From omega to alpha

Nádej v očiach

"Skúsim sa s ňou zblížiť otec..."

"Nie, neponáhľaj sa... našiel si ju skôr než si vôbec mal...choď na ňu pomaly ... je krehká no silná..."

"Ako je možné, že som ju ucítil aj napriek tomu, že nemá 20 ...?"

"Neviem, začínam si myslieť, že ona ucítila teba..."

.-.-.-.-.-.

Keď som sa zobudila pozrela som sa hneď na hodinky na ruke. Bolo niečo okolo obeda. Hodinky som si dala z ruky dole.

"Auu..." pretrela som si otlačenú ruku. Sadla som si a porozhliadla sa po izbe. Na nočnom stolíku ležal podnos z tmavého dreva na ktorom bolo pripravené moje obľúbené jedlo. Palacinky. Okrem nich tam bola šálka s teplou čokoládou a váza s kvetmi. No najviac ma upútal odkaz ktorý bol položený na podnose.

"Niečo na jedenie, dobrú chuť... Thomas"  tak znel odkaz.

"oh...milé ale nemal si robiť starosti..."  povedala som sama pre seba.

Ležala som v posteli a pustila sa do jedla. Keď som dojedla, odkryla som sa a zistila, že nemám na sebe to čo včera keď som zaspala. Mala som na sebe len spodnú bielizeň a flanelovú kockovanú košeľu skoro po kolená. Na šťastie som mala tú istú bielizeň čo včera. Keby nie...tak za seba neručím.

Izba bola obrovská no útulná. Oproti posteli bol elektrický krb v ktorom horelo a pred ním kožušina. Dvere boli pootvorené. Keď som sa rozhodla vstať, nohy som opatrne skladala k zemi. Bola som bosá. Nohy som položila jemne na koberec pri posteli. Ale ten koberec bol divný. Bol mäkký no hrial. Zľakla som sa a nohy som dala naspäť na posteľ. Koberec nebol kobercom a zo zeme sa opatrne a pomaly zdvihlo obrovské tmavosivé zviera. Vlk. Trochu som sa zľakla.

No vtedy som netušila to čo sa dozviem neskôr.

Dívala som sa na toho obrovského vlka. V kohútiku mohol mať tak 60 cm. Hlavu položil na okraj postele. Jeho oči pripomínali tie Thomasove. Premohla som strach a dotkla sa ho. Pohladila som ho po hlave.

"Ahoj kamarát...čo tu robíš...?"  spýtala som sa no nečakala odpoveď. Ozvalo sa len roztomilé kňučanie.

"Stratil si sa...?"  opýtala som sa. Vlk vyskočil na posteľ a hlavu mi položil do lona.

"Chceš sa maznať... vlastne...prečo nie..."  povedala som potichu.

Začala som toho vlka hladkať a škrabkať ako psa. Vlastne on sa správal ako pes.

"Budem ťa volať Gray ... dobre ?" spýtam sa s menšou nádejou, že mi odpovie.

Vlk mi olízal ruku a ňufákom do nej strkal. Dožadoval sa mojej pozornosti.

"Súhlasíš...to ma teší...Gray..."

Gray si sadol vedľa mňa. Bol vyšší. Nastavila som mu ruku a čakala či mi podá packu. Jeho laby boli mohutné a mäkké. Tak ako jeho kožušina. Gray mi podal packu.

"Som Leni...teší ma Gray..." usmiala som sa. Potriasla som s Grayovov labkou na znak spoznania. Bolo to prvý krát za niekoľko mesiacov čo som sa úprimne usmiala.

Objala som toho tajomného vlka čo vedľa mňa sedel. Asi sa potešil tiež, keďže mi olízal tvár. Od kedy už nemám svoju sučku, psia/vlčia srsť a sliny mi chýbali...

"Kamarát, idem sa osprchovať..."  pomaly vstanem z postele kým môj uslintaný kamoš tam stále sedí a díva sa na mňa. Pozerá sa na mňa psími očami a nasleduje ma. Keď vstupujem do kúpeľne chce ísť so mnou.

"Gray... počkaj, ostaň tu... nemôžem sa sprchovať keď sa na mňa niekto pozerá, prepáč... musíš ostať tu..." odtláčam ho rukou preč od dverí.

Gray si ľahne pred dvere a pozerá sa na mňa.

"Dobrý chlapec... hneď som späť..." a zatvorím dvere.

Vyzlečiem sa a vojdem do sprchy. Umyjem si vlasy a celé svoje telo. Tá príjemná horúca voda ma upokojuje. Keď sa osprchujem vyjdem von a obkrútim okolo seba osušku.

"Bol na mňa pripravený..."  poviem pre seba keď vidím zubnú kefku červenej farby, fén, kefu a ďalšiu hygienu určenú pre ženy.

Vysuším si vlasy fénom a prečešem si ich. Umyjem si zuby. Osuším sa a oblečiem si novú spodnú bielizeň a župan.

Otvorím dvere do izby no to čo zazriem ma vydesí...