Kráľ polovičnej krvi

IV

Elfskí vládcovia boli najvyššou autoritou vo svojich ríšach. Mohlo sa zdať, že nad nimi nik nedrží ruku, no nebolo to tak. Jestvovala ešte jedna moc, pre ktorú boli králi a kráľovné iba dvoranmi. Bol to cisár. Cisár pochádzal z rodu dračích elfov a dračích zaklínačov. Potomkovia dávnovekej elfky Soalin a draka Kalina boli v elfských ríšach uznávaní ako posvätný rod, ktorý z cisárskeho trónu vládol všetkým kráľovstvám elfov.

Cisár mohol kedykoľvek zvolať snem kráľov. Nerobil to často, no pokiaľ sa naskytla dôležitá, súrna, veľká záležitosť, tak vyslal poslov, ktorí sa bez kráľov nesmeli vrátiť na cisársky dvor.

Nuž a takýto náhly snem zvolal cisár aj teraz. Posol, ktorý doručil pozvanie do ríše temných elfov, stál v trónnej sieni kráľa Mezzeiaha. Nečakal na odpoveď, pretože pri takomto povolaní kráľ na výber nemal. Nemohol odmietnuť. Posol čakal, kedy sa kráľ pripraví na cestu, aby vyrazili.

„Otec, volali ste nás," prehovorila Mordelai, ktorá vošla do siene v spoločnosti Mardana.

„Mordelai, Mardan, pripravte sa na cestu. Pôjdete so mnou na cisársky dvor," rozhodol kráľ bez nejakých zbytočných rečí, čím šokoval nielen oslovenú dvojicu, ale aj cisárskeho posla. Svoj nesúhlas vyjadril hlasným odkašľaním, ale kráľ ho nebral na vedomie.

„Na cisársky dvor? My dvaja? Ale, ale to je..." habkala Mordelai.

„Neslýchané," dopovedal za ňu posol, čím na seba strhol pozornosť. Svoje pohoršenie vyjadril nasledovne: „Pokiaľ je nám všetkým známe, tak bytosti polovičnej krvi nemajú právo vstúpiť na posvätnú pôdu cisárskeho dvora."

„Nemusíš mi pripomínať zákony, sám som ich pomáhal písať." Napomenul poslovu prostorekosť Mezzeiah, načo doložil: „To ale neznamená, že s nimi súhlasím. Apropo, Mordelai je princezná temných elfov a ako taká na dvor môže ísť. Tohto mladíka beriem ako svedka udalostí, ktoré sa v elfských ríšach musia neodkladne vyriešiť."

Posol už nič nepovedal. Všetci vedeli, že aj keby naďalej namietal, Mezzeiah by ho jednoducho nepočúval.

Mordelai pochopila, o akých udalostiach jej otec hovorí. Uistila sa: „Chceš otvoriť tému čističov."

Kráľ prikývol a Mardanovi sa uľavilo. Myslel si, že pokiaľ sa tohto problému dotkne jeden z elfských vládcov, tak sa to určite niekam pohne!

„Ten hlavný dôvod, prečo po nás cisársky dvor poslal, je ale iný," pokračoval Mezziah. „Blíži sa slávnosť. Krst ohňom cisárskych dvojčiat a ich zásnubná hostina."

Mardanovi zažiarili oči, nikdy by si nebol pomyslel, že uvidí krst ohňom a zúčastní sa zásnubnej hostiny cisárskej rodiny. Bude tam síce tŕňom pre oko, ale pri predstavách, čoho sa stane svedkom, ho to momentálne vôbec netrápilo. Hoc si bol celkom istý, že až k tým pohľadom opovrhnutia a znechutenia dôjde, nebude mu to príjemné.

Len čo sa ráno slnečné lúče dotkli zeme, zoskupila sa výprava kráľa Mezzeiaha a vydala sa na cestu. Mezzeiah sa hrdo niesol na chrbte obrovského čierneho pantera – takého mohol osedlávať len on. Tí ostatní osedlávali chrbty čiernych jednorožcov.

Cesta na cisársky dvor im trvala dlho. Šli rovnakou cestou, akou Mardan kedysi ušiel z elfských zemí na západ, niektoré miesta ešte spoznával a vynárali sa mu nepríjemné spomienky. Mordelai ho však nenechala vešať hlavu a vždy ho niečím rozosmiala.

Hoci ľudia pri cestovaní zo Západných zemí do Východných (i naopak) využívali cestu ľudskými kráľovstvami po povrchu zeme, elfovia volili cestu Podzemnou ríšou, ktorú obývali spelenovia. V tej si výprava temných elfov urobila zastávku na načerpanie síl. Mordelai pozdravila svoju matku; Mezzeiah tejto dávnej láske priniesol kamenné kvety z Temného lesa. Boli to sivé rastliny, ktorých stonky vyzerali ako z kameňa – aj toľko vážili – a po odkvitnutí zrodili drahokam. Pri správnej starostlivosti, dostatočnej temnote a vlhku, mohli žiť a rodiť aj stovky rokov. A že v Podzemnej ríši bolo tmy i vlhka na rozdávanie, o tom niet pochýb! Takýto vzácny dar pre Mordelainu matku napovedal, že Mezzeiah ju má stále rád. Ako kráľ síce mohol prijať Mordelai za dcéru a dať jej titul princeznej, no pojať za manželku ženu inej rasy bolo v kráľovskej rodine prísne tabu. Kedysi sa proti tomuto nariadeniu búril – dokonca obhajoval svoj vzťah so spelenou aj pred cisárom. No tento boj prehral. Napokon sa dohodli, že aj keď nemôžu byť oficiálne spolu, Mezzeiah vymenuje ich dcéru za princeznú a tá bude doma v jeho paláci aj v Podzemnej ríši. Azda netreba zdôrazňovať, že týmto počinom nahneval ostatných elfských kráľov, kráľovné a v nemalej miere i cisára. Nemohli však proti nemu nič podniknúť – on je otcom Mordelai a podľa starých zákonov iba otec môže rozhodnúť o osude dcéry, nik iný. Ani cisár nie. Keď sa Mezzeiah rozhodol, že bude Mordelai žiť po jeho boku v Temnom lese, nemohli tomu nijako zabrániť.

