Tokyo Drift

16.

Keď som sa zobudila tak som ležala znova na posteli no nikto nebol vedľa mňa a ani na izbe. Vstala som z postele a na stolíku som našla odkaz na ktorom bolo napísané: „Dobré ránko, dúfam že si sa dobre vyspala, u doktora som ti zariadil raňajky tak sa najec. Potom prídi ku Taehyoungovi do izby, Taeyong sa chce s nami o niečom porozprávať, doktor mi povedal že sa dneska Taehyoung možno zobudí a chce aby sme boli pri tom. Na fotelke som ti nechal nové oblečenie tak si ho vyskúšaj, dúfam že ti bude sedieť lebo s výberom mi pomohla Rosé keďže máte rovnaké postavy. PS: Nabudúce ťa nebudem nosiť do postele keď zaspíš na fotelke, si dosť ťažká.” ku koncu som sa dosť zasmiala, mal aj vlastne pravdu. Vážim 57kg takže to nieje žiadna výhra. Vstala som teda z postele a išla som si obliecť to čo mi Mingi kúpil. Vyzeralo to nejako takto:

Keď som už bola oblečená tak som otvorila dvere kde ma už čakala doktorka s mojimi raňajkami. „Dobré ráno pani O'Connerova, mám príkaz od pána Songa.” „Ďakujem veľmi pekne.” ešte som na pár minút zaliezla do izby a najedla som sa. Mala som pocit ako keby mi Mingi objednal to najdrahšie jedlo. Keď som nad tým tak uvažovala, ako mu to ja vynahradím? Znova som vyšla z izby a namierila som si to rovno ku Taehyoungovi na izbu. Keď som tam vošla nikto tam nebol, bol tam iba Taehyoung ktorý bol ešte v umelom spánku. Dúfam že dneska sa preberie, chcela by som sa ho spýtať na to ako sa to stalo. Pritiahla som si stoličku k jeho posteli a posadila som sa vedľa neho. V hlave som si hrala nejakú pesničku a tak som si ju začala spievať nahlas. Keď som však držala Taehyoungovu ruku, tak som ucítila mierne myknutie v jeho zápästí. Dosť ma to prekvapilo a tak som pozorovala a spievala som si ďalej tú istú pesničku. Zakaždým keď som začala refrén tak sa jeho ruka pohla, ako by mi ju chcel stlačiť. Keď som dospievala tak som chcela dať moju ruku z toho jeho preč. No v tom mi ju silno zovrel a pomaly začal otvárať oči. Hlavu mal otočenú ku mne. „Kayt, to si ty?” ozval sa z jeho úst jemný hlások. „Ó môj bože, Taehyoung ty si sa prebral, mala by som zavolať doktora!” „Nie, Keyt počkaj!” už som sa išla postaviť zo stoličky no on ma zastavil. „Ešte ich nevolaj, chcem si aspoň pár minút užiť bez tých ich liekov.” „Ale Taehyoung, potom ťa bude všetko bolieť a tie lieky ti len pomôžu!” „Neboj sa, to zvládnem, zatiaľ žiadnu bolesť necítim.” v ten moment som ho chytila znova z ruku a pozrela som sa mu priamo do jeho tmavých hnedých očí. „Odkiaľ inak poznáš tú pesničku?” (pesnička je uvedená na začiatku tejto časti) spýtal sa ma Taehyoung na čo som bola prekvapená že on v podstate celí ten čas počúval. „Spievala mi ju mama keď som bola malá, hovorila mi vždy že mám byť silná a nikdy sa nevzdávať svojich snov. Myslím si že práve sny ma doviedli na toto úžasné miesto kde som našla vás všetkých.” Taehyoung sa usmial na čo mu po lícach začali stekať slzy. „Taehyoung prečo plačeš?” „Pretože ty si jediná osoba ktorej na mne záleží, vidíš tu snáď ešte niekoho okrem teba kto za mnou prišiel?” „Taehyoung, niesom tu sama, je tu aj Rosé, dokonca aj Taeyong a aj tvoj bratranec.” „M-Mingi je tu?” ako to povedal tak sa mu do očí začali hrnúť ďalšie slzy. „Áno, je tu aj Mingi, za chvíľku budú tu, len asi niečo išli vybaviť, ja idem teraz zavolať doktora a aj ich a potom sa porozprávame spoločne dobre?” Taehyoung iba na to prikývol a ja som pomaly odchádzala z jeho izby. Ako som prechádzala chodbou zbadala som Rosé pri automate zo sladkosťami. „Ouuu, Rosé nedržíš náhodou svoju líniu?” Rosé sa na mňa pozrela a začala sa smiať a ja s ňou. „Kašlem na to, dneska si to môžem aspoň raz dovoliť, chceš aj ty niečo?” „Hej, dám si jednu čokoládovú tyčinku.” Rosé sa iba usmiala a vytiahla nám dve tyčinky. „Inak kde sú chalani?” „Ouu, chalani išli niečo kúpiť do mesta pre Taehyounga a myslím si že aj niečo zamýšľajú.” „Prečo si to myslíš?” „Pozri, ty nevidíš ako sa na teba Mingi stále pozeral? Moja zlatá on po tebe ide ako po nebohom. Ani sa nečudujem keď si zachránila Taehyoungovi život.” „Rosé, to je blbosť, nemám ani Mingiho tak rada aby som s nim niečo mala. Mám rada totiž iného.” „Jungkooka však?!” ostala som