Tokyo Drift

28.

Jungkook: 

Všetko sme naplánovali dopodrobna a snažili sme sa to spraviť tak, aby sme niekomu neublížili, hlavne Kayt. Daimon sa snažil stále niečo nájsť zo záznamov v kamerách. Nakoniec sme aj našli to čo sme potrebovali. Všetko sme si zapísali a už bol čas ísť do akcie. Moje telo sa triaslo ako nikdy. Bál som sa o Kayt. Rád by som ale vedel kde sa podel Mingi. Už zo dva dni sa neukázal na základni. Niečo mi tu nehrá. Mingi, čo pred nami skrývaš a prečo si tu není keď ťa potrebujeme? 

Kayt: 

Sedela som stále v izbe a úplne vyčerpaná som sa pozerala do malého okienka ktorý mal na sebe mreže. Cítila som sa ako vo väzení. Zrazu som za počula iba ako sa odomyká zámok na dverách a ja som sa snažila postaviť zo zeme, no bola som tak slabá že som sa nedokazala ani poriadne pohnúť. Bola som otočena chrbtom k dverám a tak som nevidela kto prišiel. „Kayt, si tu?“ Ten hlas! Odkiaľ ho poznám? Kroky pomaly prechádzali ku mne, až kým sa nezastavili vedľa mojej postele. S jemným hláskom som vyslovila dve slová. „Tu som!“ potom sa kroky zrýchlili pribehol ku mne. Môj zrak nebol moc ostrý keďže som bola vyčerpaná. Už sa mi aj zahmlievalo pred očami. Jediné čo som videla bola silná červená farba vlasov, potom som odpadla. 

O asi hodinu som sa zobudila, no bola som v inej miestnosti a predo mnou bolo položené jedlo aj s vodou. Ležala som na posteli v jednej veľkej miestnosti s veľkými oknami. Chvíľku som sa obzerala okolo seba, až kým som nenašla spiaceho Mingiho na malom gauči. Pomaly som sa postavila z postele a podišla som k nemu bližšie. „Mingi! Mingiii!“ pár krát som do neho strčila a on sa pomaly začal preberať. „Kayt! Už si sa zobudila?“ „Hej, už hej. Kde to som?“ „Si u mňa v izbe.“ „Počkať! A kde sú ostatní? Prišli s tebou? Ako ste ma odtiaľ dostali?“ začala som byť od radosti bez seba, no potom som zastavila a sekla som sa. Pozrela som sa na Mingiho, ktorý bol celkom sklamaný a vyzeral byť smutný. Rýchlo som bežala ku oknu a vyšla som na balkón kde som zastavila a pozrela som sa na strom ktorý som videla aj z okna z malej miestnosti kde som bola uväznená. „Kayt!“ otočila som sa z uslzenými očami na Mingiho ktorý sa na mňa pozrela spomedzi dverí. „T-ty?“ „Kayt, nie je to tak ako si myslíš!“ krútila som iba hlavou a slzy mi čo raz viacej stekali po tvári. „No tak, Kayt, nechaj ma ti to vysvetlit!“ „Tu nie je čo vysvetlovať Mingi! Patríš do tejto rodiny! Prečo si nám to nepovedal Mingi?!“ „Kayt, j-ja som nemohol. Zabili by ma ak by som to povedal. Mal som s vami byť ako špeh spoločne s Hongjoongom, ale Hongjoong to nakoniec zariskoval a zostal s vami. Ver mi, dlho nezostane na žive, a už vôbec keď teraz pre teba prídu. On bude ako prvý mŕtvy.“ Mingi plakal. Viem že inú možnosť nemal a bolo mi ho aj ľúto, ale ak by to povedal Lukovy tak by sa o to aj s FBI postarali. Chytila som si hlavu a plakala som ešte viacej. Bože, čo sa to tu deje?! Dúfam že ostatní už vedia čo majú robiť. Nech už som odtiaľto von. Zároveň som rada že tu je aj Mingi a že vďaka nemu nemusím trčať v tej tmavej malej miestnosti s jedným oknom. „Mingi?“ „Áno!“ „Sľubujem že keď toto všetko skončí, tak ti pomôžem sa odtiaľto dostať. Viem že si bol do tohoto donútený. Neverím že by si to len tak spravil.“ „Vďaka Kayt, ale bojím sa že aj keď ostatní prídu, tak sa to neskončí dobre. Môjho otca brat má všetko presne naplánované. Chce za každú cenu zničiť Torreta a jeho partiu.“ „Ale to sa mu nepodarí, vermi. V mojom plane som mala napísané všetky možnosti, ktoré by sa mohli stať. Na Torreta nemajú.“