Mordelai tento príbeh vyrozprávala aj Mardanovi. Ten už bol presvedčený, že temný kráľ využije naozaj každú príležitosť, aby nazlostil ostatných vládcov. Teraz už jeho pohnútky chápal. Muž, ktorého sa kedysi desil kvôli rozprávaniam východných elfov, bol teraz jeho veľkým obľúbencom. Skutočne bol rád, že zablúdil práve do Temného lesa a na podtrhnutie týchto myšlienok si ešte aj prikývol, no potom svoju pozornosť venoval okoliu tajomnej ríše Spelenov.

Čítal o tomto mieste veľa bájí a legiend. Všade boli prevažne vyzdvihované čarovné jazerá, ktoré vyliečia akúkoľvek ranu; i takú, v akej závoji prichádza smrť. Čítal i o tom, že do týchto podzemných chodieb neradno nosiť svetlo sveta, ale dôvod pochopil, až keď vstúpil do podzemia. Akonáhle totiž fakľu zhasli, ríša spelenov ich objala vo svojom mrazivo krásnom zovretí. Na prvý pohľad studené kamene sa rozžiarili ani hviezdy na kamennej oblohe, fosforeskujúce zelené stromy či tráva hriali príjemným teplom, ktoré ostro kontrastovalo s predstavou zatuchnutej a chladnej jaskyne.

Mardan nevychádzal z údivu, keď okolo neho preletel žiarivý motýľ, či sa na temnom kameni mihla svetielkujúca jašterica. Alebo ako v žilách najvyššieho a najstaršieho stromu videl pretekať život, akoby počul pulzovať srdce samotnej kamennej krajiny.

Keď tadiaľto prechádzal počas svojho nedávneho úteku, vôbec nemal čas obdivovať krásy podzemného sveta. Vtedy bol hlavne rád, že ušiel svojim prenasledovateľom. Zato teraz si užíval spelenskú ríšu každým dúškom. Podobne ako si doteraz užíval Temný les. Bavilo ho objavovať nové zákutia.

„Pozerať sa na teba pri objavovaní neznámeho miesta je ako sledovať malé dieťa s novou hračkou. Najprv si bol celý unesený z Temného lesa a teraz z Podzemnej ríše." zhodnotila jeho nadšenie Mordelai, keď mu umožnila pohladkať jedného zo šabľo-zubých jaskynných panterov, ktorým na čiernych chrbtoch svetielkovali modravé pásy.

Mardan bez hanby prikývol. „Svet skrýva veľa nádherných miest. Teším sa, že ich môžem spoznávať. Temný les a Podzemná ríša sú celkom iné, než som čakal, oveľa krajšie. A ešte ma čaká cisársky dvor. Nikdy by som si nepomyslel, že sa mi dostane cti tam ísť."

„Budeš prvý polovičný, ktorý tam kedy vošiel. Okrem mňa, isteže." Podotkla Mordelai.

„Veď práve," hlesol a v jeho hlase bolo počuť rovnaký diel vzrušenia i strachu z onoho miesta, ktoré bolo pre neho donedávna zakázané.

Mordelai chápala jeho nadšenie – veď ktorý polovičný elf mohol hovoriť o návšteve cisárskeho dvora? No zároveň vedela, že tam budú výsostne nežiadúcimi osobami a vznešení elfovia im to dajú poriadne pocítiť. Hlavne keď nebudú v blízkosti jej otca, kráľa Mezzeiaha. Iba z rešpektu k nemu sa ich totiž budú snažiť aspoň prehliadať.

„Musím ti ale povedať, že cisársky dvor je ako hocijaký iný kúsok priestoru vystlaného kameňom. Akurát čo tam žijú namyslení panovační elfovia, ktorí si o sebe myslia, že sú viac než zvyšok sveta a akákoľvek inakosť im smrdí natoľko, že ju radšej vyhodia, zbavia sa jej, než aby na ňu museli pozerať." Vysypala zo seba kyslo Mordelai a sledovala, ako Mardanove očakávania otrasením klesajú. „Nemáš sa načo tešiť; ani skutočnosť, že budeme na dvore samotného cisára neprekričí opovrhnutie našou existenciou zo strany elfov."

„Noo, to znie ako dvor plný čističov," poznamenal Mardan.

„Nik nepovedal, že nie je," odvetila záhadne Mordelai a vyrazila za otcom. Ten práve dal pokyn, že odpočinok skončil a opäť vyrážajú na cestu. A tak pokračovali so zmiešanými myšlienkami nadšenia, strachu a obáv, až kým nezastavili pred cieľom svojej cesty.

Tak sme sa vydali na cestu. Aj keď zatiaľ to vyzerá tak, že cieľom cesty je dvor "dračieho cisára", tak vám rovno vyspoilerujeme, že to tak zďaleka nie je. Na cisárskom dvore sa klbko deja ešte poriadne zamotá! Okrem toto sa staneme svedkami krstu ohňom cisárskych dvojčiat - schválne, čo asi môže znamenať krst ohňom v ponímaní dračích elfov? Tipnete si?