Tokyo Drift

8.

Po asi 15 minútach prišiel Jaden aj s chalanmi no nikde som nevidela Jungkooka. „Čaute kočky, ako ste sa mali?” „Super Jaden a ty?” „Aaale, moc som nespal, možno tak dve hodiny.” „No to mi sme si za to pospali dosť dlho.” zasmiala sa Layla a pozrela sa na mňa. „Layla opovaž sa to povedať! ” Layla sa usmiala a pozrela sa na Jadena a chalanov. „Neboj sa nepoviem.” Jadne sa iba usmial popod nos a začal sa znova motať okolo Layli. „Ouu, Kayt?” ozval sa Jaden a hodil po mne kľúče od auta. „Máš ísť pre Jungkooka, čaká ťa pri letisku.” „Bože. Veď teraz sme odtiaľ prišli.” prekrútila som očami a pozrela som sa na kľúče. „Od ktorého auta sú tieto kľúče?” „Od hentoho.” ukázal smerom na Jungkookovo auto, bála som sa mu do neho nasadnúť lebo bolo moc drahé. „Neboj sa, som vlastne prekvapený že ti ho zveril. Mne ho nikdy nechcel dať šoférovať a do teraz je to tak.” povedal Jaden a oprel sa o auto. „No dobre, aspoň mu ho umyjem keď už ho mám.” chalani sa zasmiali a ja som nasadla do auta a išla smer letisko. Najskôr som však išla do umývačky aby som mu ho umyla. Hneď ako som s ním vyšla vonku tak vyzeralo o dosť lepšie. Bolo ako nové. Potom som odbočila na smer letisko kde som sa snažila nájsť Jungkooka no on nikde nebol.

