Tokyo Drift

10.

Odtrhla som sa z Jungkookoveho zovretia s rukou a on odo mňa odstúpil a prekvapene sa na mňa pozrel. Odtrhla som sa preto lebo sa ku mne Jungkook približoval čo raz viac a ja som nedokázala dovoliť mu to. „Prepáč Kayt, je to moja chyba." povedal Jungkook a sadol si na kraj gauča a podložil si hlavu rukami. „Jungkook, sme len kamaráti, pochop že sa nepoznáme dlho a ja nechcem zatiaľ žiaden vzťah. Dokonca tu ani nebudem moc dlho, veď predsa len som tu necelý týždeň a ja ťa poznám ani nie 3 dni." Jungkook sa v tom postavil a s červenými očami sa na mňa pozrel. „Kayt, nechcel som to spraviť. A aj keby tak mne by nezáležalo na tom ako ďaleko by si bola." v ten moment som nemala slov a objala som ho. „Jungkook, potrebovala by som ťa spoznať než by som si niečo s tebou začala. Mám ťa rada no necítim to až tak že by som s tebou niečo chcela mať." „Kayt, teraz ma to nemyslí, teraz musíme myslieť na Laylu ktorú má v zajatí Taeyong." ja som prikývla a akurát prišiel Jimin. Jimin vletel do dverí a bol úplne zadýchaný. Hneď sme vedeli že niečo nieje v poriadku a rýchlo sme sa rozbehli k Jiminovi. „Jimin kde je Jaden?" „On není doma. Aj on a jeho auto sú preč, volal som všetkým chalanom či nešiel ku nim spať ale každý mi povedal že u nich nieje." povedal zadýchane Jimin a mi sme sa na seba s Jungkookom pozreli a rýchlo sme nastúpili do auta. S Jungkook a Jiminom v pätách sme išli rýchlo na letisko či nebude tam. Jungkook sa skoro zbláznil keď uvidel ako je na letisku Jadenove auto a vedľa neho stál on. „Jaden!" zakričal na neho Jungkook a rýchlo sme pribehli ku nemu. Jaden mal hlavu sklonenu k zemi a keď som mu ju zdvyhla tak mal uplakané oči ako keby na niečom fičal. „Jaden čo sa stalo?" povedala som starostlivo a Jeden sa na mňa pozrel. „Snažil som sa zistiť čo je Layle a išiel som ku Taeyongovemu domu-." povedal a posmrkol si zatiaľ čo sa do toho pustil aj Jungkook. „Čo si si kurva myslel, Jaden mohlo sa ti niečo stať!" začal po ňom kričať a do očí sa mu hrnuli slzy. „Chcel som iba zistiť ako je na tom Layla." pred tým než sa Jungkook nadýchol aby mu niečo povedal tak som ho zastavila. „Čo si zistil Jaden?" spýtala som sa ho a on posmrkol znova a začal rozprávať. „Layla tam bola zviazaná, potom ku nej prišla Rosé a vlepila jej facku kedy chcela. Dokonca to spravila aj s predmetmi. V ten moment som to nezvládol a hneď som išiel preč Kayt, začal som sa báť o ňu no zároveň som prepadol panike a utiekol som. Už som ani n-nechcel ísť za vami. B-bál som sa že ma za to zabijete ak to zistíte že som tam bol." pozerala som sa na Jaden a z celej sily som ho objala. „Jaden, nič sa nestalo, je dobré že si nám to povedal. Je čas aby sme sa pripravili na tú piču a tu jeho priateľku." povedala som naštvane a išla som k auta. Chalani sa chvíľu na mňa pozerali a potom ma nasledovali. Na dielni sme vymysleli plán keby sa niečo zvŕtlo. „Dúfam že tomu všetci chápete!" povedala som a postavyla som sa z gauča. S chalanmi sme sa znova vybrali k autám, tento krát sme ale išli iba na dvoch autách. Vedela som že Taeyong bude niečo chcieť za výmenu. Už bolo 10 minút pred ôsmou a mi sme už boli na mieste. Z dverí vyšiel červeno vlasy chalan a zavolal nás do vnútra obrovjeske vili. Ten chalan vyzeral byť úplne v pohode, nevyzeral ani ako keby bol jeden z nich. Keď sme vošli do vnútra tak sme zišli do podkrovia kde boli aj malé