From omega to alpha

Silné puto

Len som tak ležala v posteli a čakala na svoje palacinky. Ak to teda myslel naozaj. Keď nebol pri mne cítila som sa prázdna. Potrebovala som jeho dotyk. Bolo to ako by som bola závislá a on bol mojou drogou. Bolo to zvláštne. Nič také som nezažila. Bola som ním ako posadnutá. Alebo som bola len zamilovaná ? Neviem to pochopiť, ale on vie čo cítim.

Asi dvadsať minút po dvanástej sa vrátil. Doniesol podnos na ktorom boli palacinky, šľahačka, čaj. Proste to čo zbožňujem.

"Ďakujem, myslela som, že to nemyslíš vážne."

"Zomrieť od hladu ťa nenechám a inak..."  spoza chrbta vytiahol misku plnú čerstvých sladkých jahôd. Šibalsky sa usmial.

Len som sa usmiala no neubránila som sa úprimnému smiechu.

"Jahody a šľahačka ?"  spýtala som sa šibalsky.

"Jahody, šľahačka a ja ? Súhlasíš ?"

"Ty? Ja zjem jahody a ty mňa alebo ty zješ jahody a ja teba ?"  neodolala som tomu čo som povedala. Musela som.

"Čo tak, ty zješ jahody a ja teba ?"  zasmial sa. Vstala som. Aspoň som sa o to pokúsila. Keď som tak spravila znova sa mi zakrútila hlava, no potom to už bolo dobré. Pomaly som šla k nemu. Vzala som si jednu jahodu a kúsok z nej odhryzla. Thomas mi chytil ruku s jahodou a zvyšok tej jahody zjedol on. V podstate som ho nakŕmila. Zasmiala som sa tomu a aj on. Podišla som k zrkadlu ktoré viselo na stene. Pozrela som sa doň. Na ľavej strane hlavy nad uchom som mala zalepenú ranu. Thomas prišiel zozadu a objal ma. Podnos medzitým položil na nočný stolík.

"Si krásna."  ozval sa milo.

"Nemal by si ma rozmaznávať, ja si to totiž nemyslím."  odvrkla som mu.

"Tak si to začni myslieť."  prudko ma otočil tak aby sme boli tvárou v tvár.

Rukami blúdil po mojom tele až sa zastavil na bokoch. Potom zišiel trochu nižšie no rýchlo sa vrátil. Pritiahol si ma k sebe a naklonil sa ku mne. Jemne ma pobozkal na čelo. Potom rukou prešiel na zalepenú ranu a opatrne z nej dal dole obväz. Prešiel po tom mieste. Jemne ma otočil naspäť k zrkadlu a pobozkal mi vlasy. Miesto kde bola rana bolo úplne čisté, ani len jazva.

"Divné..."

"Zvykaj si !"  nahlas sa zasmial.

Znova začal blúdiť po mojom tele. Bola som oňho opretá chrbtom. Pomaly no premyslene ma hladil. Až sa odo mňa odtrhol. Prehrabol mi vlasy a ukázal na podnos. Pochopila som ho. Pravdepodobne sa musel poriadne krotiť aby ostal len pri tom pri čom ostal.

Len som sa naňho usmiala. Sadla som si na posteľ a pustila sa do palaciniek. Boli úžasné. Keď som dojedla rozhodla som sa, že sa prezlečiem. Thomas počul moje myšlienky a skôr než som niečo stihla spraviť mi vybral zo skrine nejaké veci. Klasicky šaty. To by nebol on keby vybral niečo iné. Boli zvláštnej farby. Niečo medzi fialovou a svetlo modrou. Mali čipkovaný lem. Odobrala som sa do kúpeľne a prezliekla sa. Boli mi po kolená a namiesto rukávov mali len ramienka. Prečesala som si vlasy a nechala ich rozpustené.

Keď som vyšla von usmieval sa ako malý chlapec. Bol rád, že ma tak vidí. Na jeho šťastie som si musela dať dole podprsenku, keďže šaty boli takého strihu a podprsenka by len kazila dojem. Obzvlášť keď je biela. Šaty mali totiž trochu odhalený chrbát a vpredu mali tiež podobný problém. Vlastne prednú časť výstrihu a zadnú časť chrbta zakrývala čipka. Vybabral so mnou. Zase.

"Vyzeráš," stíchol no pokračoval, "úžasne..."  dokončil svoju vetu a usmial sa.

"No nehovor."  mala som chuť ho naštvať.

Prišiel ku mne bližšie. Pritiahol si ma k sebe, chytil za ruku a otočil, aby mi roztočil sukňu. Otočil ma prudko tak, že sa sukňa zdvihla až natoľko, aby videl to čo chcel. Potom si ma privinul k sebe a pobozkal. Bol ku mne taký jemný akoby som bola z porcelánu.

"Na stole je ešte šľahačka a jahody..."  ozval sa provokatívnym hlasom.

"Čo s tým spravíme ?"

"Zjeme ich spolu."  zasmial sa šibalsky.

"Súhlasím !"  povedala som nadšene a usmiala som sa naňho.

Stále som bola v jeho náručí. Bola som ochotná spraviť čokoľvek aby som mu spravila radosť. Spájalo nás silné puto. On to cítil a aj ja. Boli sme si súdení. Osud nás spojil. Rozdelí nás už len smrť. Aspoň dúfam, pretože túto krásnu etapu svojho života zatiaľ ukončiť neplánujem a myslím, že ani on.