Tokyo Drift

15.

Už sme v nemocnici asi 5 hodín a zatiaľ sa lekár neobjavil. S Rosé sme už zaspávali na stoličkách v čakárni. Po chvíľke sme však započuli ako sa otvárajú dvere od operačnej sály. Z dverí vyšiel doktor ktorý si dával dole rúško a pomaly prišiel k nám. „Vy ste jeho súrodenci alebo blízka rodina?” s Taeyongom a Rosé sme išli povedať že sme jeho kamaráti no v tom sa ozval Mingi. „Ja som jeho bratranec, je s ním niečo? Bude v poriadku?” „Pozrite sa, ak by ho vaša priateľka nenašla tak mohol byť dávno mŕtvy, buďte vďačný za takéto dievča, dobre sa o neho postarala kým prišla sanitka na miesto. Váš bratranec je aktuálne mimo ohrozenia života. Už len budeme čakať na to kým sa preberie. Má trochu zlomené rebrá a pravú ruku, ale inak je všetko v poriadku.” „Ďakujeme pán doktor, sme vám za to vďačný.” „Ako som povedal, mne neďakujte, ďakujte svojej priateľke.” išla som akurát povedať že mi spolu nechodíme no doktor už odišiel preč na čo nám však nechal kľúče od izieb aby sme sa trochu prespali. Ešte pred tým než sme išli spať tak sme mohli ísť pozrieť Taehyounga. Keď som ho uvidela ležať na lôžku z hadičkou v ústach tak mi ho prišlo veľmi ľúto. Nemyslím si že to  bola náhoda že skončil v tej priekope. „No dobre, ja a Rosé si ideme na chvíľku ľahnúť a aj vy dvaja by ste si mali ísť pospať aspoň na dve alebo tri hodinky aby ste neboli zombie.” povedal Taeyong a znazornil na ukážku zombiu chôdzu. Ja som s Mingim ešte ostala pri Taehyoungovi. „Mingi?” „Áno?” „To čo si povedal že si jeho bratranec...je to pravda?” pozrela som sa na Mingiho ktorý si prešiel rukou do vlasov a vzdychol. „Hej je to pravda, Taehyoung je môj najmladší bratranec a vlastne aj jediný. Od malička sme spolu trávili veľa času, no keď sa naši rodičia pohádali tak sme sa prestali stretávať a náš vzťah medzi nami sa utlmil. Nevidel som Taehyounga už vyše 3 roky.” „Wou, takže ho berieš ako vlastného brata?” „Niečo také.” „Môžem sa ešte niečo spýtať?” „V kľude, pýtaj sa na čo chceš, pokúsim sa ti odpovedať na všetko ak to nebude nejako moc osobné.” áno chcela som sa ho spýtať na to ako sa pohádali ich rodičia, ale bojím sa ho to spýtať lebo si myslím že je to príliš osobné. Po asi dvoch minútach váhania som sa ho to nakoniec spýtala. „Mingi, chcela by som vedieť, ak teda môžem...ako sa pohádali vaši rodičia?” „Fuuuh, dosť zložitá otázka, ale tak vie to už každý, takže to mi nejako nevadí. Môj otec sa pohádal s mojej mami sestrou ktorá bola Taehyongova mama, hádali sa kvôli tomu kde pochovajú moju mamu. Moja mama mi zomrela keď som mal 10 rokov čiže asi tak 11 rokov dozadu. Môj otec ju chcel pochovať vedľa môjho nenarodeného brata ktorý bol pochovaný vedľa jej ďalšiej rodiny. Jej sestra však protestovala lebo nechcela aby jej sestra bola pochovaná na tom cintoríne ale aby bola spopolnená, táto hádka bola ale ešte len zaciatok toho prečo som sa prestal stretávať s Taehyoungom. Mamu sme teda dali spopolniť a potom to so mnou a s otcom išlo dole vodou. Otec začal piť a fajčiť, niekedy si zobral aj nejakú dorgu. Na mne mu postupom času prestalo záležať a ja som sa rozhodol že sa osamostatnim. No najskôr som išiel poprosiť o pomoc moju tetu, teda Taehyoungovu mamu. Ona ma k sebe prijala, no ja som po čase spravil veľkú hlúposť. Bol som u nich už asi 3 a pol roka. Chodil som vonku s jednou partiou chalanov ktorý má však jedného dňa donútili aby som niečo ukradol. Však prečo nie veď som bol sprostý pubertiak a na každú hlúposť som povedal áno. Keď ma zobrali na políciu tak si pre mňa teta prišla no s tým že už nebudem u nich doma a zakázala mi stretávať sa s Taeyongom. Tak, teraz vieš všetko.” „Zaujímavý život, ja som tiež nebola moc anjelik na strednej. S Laylou sme sesternice a každá sme si vždy stáli za svojim, no keď prišla hádka medzi našimi rodičmi, teda myslím tým bratom a sestrou...tak sme sa s Laylou postavili a povedali sme si svoj názor, aj keď sme vedeli že Layla je čert a že ma môže zmeniť, aj tak sme boli vždy pri sebe a nikdy sme nedovolili aby nás rozdelili, sme si ako sestry, presne ako ty a Taehyong. Mali by ste sa porozprávať keď sa preberie. Ale teraz som už celkom dosť unavená a potrebovala by som sa prespať.” „ Dobre, tak poď ideme si ľahnúť!” podal mi ruku a odišli sme potichu od Taehyounga preč s izby. No nevšimli sme si jeden detail (ale to bude až v ďalšiej časti vysvetlené). S Mingim sme si ľahli na posteľ s tým že ja som ale zaspala na fotekle a nie na posteli. Mingi ma však preniesol potom na posteľ a zaspala som znova v jeho náručí. V ten moment som ale nemyslela na neho ale na Jungkooka ako leží vedľa mňa a zohrieva ma svojim telom. Stále som ho nevidela dostať z hlavy, bolo to pre mňa ťažké. Som aj rada že som im nevolala že prídem lebo by už mali stresi kde som toľko a dali by po mne pátrať políciu. Po asi pár minútach premýšľani som už zaspala do tuhého spánku a snívalo sa mi o tom ako som narazila do nejakého stĺpa s autom a zomrela som, bolo to ako skutočné a tak som spala maximálne 3 hodiny a potom som si sadla do fotelky a čítala som si knižku na čo som asi o hodinu znova zaspala.

Dneska nová časť 😇😇dúfam že sa vám zatiaľ páči. Ak máte nejaké otázky tak budem rada ak napíšete 💬 a budem aj rada ak mi dáte ⭐ ďakujem.❤️❤️❤️