Pavučina lží

KAPITOLA 45|

THEO

,,Dobre vieš, že sa nikdy neviažem, takže netuším, o čom hovoríš," odhryzne si ďalšie sústo a nervózne sa zasmeje.

,,Ak mi to okamžite nepovieš, môžeš sa pobaliť a vypadnúť."

,,Šibe ti?" takmer jej zabehne a odkašle si.

,,Odpovedz mi," nereagujem na jej otázku.

Oči má vypúlené, akoby práve videla ducha. Nevie čo má povedať, a to ma usvedčí v tom, že mi tí dvaja neklamali. Izzy poznám celý život. Aspoň som si to donedávna myslel. Ale presne preto poznám, keď niečo nie je v poriadku. Poznal som.

Už si nie som istý vôbec ničím.

,,Neviem o čom hovoríš," povie aj napriek tomu.

Dochádza mi trpezlivosť. Dýcham zhlboka, aby som aspoň trochu zahnal nervozitu, ktorá nado mnou čochvíľa prevezme kontrolu. Počujem vlastný dych, pretože fučím ako býk.

,,Kurva, Izzy. Vieš, ako nemám rád, keď mi niekto klame. Ja pravdu viem, ale chcem ju počuť od teba," vydýchnem s rukami zaťatými v päsť.

,,Odkiaľ? Odkiaľ to vieš?"

,,Toto ťa teraz zaujíma? Skutočne?" vypľujem znechutene.

Neodpovedá. Dokonca aj večne ukecaná Izzy teraz mlčí a sedí ako päť peňazí. Šaliem. Najradšej by som sa postavil a zatriasol ňou, aby niečo povedala. Čokoľvek. No nedeje sa vôbec nič a to ma ničí ešte viac.

,,Okej," vydýchnem si.

Jediná možnosť, ako túto situáciu vyriešiť je upokojiť sa. Zhlboka dýchať a aspoň na malý moment vydržať a nenechať, aby ma ovládli emócie.

,,Prečo práve Lucy? Nikdy pred tým si nedala najavo, že by sa ti páčila. A som si istý, že Lucy nikdy nebola na baby. Tak čo sa tu do riti deje?"

Ďalšie mlčanie už jednoducho nevydržím a prudko sa postavím z gauča.

,,Kurva, hovor, alebo za seba neručím!"

,,A čo urobíš, udrieš ma? Tak, ako si udrel aj ju? Hovorila mi, ako si sa ku nej správal!" vyštekne.

Civím na ňu ako na zjavenie.

,,O čom to do riti hovoríš?" pokrútim neveriacky hlavou.

,,O tom, ako si Lucy týral a všetci ti na to skočili. Povedala mi všetko. Dokonca aj to, ako si ju nútil do sexu, aj keď to nechcela. A dokonca aj to, ako si jej zakazoval, aby sa snami stýkala," zavrčí.

Mám pocit, že zle počujem. Nemôžem uveriť tomu, čo práve vyliezlo z Izzyných úst. Pretriem si oči, aby som sa ujistil, že sa mi nesníva a skutočne predo mnou stojí.

Do riti, kto je vlastne táto Izzy?

,,To si robíš dúfam srandu?" vylezie zo mňa napokon priškrtene.

,,Vyzerám, že robím?" postaví sa priamo oproti mňa. ,,Ja sa ťa nebojím," potrasie hlavou, ako keby ma vlastne tie roky ani nepoznala.

,,Izzy, nepovedz mi, že veríš tým keciam. Do riti, moja Izzy by nikdy neskočila niekomu na lep. Spamätaj sa doboha a uvedom si, že je to len manipulátorka a snaží sa ťa využiť!"

Aj keď sa snažím kričať, aby to pochopila, nejde to. Som tak šokovaný a tan nasraný, že sa vo mne búri najmenej milión rôznych pocitov. Už možno rozumiem aj tomu, ako sa Izzy cíti, keď má krámy.

,,Ľúbim ťa, ale ju ľúbim tiež. A verím jej," povie roztraseným hlasom.

Nespoznávam ju. Krútim hlavou do strán ako zmyslov zbavený. To sa tu vážne každý zbláznil? Po prvý krát mi skutočne dôjdu slová a uvedomím si, že Lucyna nehoda nebola ani zďaleka to najhoršie, čo sa mi v poslednom čase stalo. To najhoršie prišlo až po nej.