From omega to alpha

Oddanosť

Po tomto zážitku som sa rozhodla ísť do sprchy. Moje vlasy už boli v hroznom stave a mala som pocit, že v takom istom stave som aj ja. Opatrne som vstala a nasmerovala som si to do kúpeľne. Keď som vošla Leo sa práve sprchoval.

"Prepáč..." začala som sa ospravedlňovať za svoje vtrhnutie bez ozvania. 

"To je v poriadku, len poď, pridaj sa ku mne." milo sa usmial. 

Prikývla som a opatrne som vliezla do sprchy k nemu. Rukami mi prechádzal po celom tele až sa napokon zastavil pri mojom krku. Nasmeroval sprchovú hlavicu na moje vlasy a načiahol sa pre šampón. Vždy som milovala, keď sa mi niekto hral s vlasmi ale toto bolo iné, nové. Umyl mi vlasy a následne aj celé telo. Vyšli sme zo sprchy a osušili sme sa. 

"Moje oblečenie je už špinavé, nemám si čo obliecť." povedala som potichu. 

Pozrel sa na mňa a usmial sa. "V mojej skrini by si mohla niečo nájsť, ale nepohneval by som sa, keby že tu chodíš nahá."

Len som nad tým čo povedal zakrútila hlavou. Vošla som do jeho izby a začala hľadať niečo na seba. Jediné použiteľné čo som našla bola olivová vojenská košeľa. Obliekla som si ju. Na mne vyzerala ako šaty, ale to mi nevadilo. Účel to plnilo, avšak pod ňou som už nemala nič. 

"Vyzeráš dobre." ozvalo sa spoza mňa. 

Otočila som sa a podišla k nemu, chcela som ho objať ale nedovolil mi to, namiesto toho mi len pohladil tvár a začal hovoriť: "Volal mi môj brat, Thomas. Pýtal sa, či som náhodou v meste nevidel jeho dievča, ktoré sa opisom zhodovalo s tebou..." odmlčal sa, "Povedal som mu pravdu. JEHO dievča som v meste nevidel." zasmial sa.

Nerozumela som tomu, no po chvíli začal opäť hovoriť. 

"Ty si nikdy nebola jeho, ak sa teda nemýlim..." dokončil. 

Len som sa usmiala a prikývla na súhlas. 

"Avšak..." nachvíľu stíchol no potom opäť pokračoval, "trval na tom, že príde sem. Vraj sa chce porozprávať, ale stopol som ho tým, že nebudem doma."

Zhrozila som sa nad myšlienkou toho, že by sa stretli a v centre toho by som sa ocitla ja. Neviem si ani predstaviť ako by to dopadlo. 

"Ale už dosť o mne... ako si sa rozhodla hmm? Zostávaš tu alebo sa chceš vrátiť?"

"Chcem zostať tu, na nejakú dobu určite, avšak myslím, že by bolo fajn vziať si aspoň nejaké veci, predsa len, tu u teba sa nemám ani do čoho prezliecť..." povedala som neisto. 

Len prikývol a odviedol ma do obývačky. "Kľakni si," ukázal na kožušinu "chcem si byť istý."

Vykonala som a zaujala základnú polohu. 

"Tak si dobrá." pohladil ma po vlasoch a svoju ruku nechal položenú na mojej hlave. 

"Kto je tvoj pán?" opýtal sa pokojným hlasom.

"Vy. Pán Leonard Gray." odpovedala som slušne.

"Poslušná sučka." pochválil ma hlasom plným vzrušenia. 

Usmiala som sa a pozrela mu do očí.  Úsmev mi opätoval a podal mi ruku, aby som vstala zo zeme. Objal ma. Myslela som, že moje srdce vyskočí z hrude, cítila som sa v bezpečí. Dúfala som, že táto chvíľa nikdy neskončí. 

"Keď chceš, nemusíš nikam chodiť, môžeme ísť spolu do mesta, ja si skočím niečo vybaviť a ty si môžeš behať po obchodoch. Čo ty na to?"

Nadšene som prikývla. 

Obliekla som si na seba svoje staré oblečenie a vyrazili sme. Leo vošiel do jednej z väčších budov. Pravdepodobne išlo o budovu nejakej firmy. Ja som medzi tým navštívila snáď všetky obchody. K dispozícii som dostala jeho kartu, čiže nakupovanie nebolo žiadny problém. 

Keď som už mala všetko čo som potrebovala stretli sme sa pred barom, kde sme sa spoznali. Vyrazili sme spoločne domov. Keď sme prišli už bola tma a tak sme si urobili na večeru pizzu a následne sme zaspali nahí v objatí, pod dekou na jeho posteli.