Pavučina lží

KAPITOLA 17|

THEO

Držím prameň jej svetlých vlasov medzi prstami. Pozeráme jeden druhému do očí a usmievame sa. Po prvý krát môžem s čistým svedomím povedať, že tento pocit nemôže nahradiť nič na svete. Žiadna párty s priateľmi, ani ten najlepší sex.

Nikdy by som neveril, že sa podobné myšlienky budú motať práve mojou hlavou. No pobláznila ma. Viac, než si myslím, no zároveň presne tak, ako to chcem.

Lucy je dokonalá. Nalinkovaná dokonalosť, vyrobená priamo pre mňa. Presne tak to cítim. A neodradia ma ani reči mojich priateľov o tom, že som zaľúbený, ako pubertiak.

Do riti!

Do nedávna som ním skutočne bol a ešte nikdy som sa necítil so žiadnym dievčaťom takto.

Akoby sa moja myseľ bez varovania zahmlievala. Skreslené vnímanie sa razom stáva ostrým a tento kolobeh sa opakuje po celý čas, ako som v jej prítomnosti.

Malou rukou mi prechádza po dlani a kreslí pomyselné obrazce. Snažím sa uhádnuť čo sa mi snaží znázorniť, no to by som sa v jej prítomnosti najprv musel vedieť sústrediť. Je tak sexi. Tak skurvene sexi, že mi stojí už len pri pomyslení na ňu. Ovládnuť sa a nepretiahnuť ju hneď na prvom rande spôsobuje obludné muky. Tento krát som však opatrný.

,,Je to žirafa," odvetí melodickým hlasom a potichu sa rozchichoce keď si uvedomí, ako udivene ju sledujem. ,,Myslím ten obrázok," poklepká ukazovákom po mojej dlani, načo konečne precitnem a so smiechom pokrútim hlavou.

,,Do riti...ehm, prepáč," odvetím nervózne a zhlboka sa nadýchnem.

Nedokážem si vysvetliť, prečo som v jej prítomnosti tak veľmi nervózny. Nikdy pred tým som nemal problém hovoriť s dievčatami. Možno nespávam s každou, no ak sa mi niektorá naozaj páči, jednoducho sa jej prihovorím a vždy to ide tak nejak samo.

S Lucy to je iné. Lucy je iná. Nekričí potom, aby som ju pretiahol – aj keby som to urobil zo všetkého najradšej. Nemusí so mnou flirtovať, aby som z nej bol dokonale v rozpakoch. Vlastne stačí, aby bola sama sebou a ja viem, že žiadnu inú nechcem.

Na pekne dlhú dobu.

Je trúfalé tvrdiť, že navždy. Som príliš mladý, aby som mohol na také čosi myslieť. Ale Lucy chcem teraz. A chcem ju veľmi.

,,Si nervózny? Tiež trochu som," jemne sa usmeje a cez stôl sa zase nahne o trochu bližšie, aby moju ruku teraz prekryla tou svojou.

,,Nie, čosi," pokrútim hlavou a naivne dúfam, že mi na moje klamstvo skočí.

,,Tak, čo by si dnes chcel robiť?"

Vydýchnem a poobzerám sa okolo seba.

Malá kaviareň v ktorej sa nachádzame je síce príjemne útulná, no neprináša príliš veľa zábavy.

,,Kino?" opýta sa, keď dlhšie mlčím, no automaticky nad touto možnosťou pokrútim hlavou.

,,To je to posledné miesto, kam by som s tebou chcel ísť," vyprsknem zo seba bez premýšľania a Lucy sa prekvapene stiahne dozadu. ,,Myslíš, že by som zabil dve hodiny tým, aby som mohol pozerať na film, keď sa na miesto toho môžem pozerať na teba?" natiahnem ruku ku hebkej pokožke na jej tvári. ,,Ak by som ťa niekam mohol vziať, pravdepodobne by to bolo kúpalisko, aby som ťa mohol vidieť bez oblečenia. To si ale nedovolím, pretože ťa chcem vidieť aj nabudúce. Takže ťa vezmem na miesto, ktoré sa bude páčiť nám obom," nadvihnem obočie v očakávaní Lucynej reakcie.