Jungkook: 

Počas cesty sme sa museli zastaviť ešte pre ostatných členov tímu. Bolo nás asi viac ako dvadsať. Dneska v noci to príde. Máme ešte na to asi 8 hodín čas, museli sme s týmto plánom zoznámiť aj zostatok tímu ktorý sa k nám pridali. Boli sme na odľahlom letisku blízko malého mestečka kde veznili Kayt. Už bola aj tma a ja som sa oprel o kapotu auta a pozeral sa na nočnú oblohu plnú hviezd. „Takto to neni vidno ani v meste.“ Povedal Taehyung ktorý si prisadol ku mne. „Nad čím tak rozmýšľaš, okrem toho že je v tom Kayt?“ „Neviem...možno...možno nad tým, že jej nedokážeme pomôcť.“ „Jungkook, to nevrav. Bez jej pomoci, by si ani nenašiel svojho otca. Ani nevieš ako bol Jimin naštvaný keď ho tam uvidel. Strašne sa na seba podobáte a preto to Jimin zistil tak rýchlo. Myslím si, že by si sa mal porozprávať s tvojim otcom. Viem že teraz je asi čas na vysvetlenie, lebo asi sa odtiaľ niektorý nemusíme vrátiť živý. Mali by ste sa porozprávať.“ Povedal Tae a s potľapkaním po ramene odišiel od môjho auta. Sklonil som hlavu do zeme, no znova som ju nadvyhol a pozrel sa na oblohu plnú hviezd. „Ani nevieš ako mi chýbaš Kyat. Ani nevieš, ako by som ťa teraz chcel držať v náručí. Vďaka tebe viem kto naozaj som.“ Zopár sĺz mi začalo stekať po líciach. „Jungkook?“ prerušil ma hrubý hlas. Mierne som pootočil hlavu a keď som zistil že to je môj otec, tak som si utrel slzy a pozrel som sa na vysvietené mesto v diaľke. „Jungkook, môžeme si pohovoriť?“ „A o čom? O tom prečo si ma nechal samého a opustil si moju mamu, a dokonca aj nafingoval svoju vlastnú smrť? Nie, nemám náladu sa o tom rozprávať!“ povedal som celkom zúrivo. „Prepáč mi to Jungkook. Viem že som spravil chybu a chcem ju napraviť. Chcem byť zase tvoj otec a-“ „Môj otec je MŔTVY!!!“ otočil som sa tak rýchlo na neho a povedal som zo zvýšeným hlasom tieto slová. Moje slzy sa už neudržali a na mojej tvári sa spustili vodopády. „Ty už pre m§a otec nie si, ja už som ho stratil. Nepamätáš? Pri autonehode?! Ak si si myslel, že to objatie niečo znamenalo, tak si na veľkom omyle. Si pre mňa nikto!!“ potom som iba nastúpil do auta a s hnevom som odišiel preč. Videl som ako sa na nás všetci pozerali. Ale ono mi to už jedno. Potrebujem sa hlavne ukľudniť. Potrebujem si všetko zrovnať v hlave. Mám na to max hodinu a pol a potom sa ide do akcie. Neboj sa Kayt, ja ťa zachránim. Sľubujem. S autom som sa previezol asi iba o kilometer ďalej ku jednej krajnici kde som videl mesto z bližšia. Otvoril som si peňaženku a odtiaľ som vytiahol fotku s mojim otcom. Nenávisť voči nemu je veľmi veľká, lebo kvôli nemu som už od mala trpel. Jediné čo chcem, je teraz zachrániť Kayt a nájsť moju sestru. Bohužiaľ, ako poznám Kayt, tak bude chcieť aby som si nejaké informácie zistil od otca. Asi ani nebudem mať na výber. Po chvíľke ticha za mnou na aute prišiel Hongjoong aj s Taeyongom. „Jungkook, musíme sa porozprávať.