Pavučina lží

KAPITOLA 10|

THEO

,,Prosííím, poď!"

,,Nie," zavrtím hlavou.

,,Prosím," založí si ruky v prosebnom geste a posadí sa na gauč vedľa mňa.

,,Izzy, proste nie. Celú noc som nespal a zajtra mi začína šichta. Proste nie," znovu pokrútim hlavou.

Stále zrejme nie príliš presvedčivo, keďže Izzy pokračuje vo svojom dobiedzaní.

,,Bude to len chvíľka. Palmer má narodeniny a ja som jej sľúbila, že prídeš tiež," vydýchne a čierne koktejlové šaty si potiahne nižšie. ,,Prosím."

,,Do riti, tak dobre. Ale ak do dvoch hodín nepôjdeš domov, nechám ťa tam. A beriem si auto. Dnes sa naozaj nemôžem ožrať," odfúknem si a postavím sa, aby som na seba v izbe mohol niečo hodiť.

Rýchlo zo seba zhodím sivé tepláky a nahradím ich prvými tmavými rifľami, ktoré nájdem na stoličke. Prezriem si biele tričko, ktoré mám na sebe a po chvíľkovom premýšľaní si ho pretiahnem cez trup a na miesto neho si oblečiem takmer totožné. Tento krát sa však na ňom vyníma veľký trojuholník pizze. Škodoradostne sa uškrniem a hrdo sa presuniem späť do obývačky, kde si práve Izzy obúva nízke červené topánky, ktoré jej ladia s kabelkou. Vysoké opätky vďaka svojej výške nenosí takmer vôbec.

,,To nemyslíš vážne!" rozhodí rukami, až jej takmer malá kabelka vyletí z rúk. Mám čo robiť, aby som sa na plné hrdlo nerozosmial. ,,Čo to máš do riti na sebe?!"

,,Tričko, ktoré si mi kúpila na Vianoce. Ku pizza obliečkam," pokrčím plecami.

,,To tričko som ti kúpila z recesie. Nie preto, aby si ho na seba obliekol do klubu!" zalomí rukami, no moje nadvihnuté obočie jej musí ako odpoveď stačiť.

,,Viem, že si to urobil schválne, ty parchant. To ti ešte spočítam," mrmle, keď spoločne kráčame ku autu. So smiechom jej založím ruku okolo ramien.

***

Auto odstavím na parkovisku. Vzhľadom ku tomu, že dnes je štvrtok a na párty chodia len blázni a my, nemám problém nájsť voľné miesto.

,,Palmer už bude dnu," doširoka sa usmeje Izzy a v úzkych šatách sa vysúka z auta.

Musíme pôsobiť nanajvýš komicky, no presne o to mi ide. Ak som sem bol nútený prísť, verím, že sa aspoň pobavím.

Miesto na šťastie nehľadáme dlho. Palmer s jej kamarátkami na nás takmer okamžite mávajú zo svojich boxov. Tento krát skutočne ľutujem, že som sa na toto dal nahovoriť. Tráviť večer v spoločnosti piatich pripitých dievčat nie je moja najideálnejšia predstava stráveného večera.

,,Prosím, snaž sa aspoň trochu," napomenie ma Izzy a hneď na to sa jej tvár zameria na kamarátky a s rukami rozpaženými do strán sa rozbehne ich smerom.

Chvíľu počkám kým sa všetky navzájom vybozkávajú a privítajú, až s hraným úsmevom vstúpim do boxu.

,,Dievčatá, toto je Izzyn bratranec Theo," snaží sa prekričať hudbu Palmer, čo sa jej zjavne podarí.

Trojica dievčat nalepených na seba mi poza Palmerin chrbát so smiechom zamáva. Tiež napodobním ich gesto.

,,Všetko najlepšie, Palmer. Prepáč, nestihol som ti kúpiť darček. Bolo to neplánované," zazriem na Izzy, ktorá si nás už ale dávno nevšíma.

,,To nevadí. Mňa aj tak viac potešilo to, že si dnes kvôli mne prišiel," vtisne mi na líce krátky bozk.

S úškrnom na tvári prikývnem a rýchlo sa posadím na voľné miesto vedľa Izzy.

