From omega to alpha

Sladké bozky

Bozkával ma ďalej a hladil po chrbte. Ruku pomaly presunul na plecia a ramienka, ktoré mi ako jediné držali šaty posunul dole smerom z pliec. Neskôr svoju ruku posunul na boky a smeroval nižšie. Dostal sa k lemu šiat. Pomaly ma hladil a posúval sa pod lem šiat. Smeroval až k nohavičkám. Šaty mi držali už len ako tak tenké ramienka.

Nemala som ho ako odstrčiť. Obe moje ruky mi držal za chrbtom. Jedna moja časť to chcela, ale tá druhá nie. Zadívala som sa mu do očí.

"Prestaň. Prosím. "  povedala som potichu.

"Keby, že sa nekrotím tak už ležíš na posteli nahá a možno aj zviazaná."  odpovedal mi drzo ako vždy no trochu hrubým pre mňa desivým hlasom.

Len som naňho hodila vražedný pohľad. Pochopil to a odstúpil odo mňa. Uvoľnil mi ruky a sadol si trochu sklamane na posteľ. Zazipsovala som si šaty a napravila ramienka. Díval sa na mňa sklamane no zároveň žiadal o odpustenie. Jeho oči sa leskli. Boli nádherné. Usmiala som sa naňho.

"Prepáč."  povedal potichu.

"V poriadku, nič sa nestalo."  zhovievavo som mu odpovedala.

Usmial sa no nebol to úprimný úsmev. Náhle sa izbou ozvalo klopanie na dvere. Spoza dverí sa následne ozval jeden z členov svorky.

"Pane, váš otec je pripravený na odchod. Odchádza s ním aj vaša mama."  dokončil oznam a odišiel.

Po tej vete ešte viac zosmutnel. Možno nie kvôli otcovi ale kvôli mame. Pomaly som podišla k nemu a prisadla si tak blízko k nemu ako to len šlo. Ruku som mu položila na rameno.

"Bude to dobré..."  povedala som milo a objala ho.

Len sa pousmial a tiež ma objal.

"Ideme ich odprevadiť a rozlúčiť sa ?"  spýtala som sa i keď som vedela, že znova uvidím Christiana.

Len mi prikývol a zdvihol sa z postele. Následne mi podal ruku, ktorú som prijala a pomohol mi vstať. Vyšli sme von z izby a nemierili sme si to dole schodmi. Už ma nedržal za ruku. Keď sme došli na prízemie boli tam všetci zo svorky. Thomas mi prišiel iný. Chladný.

Jeho rodičia už boli pri dverách a čakali na odchod. Christian sa na mňa díval tým klasickým pohľadom. Vyzliekal ma očami. Arva prišla bližšie ku mne a Thomasovi. Objala ho a následne aj mňa. Christian sa odvážil povedať len jedno obyčajné zbohom. Možno už nechcel viac komplikovať situáciu. Všetko to prebehlo veľmi rýchlo a ani som si to nestihla uvedomiť a jeho rodičia už sedeli v aute, ktoré práve odchádzalo.

Thomas v sebe skrýval hnev. Vždy som vedela čítať reč tela no s vlčími inštinktami sa moja schopnosť zlepšila.

Všetci sa pomaly vrátili do práce a ja s Thomasom som sa odobrala do našej izby. Miešali sa v ňom emócie. Keď sme vošli do izby nastalo ticho. Prerušila som ho svojim hlasom.

"Thomas? " ozvala som sa to ticha.

Mlčal, nič nepovedal. Podišiel k stolu a silno doň udrel rukou. Myklo mnou. Takéhoto som ho nepoznala. Začínala som sa ho báť. Už to nebola len prirodzená autorita a dominancia ktorú mal mať. Moje inštinkty v ňom videli hrozbu. Hrozbu, ktorá nasvedčovala tomu, že už nič nebude také aké bolo. Mala som strach.

Po pár minútach ticha sa ozval. Jeho hlas sa rozliehal miestnosťou a pripomínal, že on je tu alfa. Bol hlboký a chladný. Takto som ho počula prvý krát a to ma vyvádzalo z miery.

"Sklapni! " ozval sa prudko a desivo.
Už to nebol ten Thomas, ktorého som poznala. Menil sa mi rovno pred očami. Menil sa na svojho otca. Menil sa na to zviera, menil sa na Christiana.

Stíchla som a sadla si na posteľ. Neodvážila som sa nič spraviť. Bála som sa a aj tak by to bolo asi zbytočné. Stál pred zrkadlom ktoré bolo vedľa stola. Pomaly som sa postavila a opatrne podišla zaňho. Svoje ruky som mu obkrútila okolo pása a zozadu ho objala. Ani sa nepohol. Desilo ma to. Chvela som sa. Pritisla som sa čo najviac k nemu. Uprene sa díval do zrkadla. Akoby čakal zázrak. Povolila som stisk a ustúpila som. Prudko sa otočil. Zadíval sa mi do očí a chytil mi hlavu medzi svoje dlane. Venoval mi jemný bozk na čelo a pohladil ma po tvári.

"Prepáč, nezvládol som svoj hnev. " povedal potichu mierne autoritatívnym hlasom. Neodpovedala som mu. Nevedela som či mu môžem ešte dôverovať...