Pavučina lží

KAPITOLA 15|

THEO

Riverfront Tavern je klasická krčma. Aj napriek tomu vždy tvrdím, že je to to najzaujímavejšie miesto v Nashville. A možno i v celom Tennessee. Čo vás zaujme hneď po vstupe sú visiace závesy na pivo, ktoré sú rozmiestnené po celom strope. Samozrejme, nie je to skutočné pivo. Sú to len akési makety rôznych fliaš a pohárov.

Po prvý krát sa v tomto bare cíti takmer každý zvláštne. Väčšinou však nepotrvá dlho a zvyknete si. Samozrejme ku tomu dopomôže aj pivo, ktorých máte na výber hneď z niekoľkých. Načapujú vám ich priamo z kohútikov a vám už len ostáva vychutnávať si jeho lahodnú chuť.

Riverfront Tavern bol pre mňa a mojich troch priateľov čosi, ako druhý domov. Schádzali sme sa tu každý piatok, niekedy aj soboty. Našu partiu tvorili len moji spolužiaci z výšky a ženský element sme medzi sebou nemali takmer rok. Až sa ku nám jeden večer pridala aj Izzy, a tak nejak nám už prischla.

Dnes však postávam pred dverami a cez sklenenú výplň nazerám dnu. Čosi hlboko zakorenené v mojom vnútri ma priam magickou silou volá. Naťahuje za mnou pazúry a takmer mi nedáva na výber. No aj napriek tomu tu je aj niečo iné. To, čo sa snaží odniekiaľ vyhlodať moje racionálne ja a presvedčiť ma, že mi už viac nič nehrozí. Ak tento podnik po takmer troch rokoch navštívim, zvládnem to.

Uvedomujem si, že sa len snažím presvedčiť samého seba a vlastne ani nepoznám dôvod, prečo tu dnes som. Ale už nie je cesty späť.

Pozerám som na svoju ruku, ktorá sa pomaly približuje k zlatej kľučke. Aj keď to čakám, nezastavím sa. Ani potom, ako ju pohybom ruky zatlačím dole a jazýček nahlas cvakne.

Pomaly dokráčal až ku baru a posadím sa na jedno z mnohých voľných miest. V nedeľu by ste v podobnej krčme hľadali ľudí márne. Aj napriek tomu sa zdá, že barman má až príliš veľa práce. Nevadí mi, že ma neobslúži hneď. Za ten čas sa poobzerám okolo seba, aby som zistil, že sa tu nezmenilo vôbec nič. Steny sú stále oblepené najrôznejšími plagátmi a bar gýčovito preplnený podpivníkmi, fľašami od pív z rôznych krajín sveta, dokonca aj vianočnými guľami rôznej farby, na ktoré sadá prach už niekoľko rokov.

Nezmenilo sa vôbec nič. Dokonca aj Allan, Dalton a Lauther sem stále chodia. Niekedy sa pridali aj ich priateľky, ktoré si medzi tým našli a tiež Izzy, ktorá prišla pohľadať nejaký nový objav na jednu noc. Nikdy s nikým nevydrží dlhšie, ako týždeň. A je úplne jedno či ide o dievča, alebo chlapca. Ak sa Izzy niekto zapáči, nepozerá na pohlavie. Nikdy si ale s nikým nedokáže predstaviť vážnejší vzťah. A ja si vlastne Izzy tiež nedokážem predstaviť vo vzťahu. Keď je slobodná, je to ona. Šťastná, užívajúc si každú sekundu, kedy sa nemusí starať o to, či sú jej rozhodnutia správne a môžu niekoho ďalšieho ovplyvniť.

Odpijem si zo svojho piva, ktoré si medzi myšlienkami na minulosť objednám a na jazyku si vychutnávam jeho chuť ešte niekoľko sekúnd. Dokonca ani jeho chuť sa nezmenila.

Presne toto isté som pil aj v deň, keď sem po prvý krát vstúpila ona.

***

Obomi rukami obopínam pohár a smejem sa na jednom z vtipov, ktoré práve povedal Allan. Izzy sedí vedľa Daltona a opiera sa o jeho plece. Už dávno mi toto ich gesto nepríde zvláštne. Žiadny z mojich priateľov neberie Izzy inak, ako svoju sestru. Nie je to preto, že by Izzy nebola dosť krásna. Je len iná, ako dievčatá na ktoré sme zvyknutí. Je rázna a chlapa si dokáže obkrútiť okolo prsta za niekoľko sekúnd. Možno sa jej len jednoducho boja. Je čosi, ako chlap v ženskom tele. V príťažlivom ženskom tele.

