Tokyo Drift

13.

Keď mi Rosé povedala že Taehyoung mal brata a ten zomrel pri autonehode ktorú spôsobil ten človek ktorého hľadajú, nebolo mi všetko jedno. Chcela by som im pomôcť ale neviem ako? Po dlhom rozhovore sme sa dohodli na tom že nás pustia lebo už sme tam boli viac ako 3 hodiny a za chvíľku sme mali ísť na večeru s Taeyongovim otcom. S Rosé sme sa dohodli že budeme kamarátky ale pred ostatnými to nebudeme ukazovať. Keď nás odviezli pred dom tak sme s Rosé rýchlo utekali ku mne na izbu a tam som sa začala prezliekať do vecí ktoré mi Taeyong doniesol ráno. Keď už som bola hotová tak som išla dole kde už má čakala Rosé na gauči ktorá mala veľmi pekne šaty. Boli v krémovej farbe. V obývačke sme sedeli asi ešte pol hodinu samé. Zrazu sme započuli tresnutie dverí v ktorých sa objavil Taeyong ktorý bol úplne naštvaný. V tom sa pozrela na mňa a na Rosé, boli sme úplne vystrašené keď sme ho videli. „Prepáčte, zabudol som že na mňa čakáte.” povedal Taeyong a začal sa chytať za hlavu. „Čo sa stalo Taeyong?” „Pohádal som sa s otcom, dneska večer nikam nejdeme!” povedal to dosť naštvane a ja s Rosé sme iba stáli pri ňom. „Ale potrebujem sa odreagovať, pôjdeme na závody, užijeme si torchu srandy.” s Rosé sme iba prikývli a išli sme sa rýchlo prejsť. Zišli sme dole do garáž kde nás čakal už Mingi aj s jeho autom. „Čau Mingi.” „Ahoj Taeyong.” „Kayt, pôjdeš s Mingim, ja zoberiem Rosé.” „Dobre.” keď to dohovoril tak nastúpil do auta a ja som si s Rosé ešte zamávala a oni odišli ako prvý. „Tak čo, ako bolo na večery s jeho otcom?” „Neboli sme tam, Taeyong prišiel od otca dosť naštvaný a povedal že sa s ním pohádal, tak sme nakoniec nikde nešli.” „Jasné chápem, tak poď budú nás tam čakať.” ako sme nastúpili do auta tak sme sa vybrali na opačný smer ako sme boli minule na závodoch. „Kde ideme? Nieje závod opačným smerom?” „Nie Kayt, vždy sa závody konajú inde, nie len v garážach z obchodných centier. Neboj sa, keby niečo som tu.” v tento moment som zacítili ako sa jeho ruka presunula na moje stehno. Vôbec mi to nevadilo a nechala som ho nech sa ho dotýka. Úplne som zabudla na Jungkooka a ostatných. Keď sme prišli na miesto tak sme zaparkovali hneď vedľa Taeyonga. Taeyong pristúpil bližšie k autu a otvoril mi dvere. Keď som vystúpila tak si ma pritiahol k sebe a jemne ma pobozkal na krk a pošepkal do ucha. „Teraz sa musíme tváriť že sme spolu, Rosé s tým súhlasí tak sa prosím nepokúšaj urobiť nejakú blbosť. Vieš že ťa mám rád ako to len ide a nechcem ti ublížiť.” ja som mu ako náznak dala pusu na líce a prikývla som mu. On sa na mňa usmial a prišli sme pred auto a v jeho objatí sme sa opierali o kapotu auta. Zrazu sme započuli veľký rachot motorov. Bola to moja skupina s Jungkookom na čele. Keďže oproti nám boli voľné miesta tak si autá odparkovali hneď oproti nám. Keď Jungkook vystúpil z auta tak prvé čo sa stalo bolo že sa naše pohľady stretli s tým že jeho pohľad bol dosť nepríjemný. V tom sa iba ozval zvuk mikrofónu. „Hej hej hej, ako sa dneska máte ?(v pozadí výskot ľudí) Dneska tu máme ďalšie závody v drifte, tak som zvedavý o čo sa tu dneska bude hrať, no tak ľudia JE ČAS TO TU ROZPÁLIŤ!!!” keď to posledné zakričal tak sme všetci začali výskať a tlieskať. Ja som sa však stále pozerala na Jungkooka ktorý sa nakoniec torchu pousmial a pozrel sa na mňa. Jimin mi iba zamával a v zápätí na to mi zamávala aj Layla s Jadenom. Ach bože prečo práve ja musím mať takýto život. Mám pocit že všetko čo prežíval môj otec prežívam teraz aj ja, aj keď teraz z inej perspektívy. Videla som ako Jungkook zazerá po Taeyongovi. Prečo nemôžu byť normálny kamaráti? Prečo medzi sebou tak veľmi súperia? Skúsim sa to spýtať neskôr Mingiho alebo Taehyounga ktorý mi pred tým než sme odišli dal svoje číslo. Dúfam že mi Taeyong dovolí sa stretávať aspoň s ním, je to milí chalan a zaslúži si mať kamarátov ktorý mu pomôžu sa znova dať dokopy a pomôžu mu dostať sa medzi ľudí. Chcela by som aby sa pridal Taehyoung k nám do skupiny. Ku mne, Jungkookovi, Jiminovi, Layle, Jadenovi a ostatným zo skupiny. Po pravde som aj rada že som sa zoznámila s Mingim a Hongjoongom, myslím si že niesu na žiadnej strane a tak to aj má byť. Chcem aby sa tieto dve skupiny prestali hádať a spolu žili v miery. Bude to síce ťažké, ale verím že to zvládnem s pomocou chalanov a možno aj Rosé by s tým súhlasila. Keď sme totiž boli samé zistila som že spolu mame toho veľa spoločného. Jej otec tiež zomrel keď bola malá a ostala len s mamou. Ale dosť premýšľania nad tým lebo už mi praskne asi hlava. Naposledy som sa pozrela na Jungkooka a v tom niekto prišiel na tmavom čiernom aute, nikdy som nevidela túto značku. Z auta vystúpil divný chlap ktorý mal na sebe asi sto reťazí na ryfloch a na krku. Bol dosť desivý lebo mal na pravej strane tváre jazvu. Odstavil auto asi o 10 metrov ďalej od nás a zazeral na Jungkooka potom sa pozrela na Taeyonga. Keď som zbadala ich strach v očiach tak ani neverila že sa oni niekedy na seba pozrú s vystrašenými pohľadmi. V tom som na chrbte ucítila ruku. Bola to Rosé ktorá má stiahla za autá. „Kayt, aj ty vidíš ako sú vystrašený?” „Hej vidím, ale aký majú na to dôvod?” „Chceš to vážne vedieť?” „Áno Rosé, že sa to vôbec pýtaš!” „Tak dobre, tento typek je viac násobný výherca v drifte, je lepší než Taeyong alebo dokonca Taehyoung ktorý predbehol Taeyonga. Už sme ho tu nevideli vyše dva a pol roka. Nechápem čo ty teraz robí. Je to obyčajný hajzel a dokonca aj VRAH!” keď povedala to posledné slovo tak som dostala husiu kožu na celom tele. „Ako to že vrah?” „Vieš niečo by som ti mala povedať....

Dneska nová časť💙💙😋tak dúfam že sa páčila 🥰🥰