Tokyo Drift

12.

Do obývačky sa vrútil neznámi človek s maskou. Bol to nepríjemný pocit lebo Rosé bola v nevýhode. Do miestnosti vošli ďalší dvaja a oni mali zbrane. Rosé nič iné nezostávalo len položiť zbraň a dať hore ruky rovnako ako ja. Hneď ako to spravila tak sa pomaly začali približovať ku nám. Na poslednú vec ktorú si pamätám bola tá že som sa musela otočiť a v tom prišla tma. Keď som sa prebrala tak som mala na hlave vrece a cítila som ako som pryviazaná o stoličku. Vedľa seba som započula ako sa niekto hádže. „Rosé, si to ty?” „Áno ty čupka, kto iný!” odpovedala dosť hnusne a keďže nebola odomňa ďaleko tak som sa iba trochu posunula a zhodila som ju aj zo stoličkou. „Tak ty si riadne jebnuta! Chceš mi spôsobiť úraz alebo čo?” „To som mala v plane už keď som ťa prvý krát uvidela takže nič nové by som ani na mysli nemala.” povedala som, odfrkla som si a začala som sa smiať. Potom som zrazu počula kroky.
Ja aj s Rosé sme stuhli a pozerali sme sa na postupne prichádzajúci tieň nejakej osoby. Nebol to ani Jungkook a ani nikto koho sme poznali. Nevedela som ho identifikovať. Bol ale trochu vysoký, dokonca vyšší než Dominic. Zrazu na nás zasvietil baterkou. „No dievčatá, myslím si že máte niečo čo patrí mne.” povedal ten človek hrubým hlasom. Keď podišiel bližšie tak zo zadu zdvihli nejaký typci Rosé zo stoličkou a ako vždy sa ozvala. „Čo už by sme len mi mali mať, po pravde nemáme ani hovno!” povedala Rosé drsno no v tom sa jej pod krkom zo zadu objavy človek s nožíkom. „Buď budete spievať, alebo vám odrežem hlavy, a spravím to tak aby vás to bolelo čo najviac.” už som dostávala strach a videla som už aj na Rosé že vie s čím sa teraz stretla. Bože prečo práve teraz musím zažívať takéto veci ako únosi a samé vyjednávanie. V tom však toho typka prerušil nejaký nižší chalan ktorý zasvietil v miestnosti. „Oci čo to tu robíš?” vyzerá zlato, vôbec sa ani nepodobá na svojho otca.
Chalan sa pozrel na nás dve a iba prevrátil očami a pozrel sa na svojho otca dosť strašidelným pohľadom. „Okamžite ich pusti!” povedal a stále držal na tvári strašidelný výraz. „Ale synak, pochop že tu robím svoju prácu a že už musíme zistiť kde sa skrýva ten malí zasran.” teraz som ostala aj s Rosé zarazené, o kom to tak hovoria? Kto je malí zasran? „Prepáčte, môžem sa spýtať o kom to tu hovoríte?” spýtala som sa slušne a v tom ostali ich pohľady prekvapené keď sa pozreli na nás dve. „Hahaha, vi dve si zo mňa robíte teraz srandu alebo čo? Veľmi dobre viete koho hľadáme.” „Ammmm... Asi vás sklamem ale nevieme to.” povedal Rosé a odfrkla s udiveným pohľadom. Zrazu niečo povedal ten jeho syn po kórejsky a ten kto stál za Rosé s nožíkom pod krokom odstúpil a odišiel preč. V miestnosti sme ostali len ja s Rosé a s tým typkom a jeho synom. „Poznáte Kyhiunga?” s Rosé sme sa na seba pozreli ako keby sme sa spolu bavili už dlhšiu dobu, (proste kamarátsky). „Nikoho takého nepoznáme, odkiaľ by sme ho mali poznať?” „Má niečo čo mi patrí a bolo mi povedané že niekto z toho domu čo sme vás odtiaľ zobrali to vie, našli sme tam vás dve tak asi že by ste to mali vedieť.” zatiaľ čo to hovoril tak sa hral s nožíkom v rukách. „Otec ak by ho poznali tak by nám to povedali!” „Buď ticho Taehyung, nikto sa ťa na nič nepýtal tak buď ticho!” keď po ňom zakričal tak sme sa s Rosé obidve trhli a dúfali že sa nestane niečo zlé. „Otec ale ty nemáš právo ich tu držať, však ona ani není odtiaľto a tá druhá je Taeyongova priateľka, poznám ju zo závodov, mal by si ich pustiť, bude lepšie keď sa nebudeme s nimi dvoma zaoberať!” objasnil mu to spätne na čo jeho otec sa postavil zo stoličky a podišiel k nemu. Pozeral sa mu priamo do očí no Taehyung neustupil a nestráca z tváre svoj vážny výraz. Nakoniec jeho otec ustúpil a odišiel z miestnosti. Taehyung povedal ostatným aby odišli a nasledovali jeho otca. V miestnosti sme ostali len mi traja. „Prečo to robíš?” spýtala som sa ho vážne, aký mal na to dôvod nás brániť? „Lebo vás obidve poznám.” odpovedal kľudne a sadol začal nám rozviazávať ruky a nohy od stoličiek. „Odkiaľ poznáš mňa, veď tu ani nebývam.” „Ja viem, ale viem o tebe to čo už vedia asi všetci okrem našich rodičov. Moji kamaráti sú Jungkook a Jimin ale o tom že ťa môj otec uniesol som zistil od jedného môjho kamaráta ktorý môjho otca sleduje, povelil som ho aby ho sledoval a nakoniec som zistil že si bol po vás dve.” „Ty poznáš Jungkooka?” „Áno poznám, už od malička, snažím sa mu pomáhať a tak isto aj Jimin a Jeden. Sme ako rodina.” „Počkať ty si ten Kim Tae-Hyung, ten čo porazil Taeyonga v závodoch?” povedala Rosé na čo on iba prikývol. „Ty si predbehol Taeyonga!?” „Hej, ale to už bolo asi pred rokom a pol, od vtedy som za volant nesadol kvôli určitej veci ktorá sa mi satal.” keď to povedal tak som na ňom videla že sa stalo niečo zlé. „Ublížil ti?” „Nie preboha...l-len sa stalo niečo o čom nerád hovorím, to je všetko.” „Ja asi viem čo sa stalo.” ozvala so Rosé na čo Taehyoungov pohľad prešiel do zeme. „Ale ak nechceš aby som jej to povedala tak nepoviem.” povedala Rosé a dala svoju ruku na jeho rameno. „To je v poriadku Rosé, povedz jej to nech je v obraze.” Taehyong si pretrel oči a vystrel sa. Potom sa Rosé na neho pozrela na čo prikývla a potom sa pozrela na mňa. Nevedela som že dokáže byť ona aj takáto. Potom som už iba začala počúvať čo sa to stalo.

Ahojte dneska nová časť, síce trochu kratšia ale aj tak... snažila som si nejako v spomenúť na to čo som mala v hlave v noci keď som spala a bolo to dosť namáhavé 🤣🤣🤣kým si človek spomenie tak to trvá a mne to trvalo asi dva dni a z toho som tam ešte niečo pridala navyše 🥰🥰