Kráľ polovičnej krvi

Druhý diel: VI

Dnes sa pozrieme do Lauvale - ako to dopadne, keď čističi zvestujú cisárovi novinu o dračom elfovi, ktorý chráni kráľa polovičnej krvi...

Do Lauvale sa namiesto dvanástich čističov vrátili iba ôsmi. Zvyšní našli svoj večný sen pod šípmi Južanských lovcov. Cisár bol šokovaný, keď pred nim pokľakla takto okresaná skupina verných. Vôbec nepredpokladal, žeby ostrieľaní elfovia s povestnou neprekonateľnou muškou by mohli naraziť na sebe rovného protivníka – tobôž nie medzi miešancami!
Aj tak to ale nebola najdôležitejšia vec, ktorá ho zaujímala najviac. „Zabili ste ho?“ šprihol, zatiaľ čo osem elfov  kľačao pri jeho nohách, dívajúc sa do zeme.
„Jasný cisár,“ prehovoril jeden z nich, „veci sa skomplikovali. Prišli sme o štyroch našich. Tí miešanci majú…“
„Je mi jedno, čo majú!“ zrúkol naňho Halatir, nenechajúc ho dopovedať. „Zabili ste ho či nie?! To jediné ma zaujíma!“
Elfovia na seba nervózne pozerali. Triasli sa pred cisárovým hnevom a zároveň ich škrela ľahostajnosť dračieho elfa voči strate ich štyroch druhov. Opäť ten istý čistič zavrtel hlavou: „Nie.“
Halatirovi oči desivo zablýskali a ak by z nich mohol vyprsknúť oheň, zaiste by zabil odvážlivca, ktorý nesplnil úlohu. „Poslal som dvanásť elfov, dvanásť, aby zavraždili jedného poloelfa. Dvanásť proti jednému!“ zavrčal basovým hlasom. Bol tak hrozivo dunivý a chladný až čističom vystúpili na ruky zimomriavky.  Pokračoval: „A týchto dvanásť bojovníkov sa nechá poraziť! A namiesto toho, aby dokončili úlohu mi tu prišli fňukať ako zbité psiská!“
„Ale my sme museli!“ skočil mu do reči najodvážnejší z čističov a keďže si vyslúžil pichľavý pohľad cisára, dodal: „Kráľa polovičnej krvi stráži niekto, kto vyzerá ako elf dračej krvi a...“ zlomil sa mu hlas, pretože nasledujúce skutočnosti prinesú ešte väčší hnev. Porozhliadol sa po zvyšných čističoch, tí mu porazene prikývli. Vedeli čo príde, no ututlať to by ich stálo omnoho viac.
„A?“ vyštekol Halatir, úbožiak pred ním pridlho premýšľal, poskytol prienik Halatirovemu opovrhnutiu. „Ak ten blázon stojí proti nám, proti môjmu rozkazu, stáva sa automaticky zradcom cisárskeho dvora, nie je treba s ním jednať v rukavičkách!“
„Nemôžeme ublížiť niekomu, kto má podľa všetkého dračiu krv!“ oponoval mu jeho poddaný, „to je prísne tabu, ktoré ani cisár nemôže prehliadnuť.“
Dračí elf nebol zvedavý na takúto výhovorku. Aj keď mal dotyčný pravdu a pokiaľ by zranili niekoho s dračou krvou, dopustili by sa ohromného prehrešku voči bohom, Halatirovi to bolo v tom momente jedno. Nech už to bol dračí elf alebo len niekto kto sa naňho ponášal, keď stojí medzi ním a Mardanom, tak mu treba zraziť hlavu! Nekompromisne!
Už-už sa nadychoval, že spustí príval ďalšej zlosti, na jazyku mal rozkaz zabiť každého ochrancu kráľa polovičnej krvi – aj s dračou krvou – keď vtom ďalší z čističov prezradil:
„Nazval Mardana otcom!“  S týmito slovami si podpísal plnú pozornosť cisára. Pomaly sa k nemu obrátil a jeho tvár stvrdla do bledej grimasy. Halatir nemihol ani brvou a predsa videli, ako sa v jeho očiach koná najhrôzostrašnejší súboj a výbuch zlosti, aký kedy existoval.
„Čo si to povedal?“ pretrhol Halatir predlžujúce sa ticho, v ktorom sa strach čističov násobil veľkou neznámou.
„Tá osoba, vyzerajúca ako dračí elf, nazvala Mardana otcom. Nevedeli sme, ako ďalej postupovať, navyše sme prichádzali o našich druhov…“ Prezradil čistič kloniac zrak k zemi. „Radšej sme vám tieto skutočnosti prišli povedať, aby ste rozhodli, ako máme ďalej postupovať.“
Halatir sa nad osmičkou elfov skláňal ani hora smrti a oni už čakali na svoj ortieľ, no napokon im jeho stiahnutý hlas rozkázal: „Vypadnite!“ Nič viac a nič menej. Oni sa nechápavo zdvíhali zo zeme, no keď im zrúknutím zopakoval rozkaz, vybehli preč.
Halatir osamel, zatackal sa a podišiel k oknu. Ako v spomalenom zábere mu dochádzali všetky udalosti podtrhujúce ten strašlivý fakt, že Mardan sa dostal k Laethii skôr než on. Zapulzovali mu žily hnevom, sklamaním a dokonca aj žiarlivosťou, že ten miešanec, ten hlupák, ktorý mal umrieť už pred mnohými rokmi, má dieťa s jeho ženou! S cisárovnou! Zlostne zreval a dupol nohou do zeme, načo zareagovali i sviece na stenách, kde v tom istom momente vyprskol plameň až ku stropu.
„Ty prekliaty miešanec! Toto ti nikdy neprejde!“ vrčal zlovestnejšie, než pekelný pes v klietke. „Zabijem ťa a celý tvoj špinavý rod s tebou! Ja osobne ti prinesiem smrť!“

Tak tak. Halatir je možno osa v zadku, ale je aj bystrý. Žiaľ. Prekukol, čo sa Laethia s Mardanom snažili utajiť toľké roky... Veď to ani nebolo namáhavé uhádnuť, vzhľadom nato, že vedel o Laethiinej slabosti pre Mardana. Iba si nikdy nepripustil - nechcel pripustiť? - žeby tá náklonnosť stihla dôjsť až do takej hĺbky... No a čo bude ďalej? Problémy, samozrejme. A ešte sa poloviční musia popasovať s tým, že sú v dosť nezávideniahodnej situácii 😅