Tokyo Drift

29.

Kayt: 

S Mingim sme sa dohadovali čo budeme robiť, keď ostatní prídu. Bola som rada že e Mingi na našej strane. Verím, že sa to čoskoro skončí, a my budeme mať konečne normálny život. Bohužiaľ, Mingi musel odísť na chvíľku za otcom a tak ma musel zavrieť znova do tej miestnosti. Videla som na ňom, že mu to není jedno a že nechce aby som tam bola zavretá. Ale inú možnosť nemal. Museli sme hrať hru, ktorá nás však môže stáť život. Zatiaľ čo bol Mingi preč, rozmýšľala som nad správami, ktoré mi poslal Jungkook cez Hongjoongov mobil na Mingiho. Bola som šťastná že bol v poriadku. Jungkook nám povedal ich plán do ktorého nebude ľahké len tak vojsť. Torreto mi povedal, že môj plán není zlí, ale je moc riskantný. A má aj pravdu, pretože som nedomyslela, že tých, ktorý tu pracujú, je tak veľa. Mohli by ich postrieľať na jednu ranu. Preto som rozmýšľala ako ďalej. Povedala som im, nech čakajú na môj nový plán. Do izby mi však niekto vošiel a začal ma ťahať dole po schodoch. Vošli sme do jednej miestnosti, kde bolo veľa chlapov v oblekoch. „Radi ťa vidíme, Kayt O´Connerová.“ Posadili ma na sedačku a postavili sa dvaja vedľa mňa. „Čo odomňa chcete?“ „Ty vieš veľmi dobre, čo chceme.“ Povedal jeden z nich a podišiel ku mne bližšie. Až vtedy som si všimla Mingiho, ktorý stojí pri zárubni dverí a má rozťatú peru. Ústami som sa ho nenápadne spýtala čo sa stalo. On len spustil slzu z očí a odvrátil odo mňa zrak. Bál sa. A aj ja som sa teraz bála. Bála som sa toho, že donútili Mingiho aby povedal čo sa bude diať. Potom som sa odvážila na pár slov. „Ak myslíte tie spisi, tak tie nemám.“ „Ouuu, bystré dievča.“ Povedal jeden a začal sa smiať. „Čo je smiešne na pravde?“ ozval sa Mingi a ostatní sa naňho pozreli. Vtedy som sa ale dobre zamyslela. Nikde nevidim žiadneho starého chlapa. Všetci v tejto miestnosti mohli mať tak max 27 rokov. Jeden sa teda postavil a podišiel k Mingimu. „TY sa toho nepleť. Urobil si viac problémov ako dobrých skutkov.“ Na to som sa však ozvala zo zasmiatím popod nos. „Tomuto vy hovoríte dobré skutky? Asi ťažko. Toto je skôr šikana a zneužívanie. A poviem vám len jedno. Ak by som aj vedela, kde ten spis je, tak by som vám to ani nepovedala!“ povedal som na čo som schytala dobrú facku. „Dievčatko sa chce vysťahovať, že?“ mala som z neho veľmi zlí pocit. Keďže som mala rozviazané ruky tak som mohla na všetko reágovať. Ten chalan sa ku mne priblížila začal mi chytať stehno a pomaly začal prechádzať vyššie. Mal však smolu, zle sa postavyl. Kopla som mu do jeho slabiny a odkopla som ho od seba preč. Všetci sa začali smiať a Mingi s nimi. Prehrnula som si vlasy a postavila som sa. Už ma chceli posadiť, no ja som im vykrútila ruky a na miesto mňa si sadli oni. „Teraz ma všetci počúvajte! Nie som žiadna hračka a ani žiadna služka. Toto si robte zo štetkami v baroch, ktoré sa vám v tom nebudú brániť.“ Povedala som a prekrížila som si ruky na prsiach. „Ty kurva krpatá!“ povedal rozzúrene ten do ktorého som kopla a rozbehol sa po mne. No niečo ho zastavilo. Vlastne niekto. Bol to jeden z tých chalanov. „Mingyu, už zachádzaš ďaleko.“ On mu vytrhol ruku zo zovretia a pozrel sa na mňa a zasmial sa popod nos. Otočil sa a sadol si zase na sedačku. „Pozri, ak nám povieš kde je ten spis, tak ti nič nespravíme.“ Povedal ten chalan a a čupol si vedľa mňa. Chvíľku som sa na neho pozerala a prišiel mi trochu povedomí. Z ničoho nič však do vnútra vtrhla nejaká baba. „Vy jej naozaj nedáte pokoj!“ povedala a rýchlym krokom prišla ku mne a zobrala ma za ruku. Odviedla ma od nich preč. Cítila som ich naštvané pohľady. Ja som však bola zmätená. Spolu s tou babou sme vyšli vonku na veľkú záhradu a sadli si na maličkú lavičku pod stromom. „Ospravedlňujem sa. Oni to nemylsia v zlom.“ Povedala a chytila ma za ruku. „Vieš vôbec prečo si tu?“ „Hej, veď kvôli spisu.“ „Hej, ale asi ti oni nepovedali ani mäkké ň o tom na čo ho potrebujú.“ Vtedy som sa zamyslela. Na spise sú najväčší vrahovia v Japonsku a Amerike. „V tom spise sú totiž informácie o ich otcoch.“ Ostala som nemo pozerať na ňu. „Ako to myslíš? Oni ich s tým spisom chcú zachrániť, ty to nevidíš? Chcú ho zničiť!“ povedala som jej, teda skôr vykričala. Ona začala vrtieť hlavou na znak nesúhlasu. Ostala som teraz naozaj zmätená. Tak kto bol potom ten chlap ktorý ma uniesol? „Potrebuješ vedieť pravdu Kayt.“ „Akú pravdu? Ohrozujú mojich kamarátov, ktorí majú o mňa strach a aj môjho uja a jeho tím. Ohrozujú aj Jungkooka!“ jeho meno som jej zakričala do tváre. Ostala chvíľku ticho a dosť zarazene. „J-Jungkooka?“ zakoktala a stále sa na mňa udivene pozerala. Nechápala som, ona ho pozná?      

Prepáčte mi za oneskorenú časť. Mala byť už vonku pred dvoma dňami, ale škola nám dala veľa úloh. Dúfam že sa nehneváte a že sa vám táto časť páčila. Už zostávajú asi len dve časti a z toho ešte bude tretia a to bude len prológ. Tak sa máte na čo tešiť. ❤️❤️❤️❤️