From omega to alpha

Svorka

Počula som ako mu bije srdce. Upokojilo ma to a ja som prestala plakať a triasť sa. Po asi 10 minútach čo sme tak boli som sa posadila. Napravila som si vyhrnutú sukňu a usadla na kraj postele. Thomas sa premenil znova do ľudskej podoby a sedel za mnou.

"Leni..."  povedal jemným hlasom.

"Ďakujem..."  odpovedala som mu nezáväzne na jeho slová.

Objal ma zozadu. Pritiahol si ma k sebe. Patrila som len jemu. Sedel obkročmo a ja som teda sedela medzi jeho nohami.

"Ukážem ti to tu a predstavím  ťa zvyšku...ak tu teda chceš ostať..."

"Chcem tu ostať... chcem patriť  medzi vás..."

"Oni budú patriť  tebe..."

Z vrecka od nohavíc vybral môj náhrdelník , ktorý mi včera zobral. Rozopol ho a dal mi ho na krk. On ten svoj už mal. Chytil ma oboma rukami na pleciach. Prešiel mi po rukách a naspäť na plecia. Potom išiel smerom dole až jeho ruky skončili na mojich bokoch. Šikovne som mu ich odtiahla od svojho teľa. Som tvrdohlavá.

"Dovoľ mi aspoň raz sa ťa dotknúť nie len ako kamarátky..."

"Na to je dosť  času..."

Bolo na ňom vidno, že ja trochu sklamaný. No ja nie som ľahká korisť. Nikomu som sa ešte nepoddala. Ani len na bozk.

"Tak poď ... ukážem ti to tu..."  zdvihol sa a podal mi ruku na pomoc. Prijala som ju. Vyšli sme von z izby. Boli sme v podkroví. Chcel ma chytiť za ruku no nedovolila som mu to. Kaštieľ bol obrovský. Odviedol ma na prízemie kde sa chystala večera. Pravdepodobne čerstvo ulovená. Pomaly ma viedol do spoločenskej izby. Vošli sme dnu a na pohovke sedela jeho mama a otec.

"Matka, toto je Leni... pamätáš si ju ?"

"Áno, na dieťa s prenikavo modrými očami sa nezabúda."

Usmejem sa.

"Otec..."  skočila som Thomasovi do reči "Dobrý deň madam, pane."  na prejavenie úcty som jemne sklonila hlavu. Thomas pokračoval, "chcel som aby ste sa s ňou zoznámili, aj napriek tomu, že ste ju videli ako malú."

Vedela som, že ak otec alfa odovzdá svojmu synovi titul z neho samého a aj z jeho manželky sa stane BETA pár. Ja ešte nie som nič, ani beta, ani alfa alebo luna... Som nováčik. Tak ako povedal Thomas. Luna sa zo mňa stane až keď sa spojím s alfa samcom. To sa týka no proste... milovania. Ale to by som najprv musela k nemu niečo cítiť. Cítim...ale nie je to ešte dostatočne silné na noc strávenú s ním.

Jeho otec sa postavil a pomalým no istým krokom sa blížil ku mne. Vzal moju pravú ruku a pobozkal ju. "Teší ma Leni... "  usmial sa a ja naňho. Jeho pohľad mi pripadal zvláštny. Vyzeral ako by som mala byť jeho zákusok... "Aj mňa pane..."  odpovedala som mu no on pokračoval. "Pre teba Christian..."  povedal to tónom aký som nevedela identifikovať. Našťastie ku mne prišla Thomasova mama a priateľsky ma objala. Potom mi podala ruku a ja jej. "Teší ma." povedala milo a pokračovala. "Volaj ma Arva..."  milo sa usmiala a aj ja na ňu.

Keď sa mi predstavili jeho rodičia a ja im pomaly sme odišli a oni ostali dnu. My sme sa prechádzali celým kaštieľom a aj okolitými záhradami.

Odrazu Thomas len tak z ničoho nič začal hovoriť. "...ako by som mala byť jeho zákusok..." zasmial sa. Strčila som doňho. "Čítal si mi myšlienky...?!"  zvýšila som hlas no i napriek tomu som to brala v pohode. Zanechala som humorný podtón. Začal ma štekliť. Smiala som sa. Boli sme vonku v záhrade.

"Ale teraz vážne..."  začal "môj otec je trochu...trochu väčší sukničkár...dávaj si bacha..." zasmial sa no viem, že to myslel vážne.

"Neboj sa... dám si bacha...ehm...ako si vedel, že zbožňujem palacinky...?"

"Pretože ich zbožňujem tiež..."  venoval mi úprimný úsmev.

Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom sme zamierili na večeru. Sedela som vedľa neho na čele dlhého stola, ktorý sa tiahol cez celú miestnosť. Onedlho sa zišli všetci ostatní. Thomas ma pred všetkými predstavil. "Drahý  členovia svorky... toto je Leni... snáď vaša budúca Luna..." povedal zo smiechom a pokračoval... "prajem vám dobrú chuť..."  Nikto sa nepustil do jedla skôr než my dvaja. Sedela som na ľavej strane stola. Po mojej ľavici už na pozdĺžnej strane stola sedel Christian... celý čas si ma prezeral očami... bolo mi to až nepríjemné... Thomas vedel čo si myslím a aj čo sa deje a tak mi pod stolom jemne stlačil pravú ruku no znak pochopenia... Po Thomasovej pravici na pozdĺžnej strane stola sedela Arva. Jeho mama. Všimla si ako sa na mňa jej muž díva a tak ho prebodávala očami a na mňa sa zase pozrela zhovievavým pohľadom, ktorý som jej opätovala.

Na večeru sme mali kuracie mäso zo zeleninou a cestovinami.  Večera sa vždy koná o 17:00 , obed o 12:00 a raňajky o 7:00.

Thomasov otec mi naháňa strach...