From omega to alpha

Temné zistenie

Na sebe som mala bielu spodnú bielizeň a rozviazaný sivý župan. Neposlušné vlasy mi padali do tváre. Otvorila som dvere a čakala, že pred nimi bude ležať Gray, no namiesto neho stál priamo pred dverami Thomas. Mal na sebe bielu košeľu s rozviazanou sivou kravatou a čierne nohavice.

"Ahoj..."  povedal do ticha. Bolo počuť len môj dych.

O kúsok som ustúpila a zaviazala si župan. Mlčala som.

" Gray... je to pekné meno..."  šibalsky sa pousmial.

Neisto som sa naňho pozrela.

"Ide z vás strach... pán Gray..."  venovala som mu šibalský úsmev. Vedela som, že ho naštvem keď mu budem vykať.

Zasmeje sa. "Drahá Leni... obleč sa, porozprávame sa...alebo chceš ostať takto... mne osobne by to nevadilo."  povedal drzo.

"Takú radosť vám neurobím..."  drzo mu odpoviem.

Spoza svojho chrbta mi podá silonky, ružovú pastelovú sukňu a čierne tričko. "Obleč sa..."

"Rada."  Vloží mi tie veci do ruky a do druhej mi podá čierne balerínky. Otočím sa a nohou zatvorím dvere. Zamknem sa. Začnem sa obliekať. Medzi tým rozmýšľam čo spravím s vlasmi. Napadlo ma vyskúšať si ho. Vedela som, že stojí za dvermi.

"Thomas..." povedala som milým hláskom... " vieš zaplietať vrkoč ?"  neodpustila som si flirtujúci podtón.

Bola som už oblečená. Počas toho čo som sa ho pýtala som otvorila dvere. Stál tam.

"Vyzeráš úžasne...a...ďakujem, že mi konečne tykáš...mám len 20..." priznal sa... "Viem, máš záujem spraviť zo mňa kaderníka ?"

"Prečo nie..."  nevinne som sa usmiala.

Sadla som si na okraj postele. Pohladil ma po chrbte. Podala som mu gumičku a kefu. Jemne mi chytil vlasy a prečesal ich. Cítila som, že ich ovoňal no nechala som ho. Načesal mi ich na ľavú stranu a začal mi zaplietať francúzsky vrkoč. Medzi tým ako ho zaplietal mi začal vysvetľovať prečo som tu.

"Leni, ja som..."  odmlčal sa, "...som ...ako ti to povedať... som človek ,ktorý sa vie premeniť na  vlka... nie som vlkolak ...aspoň nie podľa podoby... som skôr obrovský vlk... strážil som ťa celú noc v jeho podobe... nevedel som, že sa tak skoro zobudíš a tak si na mňa položila svoje nohy.... myslel som, že sa zľakneš no ty si za zachovala....zachovala si sa tak ako žiadna iná... hladila si ma...a teraz k tomu prečo si tu...si jedna z nás...každá vlčica vyrastá mimo svorky pokiaľ teda nejde o dcéru vysoko postaveného páru, vtedy vyrastá so svorkou ...tvoja mama zomrela a aj otec...keď ťa bránili... ujala sa ťa moja mama... keď si sa narodila ja som mal 2 roky.... moja mama nám obom dala náhrdelníky... je na nich jantár...no mi to voláme vlčia slza... preto som ťa hneď spoznal... ale prišiel som aj na niečo iné... zacítil som ťa hneď keď si vošla na moje územie... keď som sa ťa dotkol... bolo to ako by mnou prebehol prúd....ty si sa zachvela.... si mi súdená...takto sa to pozná... ale...bolo zvláštne, že som ťa ucítil...väčšinou svoje "spriaznené duše" ucítime až keď dosiahnu vek 20... no pri tebe to bolo iné.... potrebovala si pomoc preto to bolo takto....mám 20...otec mi odovzdal titul alfa...a keď som našiel teba...už som konečne úplný...keď sa vlčica "spojí" s alfa samcom.... stane sa z nej Luna....Luna je iný názov pre alfa samicu....ale myslím, že zákony vlčej svorky poznáš...je zbytočné ti ich vysvetľovať...." na chvíľu stíchol..." niekedy ti viem prečítať myšlienky...to je len zaujímavosť...a keď sa ma chceš spýtať ako sa premieňa na vlka.... musí  ťa pobozkať tvoja druhá polovička....až potom ti to bude umožnené..." dokončil mi vrkoč a v izbe nastalo ticho.

"Leni...?"  jemne sa dotkol môjho ramena a stlačil ho. Nedokážem nič povedať. Miešajú sa vo mne emócie...

"Rodina v ktorej si vyrastala... zobrali ťa z domova... nevedeli sme o tom, že ....sú ku tebe takí..."  stíchne.

Thomas sa po chvíli premenil na vlka. Na môjho Graya. Spravil to isté čo pred tým. Hlavu mi zložil do lona. Pohladila som ho. Po tvári mi stekali horúce slzy. Jedna z nich kvapla Thomasovi na hlavu. Zakňučal. Vyskočil na posteľ a ľahol si na bok. Bola som mimo. Nemohla som to uniesť. Celé tie roky som musela byť v rodine ktorá ani nebola moja. Ktorá si zo mňa spravila otroka a úplne ma zdeptala. Neostalo vo mne ani kúsok sebadôvery a dôvery k iným... Celé tie roky som trpela. Psychicky. To je väčšia bolesť než pár faciek. Nakoniec som sa úplne zložila. Bolo toho na mňa veľa. Zvalila som sa na posteľ a svoju hlavu položila na Thomasovu vlčiu hruď. Cítila som ako mu bije srdce a to ma upokojovalo. Jeho zase upokojovala moja prítomnosť...