Kráľ polovičnej krvi

Druhý diel: XIV

BOJ. Toto slovo vystihuje dnešnú kapitolu. Boj, v ktorom sa vyčistia staré krivdy.

Svetlo bieleho dňa bodalo pomstiteľov do očí. Mrzký vietor sa vôkol nich zatočil až napokon studeným dychom zadul do chrbtov. Rupčanie snehu pod kopytami hrdých ikari sa stalo akýmsi nemým privítaním v lesoch Lauvalie.

Tam, kde pred niekoľkými rokmi vstúpil Mardan po boku Mordelai a Mezzeiaha, teraz kráčali desiatky polovičných s jediným cieľom... Ich tváre bez výrazu, bez súcitu či bolesti hovorili za všetko. Boli pripravení, pripravení potrestať previnilca, ktorý im zavraždil kráľa.

Sivé nebo zatiahnuté mrakmi a vŕzganie holých konárov stromov nestačilo nato, aby sa pred bystrými zmyslami poloelfov schovali hliadky lauvalských jazdcov.

Napla sa tetiva, vyletel šíp a našiel cieľ. Toto zopakovalo niekoľko poloelfov a jazdci si museli skutočne rozmyslieť, ako zaútočiť. Bezhlavo to vôbec nešlo.

„Kde je váš cisár!" zrevala Mordelai zachrípnutým hlasom. „Zbabelec! Schováva sa vo svojom paláci?" Vytiahla šíp a rovnako ako ostatní i ona vystrelila k blížiacemu sa bielemu levovi. Lež nezasiahla ho a ani jeho jazdca. Šíp sa zaryl do snehu.

„Ty!" skríkla na jazdca. „Bež za svojim cisárom a povedz mu, že sme prišli. Nech si vezme všetku svoju guráž a nech sa príde postaviť smrti čelom!"

Jazdec sprvu váhal, no keď sa pred ním zapichol i Althairov šíp a on videl jeho šticu červených vlasov, otočil leva a vyrazil ku cisárovi. Vlastne zaváhali všetci jazdci a nechápavo sa pozerali na dračieho elfa medzi polovičnými.

On, uvedomujúc si ich prekvapenie a teraz mu už rozumejúc, vystúpil dopredu a silným hlasom prehovoril: „Nechceme zabíjať zbytočne, prišli sme si po krv iba jedného elfa, nepleťte sa nám do cesty."

„Naozaj si myslíte, že sa sem iba tak prídete vyhrážať cisárovi a my vás za ním pustíme? Že si budete klásť podmienky?" Prehovoril blonďavý elf, ktorý práve prichádzal na sojom hrdom levovi. Jeho honosná zbroj prezrádzala, že sa jedná o veliaceho jazdca, čo potvrdili aj jeho nasledujúce rozkazy ostatným jazdcom:

„Za žiadnu cenu nesmie nikto z polovičných vstúpiť do cisárskeho mesta! Dračiemu elfovi nebude ublížené, bude zajatý a stane pred cisárom!" Ukázal na Althaira a ten vypustil šíp aj k nohám jeho leva. Ten sa ani o piaď nepohol, ba vyceril na poloelfa zuby. Potom jeho jazdec ukázal na Auren a doložil: „Zbeha zajmite a bude sa zodpovedať súdu lauvalských jazdcov!"

Auren stisla svoj luk pevnejšie. Srdce jej búšilo ako o život. Snažila sa pôsobiť odvážne, no predsa jej unikol vyplašený pohľad na veliteľa lauvalských jazdcov.

„Neboj, dievča, my si ťa nedáme," povedal jej kamarátsky Korven a žmurkol na ňu. Aj keď mal na jazyku ešte zopár štipľavých poznámok na adresu toho nafúkaného elfa, musel ich prehltnúť. Lauvalskí jazdci sa totiž dali do vykonávania rozkazov a všetci poloviční sa mali čo oháňať, aby odrážali útok.

V zmätku, ktorý nastal, sa jedni bránili pred druhými, poloviční sa snažili napredovať k cisárskemu mestu a lauvalskí sa ich snažili zadržiavať. Ich boj zmenil zasnežený les na bojisko pokropené krvou a táto stopa sa neustále približovala k Lauvale.

Keď sa Halatir dozvedel, že poloviční prekročili hranice Lesov Lauvalie, zalomcoval ním hnev. Lauvalský jazdec, ktorý mu tú správu priniesol, sa rýchlo vzdialil z jeho dosahu, pretože rozpoznal nadchádzajúci výbuch. Cisárovi neustále znelo v hlave, čo mu bolo oznámené: polovičných vedie princezná Mordelai a neznámy dračí elf.