------------------------

Už som bola na letisku asi pol hodinu a Jungkooka nikde nebolo. Začínala som sa báť že sa mu niečo stalo. Ani som nechápala prečo sa tak bojím, veď nieje môj priateľ a poznám ho necelý deň. Zrazu ma iba trhlo lebo mi niekto zaklopal na okno auta a ja som bola na telefóne a písala som si s Laylou. Bol to Jungkook ktorý bol vysmiaty od uch k uchu. Otvoril dvere a sadol si na spolujazdcovu stranu. „Kde si bol?” povedala som podráždene a pozerala som do telefónu. Ani som sa mu nepozrela do očí. „Musel som ešte niečo vyriešiť. Prepáč že trochu meškám.” „Tomuto ty hovoríš trochu?! Jungkook myslela som si že sa ti niečo stalo!” začala som mierne dvíhať hlas. Jungkook bol v šoku, nepoznal ma dlho a už videl moju zlú stránku. „Bože tak prepáč že som musel riešiť rodinné problémy, myslel som si že aspoň ty budeš normálna a pochopíš to. Ty si to vlastne ani vysvetliť nenechaš a hneď tu začínaš na mňa dvíhať hlas!” keď zdvihol hlas Jungkook tak som sa zľakla a radšej som si vystúpila z auta. Jungkook iba prekrútil očami a vystúpil z auta tiež. Ja som stála asi 5 metrov od auta a pozerala som sa na dráhu letiska. Ani sa s ním dlho nepoznám a už sa s ním hádam, bože čo je to so mnou, takáto som nikdy voči nikomu nebola. Bolo to tým že bol iný ako ostatný a cítila som sa pri ňom inak ako pri ostatných? Ani sama si neviem na toto odpovedať. Jungkook prišiel bližšie ku mne a sadol si na zem. „Prepáč Kayt, nechcel som zdvihnúť na teba hlas.” „Nerieš to Jungkook, mal si na to dôvod, to ja som s tým začala.” v tom sa postavy a ja som iba cítili ako ma zo zadu objal. „Ale ja som ti mal napísať že prídeme neskôr.” ja som sa otočila a pozrela som sa mu do očí v ktorých som videla smútok. „Môžem sa aspoň spýtať čo sa stalo keď si riešil rodinné problémy?” Jungkook na mňa váhavo pozrel no v tom si sadol na zem a ukázal mi aby som si sadla vedľa neho. „Vieš...ja nemám rodičov, bývam sám z mojou starou ktorá je teraz veľmi chorá a musím sa o ňu starať.” ostala som zarazená no ďalej som počúvala Jungkooka. „Moju mamu ani vlastne nepoznám, že vraj je to nejaká prostitútka alebo niečo také, môjho otca tiež moc nepoznám ale keď mi o ňom babka rozpráva tak vždy mám pocit ze to bol úžasný človek a pre mňa veľký hrdina. V hlave mám občas nejaké črty jeho tváre keď som bol ešte malý a on sa o mňa staral. No keď som mal asi 4 roky tak mojej babke bolo oznámené že otec mal autonehodu.” Jungkook už ďalej nerozprával, cítila som ako plače a ako ho to vnútri ničí keď o tom rozpráva. „Jungkook, na čo mi to rozprávaš keď vieš že ťa to bolí keď na to myslíš?” „Ani sám neviem, mám pocit ako keby som tebe mohol povedať všetko. O tomto som ešte nikomu moc nehovoril a snažím sa tváriť drsne no pri tom...” tu už som videla že to ďalej nezvláda a tak som ho zastavila. „Jungkook, prestaň, nemusíš mi to teraz všetko povedať. Postupom času mi povieš niečo a ja si to už nejako zdedukujem a dám dokopy.” Jungkook sa na mňa pozrel a ja som ho z celej sily objala. „Mám pocit ako keby som sa ti mohol zo všetkým zdôveriť. Si iná ako ostatné, nedokážem si s tým pomôcť.” Jungkook vedel že Kayt je iná a cítil sa pri nej inak ako pri ostatných babách a kamarátkach ktoré poznal už od malička. Keď sa už Jungkook ukludnil tak sme nastúpili do auta a išli sme do dielne za ostatnými. Jaden vyzeral dosť vystresovaný a preto keď Jungkook vyšiel z auta tak sa ho to hneď spýtal. „Jaden si v pohode?” „Hej len zase tu prišiel Taeyong a hľadal teba Kayt.” ostala som v šoku ako náhle povedal moje meno. Odkiaľ ma ten Taeyong pozná? Veď sme sa videli len raz a to na pár minút keď som sa hádala s tou jeho pipkou. „Nechápem, na čo by hľadal mňa a kde je Layla?” v tom som sa rozbehla a začala som ju hľadať po dielni. „Kayt-!?” začala po mne kričať Jaden no ja som ho nepočúvala a hľadal som Laylu. „Kayt, haló-!?” bola som v strese, nevedela som kde je Layla a bála som sa o ňu. „KAYT, počúvaj, Jaden ti chce niečo povedať!!” keď som započula ako na mňa Jungkook zakričal tak som sa zľakla a prišla som ku Jadenovi a bola som naštvaná. „Kde je Layla?!” povedala som naštvane a chytila som ho za golier trička. „Kayt ukľudni sa prosím, ja za to nemôžem, Taeyong ju zobral zo sebou a povedal-.” vtedy som ho pritlačila k stene a začali sa mi tisnúť slzy do očí tak som ho nakoniec pustila a začala som plakať. Ako som toto mohla dovoliť, ako som mohla dovoliť aby sme sa dostali do problémov? Dominic ma zabije keď toto zistí. V tom ku mne prišiel Jungkook ktorý má znova objal zo zadu a snažil sa ma ukľudniť. „Kayt?” začal mi šepkať do ucha a ja som v tom začala vnímať len jeho hlas. „Si silná, verím že niečo vymyslíš a že Laylye pomôžeš. Síce ťa nepoznám dlhšie ako Jadena alebo Jimina, ale ty si silnejšia než oni dvaja dokopy, dokonca silnejšia než ja.” pri týchto slovách som sa viacej vystrela a otočila som sa k chalanom. „Jaden, kde ju odviedol?” Jaden spozornel keď započula že môj hlas bol naštvaný a bol trochu hrubší. „Vraj niekde na severnú časť mesta. Nejaká dielňa menom Kymoky.” „Dobre a povedal ti kedy tam mám byť?” „Vraj zajtra večer o 20:00 pri vchode.” „Až zajtra? Bože, bože, bože.” začala som rozmýšľať ako to spravím aby sa do toho nezamotal aj Dominic s Lukeom. „Dobre, idem zavolať môjmu ujovi že prespíme u jednej kamarátky ktorú sme tu stretli, dúfam že mi uverí. Za ten čas ja budem tu spať na dielni hore.” „Nenecháme ťa tu samú Kayt a už vôbec nepôjdeš za Taeyongom sama, to ti nedovolím.” ozval sa Jungkook a ja som sa na neho otočila. „Tak aký je plán?” ozval sa Jimin s pomedzi chalanov a vystúpil dopredu. „Ja neviem, mala som tam v plane ísť sama, nechcem vás do toho zaťahovať.” „Ale mi ti to nedovolíme, vieme aký je a nechceme aby ti ublížil. Predsa len, pohádal si sa s jeho frajerku, myslím si že bude lepšie ak tam fakt pôjdeme.” v tom som si vspomenula na ňu a na to ako sa mi vyhrážal. „Mám taký pocit že Taeyong za toto nemôže, môže za to tá jeho pipika.” povedal som a oprela som sa o auto a rozmýšľala som nad tým čo budeme robiť. „Dobre tak sa teda zavolám môjmu ujovi ako som už povedala. Zajtra s stretneme tu na dielni a ja tu ostanem, potom večer pôjdeme iba štyria pre Laylu. Pôjdeš so mnou ty Jimin, Jaden ty tiež a Jungkook...” pozrela som sa na neho a on zase na mňa z váhavým pohľadom. „... Teba tam potrebujem najviac.” Jungkook sa na mňa usmial a ja zase na neho. V tom medzy nás vstúpil Jaden a začal robiť zo seba šialenca. „Dobre, dobre detičky moje. Je čas aby sme sa všetci pobrali domov a išli spať, pre mňa je to teda aspoň dôležité aby som niekomu dokázal nabiť družku. Chcem to spraviť za to že mi vzali moju Laylinku.” všetci sme sa na neho pozreli ako na blázna a potom sme sa začali smiať. Chalani začali najviac a potom sa jeden z nich ozval. „Jaden statočný, tak ťa teraz budeme volať. Najlepšie je že povedať to môžeš, ale ako to dopadlo dneska? Schoval si sa za skrinky a jediný kto sa pred Taeyonga postavil bola Layla a ty si sa kukal zpoza rohu ako malé bábo.” v tom sme sa rozosmiali ešte viac. „Dobre, dobre, tak som sa bál. Ale za to že toto pre nás Layla spravila tak som sa rozhodol že je čas dostať sa z toho a urobiť zo seba hrdinu.” všetci sme sa smiali až do vetdy kým nebol čas odísť domov. Ja som ostala na dielni a tam som mala v pláne prespať. Jungkook aj s chalanmi odišli.

