Kráľ polovičnej krvi

Druhý diel: XII + XIII

XII
Tmavá miestnosť bola osvetľovaná len horiacou trojicou sviec, nad ktorou sa skláňal muž havraních vlasov a podlhovastej tváre. Oheň mu na nej kreslil všelijaké úkazy a vyťahal farbu. Prepletenými prstami podložená brada a čierne oči sklonené ku dubovému stolu, o aký sa lakťami opieral, dali vzniknúť dojmu zamyslenia.
Kráľ temných elfov Mezzeiah si už po stý raz prečítal list od svojej dcéry, i príkaz od cisára, ležali pred ním a on sa na tie písmenká už len bezradne díval. Zastať sa dcéry znamená ísť proti cisárskemu páru. Má zradiť všetkých elfov, alebo svoju krv?

XIII
Podivné ikari, nesúce na chrbtoch svojich jazdcov, kráčali dlho, kým ich kopytá opustili Dračí chrbát a územie rodu de Firenzae. Prekročili nejeden potok, spôsobili údiv v nejednom meste či dedine. Ľudia si na nich ukazovali a šuškali si, čo asi znamenajú čudné znaky z popola na ich tvárach. Podaktorí im pľuvali pod nohy, menujúc ich spriaznencami démonov, iní v strachu odvracali zraky. Nik sa im ale nepostavil na odpor. Nik ich totiž nezaujímal. Šli nekompromisne svojím smerom, nezastavovali, neodpočívali, neohliadali sa.
Až sa ocitli pred mostom, ktorý spájal dva brehy rieky. Museli ho prekročiť, lež cesta bola zatarasená nečakanou spoločnosťou.
Opačný breh rieky lemovalo vojsko temných elfov. Uprostred vojakov sediacich na čiernych jednorožcoch sa vynímal ich veliteľ na chrbte svojho pantera. Hrdý a vzpriamený kráľ Temného lesa letmo spočítal polovičných, ktorí sa vydali na cestu pomsty. V duchu zložil úctu k Mardanovým nohám, pretože za jeho smrť šiel do boja bezmála celý národ  polovičných s výnimkou detí.
Avšak šli do boja proti cisárskemu dvoru a to bol dôvod, prečo im temní elfovia zahatali cestu. Mezzeiah ich mal zastaviť. Zajať. Zničiť ich ťaženie do Lauvalie. Zakázať dcére pomstu za jej priateľa a pokrvného brata. Zatrhnúť polovičným pomstu za ich kráľa, ktorý pre nich obetoval celý svoj život.
Srdce temného kráľa by malo byť zmietané medzi povinnosťou a intuíciou. On však už dávno vedel, čo musí urobiť a čo aj urobí. Vedel to, keď spálil listy od dcéry aj od cisára a vedel to, keď vyviedol vojsko z Temného lesa.
Vyšiel do popredia na most a naproti nemu zastala jeho dcéra. Mordelai pochopila, že cisársky dvor nariadil jej otcovi, aby zastavil Južanských lovcov. Očakávala to. Čo sa však skrývalo v kráľovom geste, keď sem pritiahol so svojimi bojovníkmi? Poslúchne azda cisára? Alebo bude pochodovať po boku polovičných za krvavou spravodlivosťou?
Pohľad kráľa temných elfov sa stretol s pohľadom polovičnej princeznej. Jej fľakatá tvár planula vražednou túžbou po pomste a Mezzeiahov mrazivý pokoj sa tej túžbe iba prizeral. Nesúdil. Nekarhal. Nepovzbudzoval. Nezakazoval. Bol iba nemým svedkom toho, čo sa deje.
A práve toto jeho mlčanie bolo dôkazom, že s počínaním svojej dcéry i polovičných súhlasí. Jeho nečinnosť bola schválením pomsty, ktorá visela nad hlavou cisára Halatira.
Obrátil svojho pantera a dal sa na odchod. Spolu s ním sa vzdialilo aj celé jeho vojsko. Dovolili Južanským lovcom, aby pokračovali v ceste, ktorej smer určovala Mardanova krv tečúca po Halatirovom ostrí. Osobne sa nezúčastnili ich povstania, ale ani im v ňom nezabránili. Napriek tomu, že Mezzeiah mal vyslovene prikázané cisárskym párom zastaviť postup polovičných. A možno práve kvôli tomu…
Nezastavili ich ani Spelenovia, keď prechádzali ich územím. Národ Podzemnej ríše dobre vedel, čo znamenajú popolové symboly na tvárach polovičných. Bola to tradícia pochádzajúca práve z podzemných siení. Popolom sa pomaže iba ten, kto sa zaprisahá k pomste. Spelenovia verili, že taká prísaha je nástrojom osudu, ktorý tak vraha dostihne spravodlivosťou.
Keď Spelenovia uvideli popolom spečatenú pomstu na tvárach polovičných, ustúpil im z cesty. Mordelaina matka stála na vyvýšenej skale a pozorovala desiatky pomazaných jazdcov na chrbtoch divokých koní, ako nasledujú svoju vodkyňu. Jej dcéru. Nikde nevidiac Mordelainho pokrvného brata pochopila, že táto pomsta nesie jeho meno. A hoci sa o dcéru bála, predsa jej nevkročila do cesty. Nik zo Spelenov to neurobil. Zastaviť pomazaného popolom na jeho pomstiteľskej púti bolo konaním proti spravodlivosti, osudu a bohom.
Spelenská šamanka mohla iba pohľadom vyprevádzať Mordelai s národom polovičných a modliť sa za ich zdarný návrat po vykonaní svojho údelu.

V nasledujúcej kapitole už prekročíme hranicu Lauvalie. Vyzveme do boja dračieho cisára!