chvíľku ticho no potom som je iba na to prikývla. „Neboj sa dievča, ten už na teba úplne zabudol, nemyslíš si že by sa ti aspoň ozval ak by chcel vedieť že si v poriadku?” keď to povedala tak som sa dosť hlboko zamyslela. Rosé má pravdu, veď telefón mi nezobrali a Jungkook alebo dokonca aj Layla sa mi mohli v kľude ozvať. Ale tiež ak si myslia že by ma mohli ohroziť, snažia sa držať si odstup aby mi nikto neublížil. Je veľa teórii ako by to mohlo byť. „Rosé, môže byť veľa dôvodov prečo sa mi neozvali. Určite sa boja toho že ak by sa mi ozvali tak mi Taeyong niečo správy.” „Kayt, ty si si nevšimla že okolo Jungkooka behať ďalších 100  dievčat?” keď mi to všetko Rosé hovorila tak ma to priam až bolelo, no vedela som že niesom sama kto má o Jungkooka záujem. „Asi máš pravdu Rosé, ale prečo by sa mi neozvala Layla, je to moja najlepšia kamarátka, ona by sa na mňa nevykašľala!” „Kayt, pochop že ľudia sa menia a Layla si našla novú partiu kde je obklopená samími chalanmi. Mingi je chalan ktorý by pre 5eba spravil aj posledné. On ťa má rád aj napriek tomu že sa nepoznáte dlho. Tým že si zachránila Taehyounga tak si mu vrazila do srdca ešte viac a on ťa kvôli tomu zbožňuje. Dokonca viem aj o tom že ťa s Hongjoongom chceli dostať od Taeyonga preč len aby si bola v poriadku.” „Kto ti to povedal?” „Taeyong. On vedel že sa budeš niekedy chcieť pokúsiť o únik a na Mingim videl že sa mu páčiš. Tak sa rozhodol že ťa nechá ísť za Jungkookom a spolom aby si zistila ako sú na tom oni. Taeyong by nikdy tebe neublížil, Mingi by mu to nikdy v živote neodpustil.” „Tak to preto sa ku mne Taeyong tak milo choval, aby nestratil svojho kamaráta Mingiho?” „Taeyong a Mingi sú kamaráti už od malička, dá sa povedať že ako keby boli bratia ktorých nikdy nemali.” chvíľku som bola ticho no potom keď som niečo chcela povedať tak sa vo dverách objavili chalani aj s kyticami ruží. „Už sme tu! Ako ste sa vyspali?” „Dobre, ďakujeme za opýtanie.” „Bože už sa neviem dočkať kedy uvidím ako sa Taehyoung zobudí.” v tento moment som vypulila oči a rýchlo som bežala za doktorom. Povedala som mu nech ide na Taehyoungovu izbu. Potom som išla do izby kde už čakal Taehyoung aj zo sestričkou ktorá mu napravovala hadičky. „Omggg, prepáč Taehyoung, ja som na to zabudla, zakecala som sa totiž s Rosé.” Taehyoung sa začal smiať na čo mi ukázal aby som išla k nemu. Vo dverách stali ostatný a pozerali sa s otvorenými ústami na Taehyounga ktorý bol hore. „To je v pohode Kayt, aj tak ako si odišla z izby tak tu prišla sestrička, takže som úplne v poriadku.” „Počkať Kayt ty si vedela že sa prebral?” „Hej vedela, bola som totiž pri ňom keď sa to stalo. Ale potom som išla hľadať vás a nasla som Rosé ktorá sa so mnou zakecala a ja som úplne zabudla na to že sa prebral.” všetci sme sa začali smiať a mne až išli slzy z očí. „Ouu Kayt, a čo to bola za zaujímavá téma keď si na mňa zabudla?” „Nooo....tak vieš baby a nákupy a všelijaké blbosti.” povedala Rosé dosť zarazene a začala mávať rukami okolo seba. Taeyong si to všimol a začala sa smiať. „Rosé, takto mávaš rukami iba keď klameš!” povedal Taeyong a v ten moment Rosé prestala. Všetci sme sa začali smiať a posadali sme si okolo Taehyoungoveho lôžka. „Chlapci, to o čom sme sa rozprávali vás trápiť nemusí, je to len medzi dievčatami.” povedal som na čo som žmurkla na Rosé ktorá sa stále červenala od hanby. „Tak dobre, inak Kayt, tieto rúže sú pre teba!” povedal Mingi na čo mi ich podal do rúk a ja som do hanby celá sčervenala. „Ďakujem Mingi, sú krásne.” podala som ich sestrička ktorá zobrala aj druhé rúže ktoré držal Taeyong. Tie boli pre Taehyounga. Sestrička ich dala do vázy a odišla potom z izby preč. Všetci sme sa rozprávali a smial ako najviac išlo. Pár krát prišla ešte aj sestrička aby dala Taehyoungovi lieky a potom zase odišla. Potom na chvíľku nastalo na izbe ticho a nevedeli sme o čom sa máme rozprávať. V tom však prehovoril Taehyoung ktorý mieril s otázkou na Mingiho. „Mingi prečo si sa mi nikdy neozval?” Mingi dosť váhal čo by povedal, no keď už išiel niečo povedať tak sa dvere izby otvorili a v nich stál....

Tak čo si myslíte, kto stál v tých dverách? 😇😇🖤💔Dúfam že si zatiaľ tento príbeh užívate. 🥰🥰