Kráľ polovičnej krvi

VIII

Po búrke nastáva ticho. Ticho nastalo aj u polovičných, keď ich dračia princezná zachránila pred istou smrťou. A z tohto ticha sa rodí myšlienka, ktorá výrazne ovplyvňuje ďalší chod príbehu. 

Veď aj odlišnosť môže spájať...

Dvakrát sa vystriedalo slnko s mesiacom, kým Mardanovi klesla horúčka z nepretržitého bojovania s jedom na hrotoch šípov. Čističi išli na istotu, aj keby im nejakí zranení poloviční utiekli, nezvládli by to ďaleko. Silný jed by ich skolil skôr, než by našli pomoc.

Avšak čističi nemohli tušiť, žeby si pomoc našla ich. Mordelai ako polovičný temný elf bola jediná zbehlá v jedoch, takže pod jej vedením sa podarilo vyliečiť každého zraneného. I keď sa pritom poriadne zapotila ako ona, tak aj všetci, čo jej boli schopní asistovať.

Mardan sa prebral na veľký lomoz. Pomaly rozlepil oči a rozmazaným pohľadom našiel kúty akéhosi improvizovaného prístrešku.

„Už sa zobudil!" skríkol ktosi vedľa neho radostne. „Zavolajte niekto Mordelai!"

Mardanovi treštilo v hlave a rozhodne mu nepomáhal piskľavý hlas vedľa. Obrátil sa k onomu narušiteľovi, bola to Auren. V očiach sa jej leskli slzy nadšenia a v rukách zvierala misku s kusom látky. Očividne sa o neho celý čas starala. Jemne sa na ňu pousmial a natiahol sa k nej, že ju pohladí po vlasoch, no to dievčatko už pustilo náčinie a skočilo do jeho náruče. Znova ho priklincovala k posteli.

„Bála som sa," fňukala malá Auren, „bála som sa, že mi ťa zoberú."

Mardanovi sa zakrútil obraz pred očami, no nedal to na sebe znať, iba pohladil dievčatko po vlasoch.

„Prepáč, že si si musela robiť starosti," odvetil jej on zachrípnutým hlasom a zároveň sa mu v mysli vracali posledné okamihy pred omdletím. Čističi vraždiaci polovičných. Boli zahnaní do kúta! Odratúvali sa posledné chvíle ich života, až kým neprišla...

„Auren, takto predsa nemôžeš liečiť zranených. Môžu sa mu zase otvoriť rany," pokarhala mladú slečnu Mordelai a podišla k nim, aby Mardana od nej oslobodila.

„Ale, ale... ja som..." mraučala Auren utierajúca si slzy.

„To nič," usmiala sa Mordelai a postrapatila jej vlasy, „mohla by si ísť po čistú vodu?" Zdvihla prázdnu misku, ktorú v radosti Auren upustila a podala jej ju. Dievčina prikývla a odcupitala.

„Nepohla sa od teba po celý čas, čo si spal," riekla Mordelai, keď s Mardanom osamela, „myslím, že si ťa privlastnila."

„Čo jej rodičia? Podarilo sa ti o nich niečo zistiť?"

„Obaja zomreli v prvej vlne útoku. Dievča sa s ostatnými skrylo do jaskýň, ale aj tam ich napokon našli a jaskyne vypálili. Zvyšok príbehu poznáš." Vyrozprávala mu Mordelai.

Mardanovi akoby oťaželo vnútro. „Boli to moji priatelia. Žil som v ich osade, kým si ma čističi nevzali na mušku. Obaja boli poloviční. Vždy radi hovorili, že ich dcéra je čistokrvná – čistokrvná miešanka, lebo sa narodila dvom miešancom." Zaspomínal a pokúsil sa zahnať chlad, ktorý naňho zo spomienok číhal. Posadil sa, pričom pocítil tupú bolesť v chrbte, takže sa zatváril kyslo.

Mordelai si k nemu prisadla a odmotala mu ovínadlo, pod ktorým sa skrývali tri dôkazy o prežitom útoku. „Urobili z teba sito," poznamenala, prechádzajúc po tvrdých chrastách. „Šípy boli navyše otrávené. Máš šťastie, že bola nablízku temná elfka, ktorá pozná správne množstvo lieku."

On sa najskôr zamračil, že si tam z neho uťahuje, keď on clivo spomína na priateľov. Mordelai však už bola taká. Nekompromisne zavrhla trúchlenie svojou priamočiarosťou.