Tokyo Drift

27.

Jungkook:

Po nejakej pol hodinke čakania som sa nemohol dočkať príchodu ostatných. Bolo mi jedno čo sa bude diať, pre mňa bolo teraz podstatné zachrániť Kayt a nájsť moju sestru. Dosť bolo plakania, treba už konať. Vyšiel som von z miestnosti a nasmeroval som si to ku svojmu autu. V tom som však započul za sebou ako na mňa začal kričať Taehyoung. „Jungkook, vráť sa!! Musíme ešte chvíľu počať, volala mi Layla!!” Taehyoung vyzeral torchu ustarostene a dal na mňa veľmi zvláštny pohľad. Teraz som naozaj nevedel či sa stalo niečo s Kayt alebo to má niečo spoločné so mnou. Pomalím krokom som sa vrátil ku Taehyoungovy. Chytil som ho okolo ramien a pozrel sa mu priamo do očí. „Tae, deje sa niečo o čom by som mal vedieť? Ak je to niečo s Kayt tak mi to okamžite povedz!” „Jungkook, j-ja....nemôžem ti to povedať. A aj keby som ti to povedal tak to za chvíľku zistíš aj sám, nechcem aby si bol dopredu naštvaný.” po tejto odpovedi som ostal dosť zaskočený, nieje to nič ohľadom Kayt? „Poď do vnútra Jungkook, za chvíľu sú tu ostatný tak na nich počkáme vnútri.” ako to dopovedal, z diaľky sme započuli ako sa rutia autá. S Taehyoung sme ostali stáť ako sochy a dúfali sme v to že sú to naši. Pred základňou sa objavili štyri autá. Bol som šťastný že ich konečne vidím. Z auta vystúpila Layla aj s Jiminom ktorý mal úplne červené oči. On plakal??!! Nechápem čo sa tu deje, som z toho zmätený. V tom však z vedľajšieho auta odkiaľ vystúpil Toretto vystúpil aj nejaký šikmáča. Bol mi nejako povedomí. Keď som sa mu však pozrel do očí, tak som ho hneď spoznal. Do môjho srdca v ten moment ako keby prestala prúdiť krv a moje oči začali zo seba liať slzy. Zároveň som cítil v sebe hnev a veľký smútok ktorý som celý ten život v sebe dusil. Neverím teraz však vlastným očiam. Rozbehol som sa k nemu a vsotil som do neho. „Prečo?!! Prečo?!! Prečo sa ukážeš až teraz, keď si to vôbec neprajem?!!” začal som na neho kričať, zatiaľ čo on mal v očiach slzy a šúchal si miesto kde som ho udieral. Potom ma však vtiahol do objatia. Ja som v tento moment nevedel ci ho mam  zniva od strčiť alebo ostať s ním v objatí. Rozhodol som sa však pre druhú možnosť. Potom sme od seba odstúpili a pozreli sme sa na seba. ,,Chýbal si mi otec.",,Aj ty mne synak." ešte chvíľku sme sa na seba pozerali, no v tom nás prerušila Layla. ,,som rada že ste sa našli, ale je čas zachrániť Kayt." otočila sa na jednej nohe a išla do základne. Ostatný sme išli hneď za ňou. Viete však čo mi tu nesedí? Nezdá sa mi ako keby sme všetci boli na jednej strane, cítim tu speha.

Ahojte všetci, ospravedlňujem sa zas a znova, ale je toho veľmi na mňa veľa. Ešte v starej časti som napísala že sa budem snažiť pisat častejšie, ale veľa vecí sa mi zvrtlo a pravdu vám poviem, niesom teraz na tom najlepšie. Viem že tato časť je moc krátka, ale snažila som sa aspoň niečo v rýchlosti napísať aby tento príbeh nestál. Ďakujem za pochopenie. ILY ❤️❤️