-------------------------

Už prešla asi hodina po odchode chalanov. Zrazu som však pred dielňami započula zvuk športového auta. Bola som vystrašená, zobrala som nejaký predmet ktorý som mala najbližšie po ruke a postavila som za za roh steny aby ma nikto nevidel. Zrazu som iba započula ako niekto otvára dvere do dielne. Moje srdce buchalo ako o život. Mala som pocit že mi vyskočí z hrude. V tento moment som iba rozmýšľala nad tým prečo som predsa len nešla s niekym alebo prečo tu aspoň niekto so mnou neostal. Zrazu som však započula ako niekto volá moje meno. „Kayt? Si tu?” hlas mi bol povedomí a tak som sa iba spoza rohu trochu vykukla a všimla som si že to je Jungkook. V rukách držal tašku a jednu deku. Ja som si povzdychla a pomaly som vyšla spoza rohu. „Bože Jungkook, vieš ako som sa zľakla. Myslela som že to je Taeyong aj s jeho partiou.” Jungkook sa na mňa pozrel starostlivým pohladom. „Neboj sa, keď tak je tu kamera a ja som na ňu napichnutý. Videl by som či tu pred vchodom niekto je a hneď by som ti volal.” potom som si iba povzdychla druhý krát a v tom sa Jungkook začal smiať. „Čo ti je smiešne, ty sa smeješ na tom že som vystrašená?” „Nie, smejem sa na tom čo držíš v ruke.” v rukách som mala veľký kľúč na opravu auta. „NK a čo, bola som vystrašená a toto bola prvá vec ktorú som mala po ruke!” Jungkook ku mne prišiel bližšie a zobral mi to z rúk, začal si to obzerať a trochu sa pousmial. „Fuuuh, no (podal mi to naspäť do rúk), s týmto keby dostanem do hlavy tak by som dostal taký otras mozgu že by som bol asi chrómi a nevedel by som ani kto som, alebo pri najlepšiom by si ma zabila.” ja som ho udrela s päsťou a ona sa do toho začal smiať. „Strašne vtipné Jungkook, hahaha.” potom sem sa pomaly premiestnili na horný balkón kde bol gauč a všetky ostatné veci. Už som mala aj ustálené a pekne upravené. V tom sa iba Jungkook do toho hodil a pomaly začal zaspávať. „Ehm...to je moje miesto!” povedal som a Jungkook sa začal smiať zo zatvorenými očami. Potom sa posadil a pozrel sa na mňa. „Dneska si ešte nič nejedla však?” „Ale áno, jedla som.” v tom sa mi ozvali škvŕkanie v bruchu. Bože, akurát teraz ma musíš zoradiť ty sprosté brucho? Jungkook sa na mňa vážne pozrel a odfrkol si. „Zdá sa že tvoje brucho a tvoje slabé telo s tým nesúhlasí. Možno by som asi s tým ako teraz slabo vyzeráš naozaj skončil iba zo slabým otrasom mozgu ak by si ma chcela udrieť.” ja som zobral vankúš a hodila som mu ho do hlavy. On sa začal smiať a hodil sa na posteľ a začal tam stonať lebo som mu trafila do oka. „Auuu, to zabolelo.” posadil sa naspäť a smial sa a hmýril si s rukou oko ktoré som mu trafila. „No dobre, ideme si niečo spraviť na jedenie, kúpil som niečo a myslím si že si ešte nič také z tejto krajiny moc nejdla.” povedal za začal vyťahovať všetko vonku s tašky. Potom sme išli do malej kuchynky a začali sme tam variť nejaké divné cestivyny a ku tomu sme mali nejakú omáčku a mäso. Pri varení sme sa zabavili a robili hlúposti. Keď sa to spravilo tak sme si sadli na posteľ ktorý som mala ustlanú, no vlastne už nie. Spolu sme si pustili nejaký film a zjedli sme všetko čo sme navarili. Počas filmu som však zaspávala na Jungkookovej hrudi a iba som počúvala ako bije jeho srdce. Potom som už zaspala ako batoľa.

Dneska nová časť❤️😍 budem rada ak aj okomentujte a poviete svoj názor😍 ďakujem že túto knižku čítate, je to asi druhá knižka pri ktorej sa mi darí tak dúfam že toť ak bude aj naďalej.💙💙💙💙