Tokyo Drift

17.

Vo dverách sa týčil Jungkook ktorý sa na mňa pozeral ako na svätý obrázok. Ja a ani on sme zo seba nepustili oči až kým si neprišiel sadnúť vedľa Taehyoung. „Ahoj Jungkook, som rád že si prišiel.” „To nestojí za reč kamarát.” v tom sa stretli Taeyongove a Jungkookove pohľady. „Ahoj Jungkook!” ozvala sa Rosé a trochu sa povystierala na čo som jej ja zase naznačila aby s tým nezačínala. Ona to z môjho pohľadu vyčítala a prestala sa predvádzať. „Ahoj Rosé!” keď ju odzdravil tak sa znova pozrel na mňa a pohľadom mi ukázal nech idem vonku. „Na chvíľku si Kayt požičiam!” povedal Taeyongovi aby si nemyslel že mi niečo chce spraviť. S Jungkookom sme vyšli vonku a Jungkook zavrel za sebou dvere. Schmatol mi ruku a viedol ma vonku. „Jungkook čo to robíš?” začala som na neho volať no on ma nepočúval. „Jungkook pusti ma, boli ma z toho stisku ruka!” tento krát ma pustil ale až pri aute a z uslzenými očami sa pozeral do tých mojich. „Prečo si od neho neutiekla?” „Jungkook, prestaň vyvádzať-.” „Nie neprestanem Kayt, bal som sa o teba, bál som sa že ti ublížil, že sa už ku nám nevrátiš. Už sme našli aj Dominica ktorý má o teba strach. Už ťa chcel ísť hľadať no mi sme mu povedali pravdu a-a aby nerobil problémi.” Jungkook začal plakať a ja som nevedela ako mu v tom mám zabrániť. Rýchlo som ho zachytila a z celej sily som ho objala. On mi objatie opätoval. Keď už som cítila že sa ukľudnil tak so sa pomaly od neho oddeľovala no ako náhle sa naše pohľady stretli tak ma pobozkal. Nebránila som sa a pridala som sa aj ja. Jungkook ma pritlačil k autu a začal ma bozkávať na krk na čo som ho od seba odtlačila. „Prepáč, nechcel som.” „To je v poriadku Jungkook, keby to nechcem tak v tom nepokračuješ už na začiatku.” znova som ho začala bozkávať a on mňa tiež. Milujem jeho bozky, no po chvíľke keď sa odomňa odtiahol tak som si uvedomila že mi záleží aj na Mingim a aj na Jungkookovi. Čo mám teraz robiť? Koho si mám vybrať? „Jungkook mali by sme ísť už dovnútra aby si ostatný nemysleli že sme utiekli.” ako som to dohovorila tak sa vonku z dverí vyrútil Mingi. „Bože, tu si, už som sa zľakol že si odišla a bez rozlúčky.” „Neboj sa Mingi, bez rozlúčky by som od vás neodišla. Inak Mingi, toto je Jungkook, Jungkook toto je Mingi.” „Ahoj Mingi, tak ty si ten ktorý sa staral o Kayt?” „Hej som a spravil by som pre ňu všetko na svete.” v tom sa Jungkookovi stratil úsmev z tváre. Už teraz som vedela že ho Jungkook bude nenávidieť. Na chvíľu som im skočila do reči. „Chalani poďme do vnútra, chcem sa rozlúčiť z ostatnými.” „Tak dobre.” keď som vošla do izby tak som sa pozrela na Rosé ktorá mala na mne pohľad zvedavého dievčaťa. „Tak čo Jungkook, už si sa zoznámil s mojim bratrancom?” „Počkať, Mingi je ten tvoj bratranec ktorý sa na teba vykašľal?” Jungkook už zúril. „Jungkook okamžite sa ukľudni, nemáš právo sa hnevať na Mingiho.” zakričala na neho Taehyoung na čo sme boli všetci prekvapený. Rosé mi hovorila že je to milí chalan a nikdy po nikom len tak bez dôvodne nekričí. Jungkook sa ukľudnil a sadol si na posteľ vedľa Taehyoung. „Prepáč Taehyng, nechcel som ťa rozčuľovať.” „Pozri sa Jungkook, všetko riešiš iba bytkou a zbytočne sa rozčuľuješ, choď domov kým si niečo nerozmyslím!” povedal mu Taehyoung na čo sa pozrela aj na mňa. „Tým pádom sa budeme musieť rozlúčiť.” keď to všetci počuli tak zosmutneli a zhoršila som dokonca aj Taehyoungov hnev. Taehyoung to však po chvíľke pochopil. „Dobre Kayt, drž sa a daj si na seba pozor, nechcem aby sa ti niečo stalo.” „Neboj sa Taehyoung, mne sa nestane nič, ty hlavne dávaj pozor na seba.” podišla som k jeho posteli a objala som ho. „Tak čau Kayt, rada som s tebou zažila pár šialenstiev.” „Aj ja s tebou Rosé.” obe sme sa objali a potom prišiel na rad Taeyong ktorý radšej nič nepovedal a iba ma z celej sily objal. No a teraz je na rade Mingi. „Tak ahoj krpec. Dúfam že sa s tebou ešte uvidím a že si dáme aj menšie závody. Mám ťa fest rád.” „Aj ja teba Mingi.” z celej sily som ho objala a on mňa tiež, na rozlúčku mi ešte nenápadne dal pusu na líce a už som sa strácala v chodbách nemocnice ktoré mierili ku vchodu. Keď sme vyšli vonku tak som si sadla do svojho auta na čo si vedľa mňa sadol aj Jungkook. „Neprišiel si náhodou svojim autom?” „Nie, doviezol ma sem Jimin. Nechcel ťa však vidieť a tak odišiel preč.” „To si zo mňa teraz robíš srandu alebo čo?!” bola som dosť vydesená, povedal to dosť vážne a ja som len dúfala že to vážne nemyslel. Teraz mám strach o to ako budú ostatný na mňa reagovať a či sa vôbec budú so mnou baviť. Čo keď ma aj Layla odmietne? „Jungkook, tak povedz niečo, robíš si zo mňa teraz srandu alebo to myslíš vážne?” „Kayt ty veľmi dobre vieš čo všetko sa stalo za ten čas čo si nebola s nami, bola si ako v bavlnke a ani si sa nám neozvala.” „Jungkook to preto lebo som čakala na to kedy sa ozvete vy!!!” zakričala som na neho na čo som spustila slzy z očí. „Kayt, nechcel som ťa rozplakať, pravda je taká....

Wouuu dneska som sa tak nudila že som napísala dve časti a ešte k tomu som vytvorila nový príbeh ktorý nájdete u mňa pod názvom 4 Živly🌱🔥💧🌪️. Dúfam že si ju prečítate a budete ju mať radi ako tento príbeh. 😇😇😇😇❤️