“ „Chalani, nemám teraz zrovna najlepšiu náladu na vtipy.“ „Jungkook, toto je ale vážna vec ktorú by si mal vedieť.“ Otočil som sa na nich a obzrel som si ich. Hongjoong bol nejaký divný. „O čo ide?“ „Hongjoong by ti mal niečo povedať.“  Strčil do neho Taeyong a Hongjoong sa poškrabal na zátylku. „Vieš, ide o Mingiho a mňa. Už od začiatku vieme kde je Kayt a aj čo sa malo stať. Boli sme ku vám zaslaný ako špehovia.“ Ostal som zhrozený. „Ako prosím?!“ „A-ale, už som s tým skončil. Nechcem už viacej pracovať pre toho chrapúňa. Chcem vám pomôcť zachrániť Kayt. Mingi v tom ide z časti so mnou a každý deň mi dáva o nej informácie. Pozri sa, prečítaj si to, dneska mi dokonca poslal video ako zobral Kayt z tej miestnosti preč. Mingi sa ale bojí že ho zabijú ak to zistia. Ja už som pripravený na to že tak skončím.“ Ja som sa pozrel na každú jednu správu ktorú mu Mingi poslal a pozrel som si aj video. Kayt spala na posteli. Bola bledá ako stena. Všimol som si na tom videu a j že jej tam dal jedlo. Mla by som im ale veriť? Nie je to nejaká pasť? „Pozri Hongjoong, mal si nám to povedať. Luke by sa o to postaral a nebral by ťa na túto misiu. A Mingi sa mal tiež priznať. Ale zároveň spravil aj dobre. Aspoň viem že je Kayt v poriadku. Vďaka že si sa priznal. Teraz sa pôjdem porozprávať s Lukeom a Torretom. Uvidíme čo sa bude dať robiť. Máme ešte hodinu.“ Všetci sme nastúpili do auta a išli sme naspäť za ostatnými. Znova sme si prezreli plány a snažili sme sa komunikovať s Mingim a Kayt cez Mingiho telefón. Daimon s Namsun mu ho ale pred tým ešte hekli aby o nás nezistili ľudia z druhej strany. Kayt nám cez Mingiho odkázala nech dáme Hongjoonga do vysielacej skupiny ktorý budú pomáhať s orientáciou, čiže Daimon, Namsun a ostatní z Torretovej starej skupiny. Tentokrát to musí vyjsť. Hongjoong nám s týmto veľmi pomohol a ja som mohol mať aspoň trochu odľahnuté pri srdci, keďže viem že je Kayt v poriadku.   

Dneska po dllllllhej dobe nová časť. Dúfam že sa vám páčila. Keďže toho bolo veľa a mám aj teraz maturitu tak som túto časť musela rozdeliť na tri ďalšie lebo toho bolo veľa aj na Wattpad a na tento príbeh by bolo asi 8 000 slov veľa. Takže nakoniec nebudú posledné dve časti ale asi ešte nejaké štyri.😅😅😅😅 Tak čo? Ako to nakoniec asi skončí s Mingim a Hongjoongom? Prežijú alebo druhá strana zistí že si Mingi píše s nimi? To zistíš v ďalšiej časti ktorú mám v pláne dať zajtra von. ❤️🥰🥰🥰🦊🦊