Je niečo po jedenástej večer a v bare sa pomaly začínajú zbierať ľudia. Dnes večer sa neskôr chystáme presunúť na párty do neďalekého klubu a nič nenasvedčuje tomu, že by sme svoje plány zmenili.

Navyše, teším sa.

Úprimne, verím, že si dnes zasuniem a o to viac sa moja chuť zvýši, keď dverami uvidím vchádzať najmenej päť dievčat v značne podnapitej nálade.

Možno dnes nebude potrebný žiadny klub.

Rukou automaticky drgnem do Lauthera, ktorý sedí najbližšie pri mne.

,,Vidíš to čo ja?" opýta sa a rukami si automaticky prehrabne vlasy, aby mi dokázal, aký je pripravený na lov.

,,Hej. Rozlúčka so slobodou," prezriem si vysokú brunetku so šerpou prehodenou cez biele šaty na ramienka.

Dievčatá sa posadia len o kúsok ďalej ku stolu, na ktorom sa vyníma tabuľa RESERVE.

Nerozumiem prečo si mladé dievčatá rezervujú miesto v podniku, akým je tento. Samozrejme, že sú okamžite terčom slizkých pohľadov a rečí miestnych opilcov. Nehovoriac o tom, keď sa presunú do malej miestnosti s biliardovým stolom a pustia sa do hry.

Po chvíli premýšľania sa bez slova postavím, no to by nebol Lauther, ak by okamžite nespozornel a neupozornil na nás.

Spýtavo nadvihne obočie a ramenami mu niekoľko krát trhne.

,,Nebudem tu čakať, kým odídu," pokrčím plecami a vykročím ku biliardovému stolu.

Okrem Lauthera sa už naším smerom nevyberie nikto. Asi majú málo odvahy, alebo jednoducho viac rozumu. V tom momente mi je to však jedno. Mojím cieľom je nízka blondínka s vlasmi do pol chrbta, ktoré má natočené do jemných vĺn.

Sedí na vyvýšenej stoličke a s drinkom v ruke pozoruje svoje priateľky, ktoré sa nešikovne snažia dostať poslednú - čiernu guľu do diery.

S Lautherom dievčatá pozdravíme a chvíľu sa bavíme o klasických veciach, ako sa majú a prečo sú dnes tu - akoby to nebolo očividné až sa napokon konečne presuniem ku Lucy.

Predstaví sa mi so širokým úsmevom a na obdiv mi tak vystaví dokonale rovné zuby a bezchybnú pleť, ktorú určite neprekrýva make up. Dá sa to jednoducho rozoznať vďaka niekoľkým sotva viditeľným pehám a jemne červenajúcim sa lícam.

Netrvá dlho a bavíme sa presne tak, akoby sme sa poznali už celé roky. Spontánne, s ľahkosťou. Nemusím premýšľať nad tým čo poviem, aby som sa nestrápnil. Smeje sa mojím vtipom a ja sa nedokážem prestať pozerať do sivých očí, ktoré rámujú dlhé mihálnice. Navyše dokonale ladia s modrými voľnými šatami, ktoré má na sebe.

Občas pohľadom uhnem na jej odhalené stehná, no vždy sa včas spamätám. Akosi sa tento krát cítim inak. Aj napriek tomu, že ma toto dievča priťahuje, páči sa mi aj čosi iné. Pocity, ktoré som možno pri iných dievčatách do vtedy neriešil.

Hltám každé jej slovo a spätne si uvedomujem, že musím pôsobiť, ako blázon. Lucy je od tohto momentu mojím cieľom. Lucy je niečím, čo som do tohto momentu nemal a musím to získať za každú cenu.

Pri pohľade na jej plné pery si musím zahryznúť do tých svojich, aby som v sebe aspoň trochu ovládol túžbu pobozkať ju. Možno by som mohol, ale nechcem nič pokaziť. Lucy nevyzerá, ako dievčatá, ktoré som stretával v kluboch bežne. Mám tak tušenie, že si dnes nezasuniem. Iste, moje ja to nepokladá za problém. Problém predstavuje fakt, že od dnes chcem zasúvať len do tohto dievčaťa.

_______________________________________

Asi ste to čakali, však? Veľmi ma zaujíma, čo si o tejto kapitole myslíte a budem sa tešiť na vaše komentáre.
❤❤❤