From omega to alpha

Pravý vodca

"Je to tu maličké, no mne to doteraz stačilo." ozval sa.

"To nevadí, nezdržím sa dlho, je to len jedna noc..." oznámila som mu.

"To je na tebe. Ja ťa nikam neženiem. Myslím, že sa k svorke už asi vrátiť nechceš, alebo sa mýlim?" opýtal sa.

"Neviem..."

Zamkol vchodové dvere a rozložil oheň v krbe. Pred krbom bola krásna kožušina z medveďa.

"Prečo si tu?"

"Už som ti to vysvetľoval. Nechcem byť vodca. Nechcem rozkazovať toľkým ľudom, to by som nebol sám sebou. Chcem mať svoj pokoj, svoje súkromie, svoju Lunu..." odmlčal sa, "ešte som nenašiel tú pravú..." dopovedal.

Ostala som nemo stáť. Dívala som sa naňho, no on na mňa našťastie nie. Sústredil sa na oheň v krbe. 

"Neviem, kde budeš spať, mám len manželskú posteľ a tu v obývačke len dva kreslá pri krbe." oznámil mi.

"Nevadí, postačí mi kožušinka..." usmiala som sa. Pozrel sa na mňa a odobral sa do inej miestnosti. Kuchyne. 

"Žiješ tu teda sám. Necítiš sa... osamelo?" opýtala som sa ho opatrne. 

Neodpovedal mi.

"Čo si dáš?" opýtal sa nehľadiac na otázku položenú mnou.

"Nechcem ťa obťažovať, ale ďakujem, nič si neprosím."

"Na výber nemáš, ešte raz sa ťa pýtam... Čo si dáš? Alebo zješ to čo ti naložím na tanier..." povedal hrubým hlasom.

Zachvela som sa. "Ja... postačí mi praženica..." odpovedala som potichu...

"Tak vidíš, že to ide," odpovedal pokojným hlasom "sadni si ku krbu, zohrej sa, hneď bude jedlo." dopovedal pokojným no autoritatívnym hlasom.

Poslúchla som. Sadla som si do kresla a prikryla sa dekou, ktorá tam bola. Leo bol iný než Thomas, dospelejší...

Mal sivo-zelené oči, svetlohnedé krátke vlasy a približne 180 cm. Postavou bol podobný Thomasovi.

Medzitým ako varil, som si dala dole koženú bundu a zavesila ju na vešiak, ktorý bol pri dverách. Ostala som len v maskáčoch, čiernom tričku a flanelovej košeli. 

"Máš jedlo..." ozvalo sa z kuchyne.

Vošla som do miestnosti a sadla som si za stôl. Položil predo mňa praženicu so zeleninovou oblohou a k tomu hrianku. 

"Dobrú chuť." povedal.

Sadol si oproti mne a rovnako začal jesť.

"Ďakujem, dobrú chuť."

"Povedz mi niečo o sebe, Leni." povedal.

"Nie je čo..."

"Ale je, neklam!" zvýšil mierne hlas.

"No dobre..." začala som mu rozprávať celý môj príbeh, všetko až po okamžik čo ma priviedol k sebe. 

Nič nepovedal, vstal od stola a odniesol tanier do drezu, prišiel ku mne. Videl, že mi stekajú slzy po tvári. Celý čas bol ticho. Utrel mi slzy a pohladil ma po vlasoch. 

"Dojedz a choď si ľahnúť. Musíš byť unavená."

"Áno pane." odpovedala som potichu.

"Dobré dievčatko." povedal to tak, že som to skoro nepočula. Odobral sa do svojej izby.

Dojedla som, umyla som riad a išla som do obývačky. Pozhasínala som svetlá. Izbu osvetľoval len samotný krb. Vyzliekla som sa donaha a ľahla si na kožušinu, prikryla som sa dekou a snažila sa zaspať pri pohľade na oheň. Bolo mi príjemne teplo, takmer som  zaspávala. Okolie som skoro nevnímala, avšak niečo málo som registrovala. 

Leo vošiel do izby a prikladal do krbu, aby neprestal horieť. 

"Krásne dievča..." povedal šeptom. Skoro mu nebolo rozumieť, no moje zmysli sa zlepšovali zo dňa na deň, mala som sluch ako vlk. 

Niečo som zamrmlala. Prikryl ma ďalšou dekou a kľakol si vedľa mňa na kožušinu. Hladil ma jemne po odhalenom chrbte. Uvedomil si, že som nahá. Pretočila som sa na chrbát. Otvorila som oči. 

"Prepáč..." povedal potichu.

Len som zaklipkala očami. Dotkla som sa jeho ruky a stlačila som ju. Príjemne hriala. 

V tom momente mi bolo jedno, že ma mohol vidieť nahú. Miešali sa vo mne emócie. Nevedela som ako sa zachovať.

Mal na sebe len nohavice. Myslím, že boli čierne. 

"Je ťa veľká škoda pre Thomasa..." povedal nejasne. 

"Nikdy som mu nepatrila..." povedala som potichu.

"On nie je vodca, nevie sa postarať ani sám o seba, chcel len čím skôr nájsť Lunu, každú jednu oblboval rečami o spriaznených dušiach, avšak realita je tá, že alfa si musí svoju Lunu získať, podmaniť, skrotiť... inak to nemá zmysel, potom budúca Luna urobí to, čo si teraz urobila ty. Vzdoruje, nepodvolí sa a prípadne utečie a nepovie kam ide." povedal autoritatívnym hlasom. 

Kľačal vedľa mňa, nechcel odísť. Ticho sme na seba pozerali, až kým sme sa neodhodlali k niečomu ďalšiemu.