Naďa, ja som to naozaj takto nechcel. Ale nezvládam to."
"Vieš nerozumiem len jednej veci. Obaja sme chceli to isté. Len sex."
"Viem Naďa, ale ja to už ďalej takto neviem. Nechcem sa s tebou rozísť v zlom. Mám ťa rád. Budem šťastný, ak budeme priatelia."
"Priatelia?" Rozosmiala sa Naďa.
"To nikdy nebudeme, neviem akoby si to chcel docieliť... s tou chémiou čo je medzi nami a tá nikdy nezmizne."
Postavila sa a vybehla v nočnej košeli bosá von.

Utekal za ňou.
Dobehol ju v lese kúsok od chaty. Opierala sa o strom a plakala. Díval sa na ňu. Bola taká zraniteľná a zároveň pôsobila tak strašne sexi.
Mokrá saténová košieľka jej obopínala prsia a zvýrazňovala krivky.
Podišiel k nej.
"Naďa, chcel by som aby to bolo inak ale musím sa ešte naposledy pokúsiť zachrániť svoje manželstvo. A s tebou po boku to jednoducho nepôjde."
Chcel ju pobozkať ale odstrčila ho.
"Čo si o sebe kurva Michal vlastne myslíš?!"
Od hnevu mu začala biť päsťami do hrude a plakala.
Chytil ju okolo pása a objal ju. Pozreli sa na seba. Mala v očiach všetko. Smútok, sklamanie ale zároveň aj ten večne neutíchajúci chtíč. Začali sa vášnivo bozkávať.
Zdvihol ju na ruky a položil na trávu. Vnikol do nej a tvrdo prirážal. Dážď im stekal po rozhorúčených telách a on sa na ňu nevedel vynadívať. Bozkával ju ako šialený.
"Naďa.." Šepkal jej do ucha.
Pozrela na neho. V tvári mala vzrušenie ale aj oči plné sĺz. Vymanila sa spod jeho náručia a vysadla na neho. Jazdila na ňom akoby si ho chcela osedlať. A on to v kútiku duše aj chcel. Po sexe ležali v tráve a užívali si prítomnosť jeden druhého. Aspoň Michal si to myslel.
"Už nikdy sa nestretneme Michal."
"Naďa, tak nehovor. Nechcem o teba prísť. Len spolu.. len spolu už nebudeme spávať."
"Už NIKDY sa neuvidíme." Zopakovala.
Postavila sa a odišla do chaty. Celú cestu domov mlčali. Chcela ísť taxíkom, ale Michal ju nakoniec prehovoril. Keď vystupovala z auta, ani sa na neho nepozrela. Posledné čo videl, bola jej fantastická riť a v kútiku duše strašne ľutoval, že to celé takto skončilo.