okná a bol tam biliardový stôl a v zadnej časti bola posilňovňa. Bolo to tam veľmi veľké. V tom som zbadal spútanú Laylu ktorá má však nevidela a ani poriadne nepočula lebo mala na očiach šatku ktorá jej prechádzala aj cez uši na ktorých mala aj nejaké divné slúchadlá a videla som ako je jej tvár zdevastovaná. „Prečo ste jen ublížili?" povedala som rozzúrene a pozrela som sa na Taeyonga ktorý stál vedľa biliardového stola a smial sa na nás. „To sa mňa nepýtaj, pýtaj sa to mojej priateľky. Chcela sa proste trochu pohrať." keď to povedal tak sa začal smiať a mne sa tlačili slzy do očí keď som videla v akom stave je. „Prosím pusti ju." povedala som a pozrela sa na Taeyonga zo zaslzenými očami. On sa na mne začal smiať a pomaly sa začal ku mne približovať. Chytil ma pod bradu a pozeral sa mi priamo do očí. V tom som ucítila jeho ruku ako mi prechádza po boku a mne sa zrýchlil dych a hlavne tlkot srdca. Keď to Jungkook videla tak sa chcel po ňom rozbehnúť no zachytili ho Taeyongovy chalani. „Nechaj ju na pokoji ty-!" ani to Jimin neodpovedal a dostal silnú päsť do brucha. Jaden sa už iba obával čo sa bude diať ďalej, videla som na ňom že má strach a nie len o seba ale aj o nás. „Taeyong, čo odomňa chceš?" „Ostaneš tu a ja pustím tvoju kamarátku a aj ostatných." ja som ostala v pozorne a moje oči sa začali pozerať na ľudí ktorých som mala rada. Áno aj chalani medzi nich patrili. Videla som na Jungkookovi a chalanoch že sa mi snažia naznačiť nech to nespravím. No ja som sa nedokázala pozerať na to ako im ubližuje a ak by som odmietla tak by ublížil aj im a aj Layle ktorej už bolo ublížené dosť. Pozeral som sa naspäť na Taeyonga ktorý netrpezlivo čakal na odpoveď. „Dobre, ostanem s tebou, ale ich už nechaj na pokoj a pusti ich hneď teraz!" povedala som a rozkázal aby ich pustili. Taeyong si ma iba pritiahol k sebe a do ucha mi pošpekal jednu vetu. „Nebudeš ľutovať, ale ak sa o niečo pokúsiš tak si skončila." potom sa pozrel na Jungkooka a zasmial sa mu do ksichtu a pobozkal na rovno pred ním. Ja som s tým nič nemohla robiť a preto zo slzami v očiach som musela spolupracovať. Keď ma konečne Taeyong prestal bozkávať tak som sa pozrela s uplakanými očami na Jungkooka ktorý mal slzy v očiach. Bože, vôbec neľutujem že som sa s ním dneska nedala dokopy. Ublížila by som mu ešte viac ako teraz. Ale zároveň ľutujem to že mu teraz nemôžem povedať ako ho mám rada. Taeyong rozkázal ich vyhodiť von z domu a ja som tam ostala sama. Taeyoung prikázal tomu chalanovi s červenými vlasmi aby ma zaviedol do hosťovskej izby. Keď sme išli po schodoch tak na mňa ten chalan prehovoril. „Kayt počúvaj ma, som Mingi a som syn jedného kamaráta tvojho otca. Nechcel som aby si tu skončila. Pokúsim sa ti pomôcť odtiaľto dostať." „Pozri Mingi či ako sa to voláš, dokážem si pomôcť aj sama." „Nemyslím si, bez mojej pomoci si tu bezbranná. Poviem Taeyongovi aby som bol tvoj osobný strážca. Nemusíš sa báť, nič sa ti nestane lebo on ku tebe Rosé nepusti. Ale budeš musieť s ním chodiť na závody ako jeho priateľka a budeš sa tak musieť aj správať, nič iné ti nezostáva. Ak to všetko dodržíš tak ti pomôžem dostať sa odtiaľto preč. Poznám aj Dominica a-." v tom som ho umlčala. „Opováž sa kontaktovať Dominica a nakopem ti zadok Mingi." zrazu sa spoza rohu ozvali hlasy. Bol to Taeyong a mieril rovno za mnou a Mingim. Ja som si sadla na posteľ a Mingi sa