Neuniknú mi zvedavé pohľady Palmeriních kamarátok, ktoré si neustále niečo šepkajú. Je mi jasné, že im Palmer povedala o tom, ako sme sa spolu vyspali. Bolo to len raz, po podobnej párty no od toho dňa sa na mňa Palmer zamerala akosi viac.

Ani neviem, či ma to vlastne prekvapí.

,,Idem ku baru, dáte si niečo?" opýtam sa po niekoľkých minútach, keď už viac nemôžem počúvať hlasné prekrikovanie dievčat, ktoré sa okrem hudby snažia prekričať aj samé seba.

Tvárim sa, že som si zapamätal všetky názvy drinkov a s úsmevom sa konečne presuniem ku baru.

Objednám si nealko pivo a lakťami sa opriem o lepkavý povrch baru. Nemám príliš na výber a nejakým spôsobom chcem zabiť čas a zároveň tak nebyť v prítomnosti toľkých žien. Som až príliš unavený, podráždený a chcem ísť jednoducho domov. Neustále si pripomínam, že to robím len kvôli Izzy. Navyše nemám rád, ak niekam chodí v noci sama.

,,Deje sa niečo?" ozve sa mi tesne pri uchu. Doprajem si z piva poriadny dúšok.

Štve ma dokonca aj fakt, že to pivo neobsahuje ani kvapku alkoholu.

Do riti!

,,Som len unavený, prepáč," otočím sa na Palmer, nech viac na krku nemusím cítiť jej teplý dych.

,,Vidím, že nie si vo svojej koži. Nie tak, ako naposledy," položí si ruky na moju hruď. Uvedomím si, že sa jej tak naskytne pohľad na moje tričko s potlačou pizze a tlmene sa zasmejem.

,,Fíha, máš zaujímavý vkus," zodvihne ku mne pohľad a nervózne si zahryzne do pery. Na mojej tvári sa však stále pohráva úsmev.

,,Nepáči sa ti?" opýtam sa na oko prekvapene.

,,Je mi to jedno," pokrčí plecami a ruky z trička teraz presunie na moje plecia. ,,Pretože môj narodeninový darček mi práve niekam ušiel a ja by som si ho chcela užiť čo najviac," nadvihne sa na špičky a tvárou sa priblíži tesne ku mojej.

,,Darček? Ja nie som..." snažím sa jej protirečiť, no to už na perách pocítim tie jej.

Možno som príliš unavený a možno ani nechcem, no nebránim sa. Nie hneď. Palmer bozkáva rovnako dobre, ako vyzerá. Ohnivo, ako jej červené dlhé vlasy, ktoré sú síce len zafarbené, no dokonale ladia ku jej povahe.

Ruky jej pomaly priložím na krk a snažím sa rozpamätať, ako to medzi nami vyzeralo naposledy. Bol som až príliš opitý na to, aby som si niečo mohol pamätať. Keď som sa ráno prebudil, Palmer jednoducho ležala vedľa mňa.

,,Palmer," pomaly sa odtiahnem.

,,Myslela som, že..."

,,Vážne som len unavený. Prišiel som len na skok, pretože ma o to Izzy požiadala a ja som nechcel, aby išla sama. Ráno vstávam do práce a myslím, že by som už mal ísť. Nechcem ti kaziť zábavu."

,,Tak ešte jeden drink. So mnou," pokrčí plecami a ja s úsmevom prikývnem.

Natočím sa smerom ku barmanovi, keď stuhnem. Musím dokonca prižmúriť oči, aby som si mohol byť úplne istý, že je to on. Jeremy. Chlapec, ktorý bol za Nadiou vo väzení. Na tom by nebolo nič zvláštne. Viem, že Nadia pochádza z rovnakého mesta. Čo ma však istým spôsobom prekvapí je pohľad, akým na mňa pozerá. Nespustí zo mňa zrak ani potom, keď si musel uvedomiť, že som si ho všimol. Práve naopak. Zoskočí z barovej stoličky a namieri si to rovno ku mne.

_________________________________________

Ahojte moji ❤❤❤

Tak sa nám to pomaly začína rozbiehať. Úprimne, ja sa už neviem dočkať, čo poviete na nasledujúce kapitoly, ešte sa tam ale musíme dostať 😁😁
Ďakujem, že stále fičíte aj na tomto príbehu. Veľmi si to vážim a tiež každý vás komentár, voty a prečítania.

A prajem príjemný deň 😘😘😘