Hra osudu

Cítim koniec

Už niekoľko dní som sa stretávala so Sárou a každým ďalším stretnutím, som si uvedomovala, aká je skvelá. Žralo ma svedomie, ale Michala som aj napriek tomu stále milovala a chýbal mi každý deň. Od toho večera v galérii medzi mnou a Sárou k ničomu, okrem bozku na dobrú noc, nedošlo. Ona často vysielala signály, ale nechcela som to. Nie takto. Buď to ukončím s Michalom alebo s ňou, ale žiť v tomto zvrátenom trojuholníku už viac nemienim. Ubližovali sme si navzájom a nebolo to fér a to ani voči jednému z nás.
Ale so Sárou sme prežívali také krásne chvíle. Obohacovala môj život už len svojou prítomnosťou. Chodili sme spolu na výstavy, večere, do kina.. Na staré čiernobiele filmy, ktoré sme obe zbožňovali. Dokázali sme sa neustále baviť o umení a živote. Vravela mi veľa aj o Michalovi. Ako to medzi nimi je, ale aj o tom, ako spolu žili predtým. Aké to bolo medzi nimi krásne, ako sa dokázali hodiny rozprávať a milovať. Tak ako my teraz...
Bolo mi hrozne ale zároveň som prežívala veľmi príjemné a kľudné obdobie. A to hlavne vďaka nej.

Naozaj som bola nad vecou, až kým nenastal večer, ktorý sme strávili v karaoke bare a dosť toho popili. Keď spievala "I kissed a girl and I like it", takmer mi cvrklo od smiechu. Prišla mi ako tá najlepšia ženská pod slnkom. Zožierali ma myšlienky nad tým aká som sebecká sviňa a ubližujem jej.
Zavolala som ju k sebe na víno a skončili sme v posteli. Bolo to krásne. Nežné, ako to môžeš zažiť len s inou ženou, pretože vie presne čo máš rada. Po milovaní sme si dali víno a dlho sa rozprávali. Zbadala prázdne plátno a spýtala sa či niečo nenamaľujeme spolu. Maľovali sme do rána. Boli sme celé od farby a stále sa smiali. Vznikol z toho obraz, ktorý som pomenovala "Chaos". Pretože očividne chaos bol ten element čo sme obe mali v duši. Boli sme spriaznené duše, ktoré v sebe našli oporu. Akurát, že ja som v tomto príbehu vystupovala ako mrcha, ktorá šuká jej manžela, miluje ho a možno s ním aj čaká dieťa.

Po pár týždňoch sa ozval aj Michal. Netúžila som s ním hovoriť, o čo viac sa s ním vôbec stretnúť. Ale keď on tak nástojil, prosil, ospravedlňoval sa.. nie som naivná hľupaňa. Nezhltla som mu to. Ale chcela som sa "rozlúčiť". Cítila som z neho ako sa blíži koniec. Kiež by som stále nemyslela na to, že mám pocit, že som tehotná.