pstavil vedľa dverí a tváril sa ako keby k žiadnemu rozhovoru nedošlo. Keď Taeyong vošiel do dverí tak sa pozerala na Mingiho. „Mingi, od dnes si Kaytlinin osobný ochranca, ak sa jej niečo stane tak si skončil je ti to jasné?" „Áno Tae." odpovedal a stal v pozore. Taeyong prišiel ku mne bližšie a posadil sa vedľa mňa na posteľ. „Všetci choďte von, hneď!!" keď to zakričal tak sa všetci aj s Mingim pobrali preč s miestnosti. Ja som si zobrala do rúk vankúš a sadla som si do stredu postele do klbka s vankúšom na bruchu. „Prepáč Kayt, nechcel som ťa tak moc vystrašiť, len som ťa chcel pre seba." keď som započula jeho hlas v akom tóne to hovoril tak som sa normálne posadila na posteľ. „Prečo som tu?" „Ako som povedal, chcem ťa mať pre seba." „Taeyong nemôžeš ma vlastniť ako majetok, niesom vec a ani nič čím by si sa mal chváliť." „Kayt, robím to aj rozkazom, nieje to preto lebo to len ja chcem." „No jasné, určite je to kvôli Rosé." odfrkla som si položila som si hlavu rukou ktorú som si oprela o koleno. „Nie, to nebol jej rozkaz. Bol to rozkaz môjho otca. Môj otec poznal toho tvojho a chcel sa mu pomstiť, no vidím že ty si není ako človek ktorý by bol zapletený s takýmito vecami. Potrebujem len vedieť kde sú spisy ktoré tvoj otec zobral pred asi 17 rokmi." zarazila som sa keď povedal o tých spisoch. Hovoril o tých ktoré som našla v aute u mňa? Bola som v šoku, nevedela som čo mu mám povedať. „Tae, ja neviem o aké spisy ide?" „Sú to spisy určitých ľudí ktorých môj otec poznal a už niesu tu ale niekde v Atlantiku uväznení." „Tae, ja neviem kde tie spisy môžu byť. Mám len 19 a do takýchto veci ma je nič. A ty by si sa tiež do toho miešať nemal." v tom sa Tae na mňa pozrel s červenými očami. „Ty to nechápeš. Ak tie spisy nedonesiem otcovi tak ma zabije. Ale na čo ti to tu vlastne rozprávam. Veď ty máš rada Jungkooka, alebo sa mýlim?!" zhrkol po mne a v ten moment sa aj mne do očí začali tlačiť slzy. Veď aj mal pravdu, mám Jungkooka rasa. Bolo mi však ľúto ako funguje Tae lebo mal otca ktorý by vymenil jeho život za sprosté spisy. Nemôžem však doniesť tie spisy lebo by z toho boli potom problémy a Dominic by ma potom do konca života neznášal a Layla s ostatnými tiež. Dokonca aj moja vlastná mama ktorá ani nevie čo sa aktuálne deje. Tae odišiel z izby a ja som zase ostala sama. V tom mi prišla správa od Layli že prišla domov a Dominic tam nebol. Že vraj našla rozhádzané veci a porozbijane fľašky okolo seba. V zápätí na to mi prišla ďalšia SMS od neznámeho človeka kde mi napísalo že číslo je utajené. V správe stálo: „Ak chcete vidieť ešte vašeho Dominica doneste mi spisy ktoré ste našli." dostala som strach, nakoniec Taeyongov otec nieje jediný kto tie spisy hľadá. Kto však je to neznáme číslo? Zdá sa že všetko je tu teraz čoraz viac zamotané a čo raz viac nebezpečné. Neviem či mám teraz ľutovať že som tu s Laylou prišla alebo mám byť šťastná za to koho všetko som spoznala. Záleží mi na týchto osobách a preto som sa rozhodla že toto všetko ukončím iba jediným spôsobom a tým je....

Ahojte💙🥰dneska nová časť tak dúfam že ste spokojný s tým koho všetko sa snažím do príbehu zapojiť, lebo niektorý mi píšete aby som tam zapojila aj viacej postáv zo skupiny BTS a dokonca mi prišla aj správa že by tam mohli byť postavy zo skupiny ATEEZ, takže v tejto časti sa objavil Mingi z tejto skupiny tak sa máte na čo tešiť. ❤️❤️❤️❤️❤️