From omega to alpha

Vodca je len jeden

Po chvíli bozkávania sa odo mňa odtrhol, chytil ma za ruku a zadíval sa mi do očí.

"Musím ísť, pospi si, pred dverami sú stráže, nič sa ti nestane."  povedal pokojne.

Len som mu prikývla. Dal mi jemnú pusu na čelo a odišiel. Po chvíli som si ľahla a zaspala.

(Znova pohľad Thomasa.)

Keď som vošiel do otcovej izby bolo ticho. Pred dverami boli stráže a aj pod oknami izby. Otec nepokojne sedel v kresle a poklepkával prstami. Nevedel som ako začať no začal on.

"Nikdy nebudeš vodca, o svorke nevieš skoro nič. I tá tvoja Lunička vie toho viac."  povedal drzým hlasom.

Skoro som sa neudržal. Bolo ťažké odolať predstave, že ho držím za krk a tlačím ho ku stene.

"Som alfa, odovzdal si mi titul, zmier sa s tým !"  skríkol som naňho.

"Nikdy ním nebudeš, kým nemáš Lunu nie si ničím !"  tentokrát skríkol aj on.

"Mám Lunu..."

"Nie je Lunou kým s ňou nebudeš mať to o čo som sa snažil ja."

"Drž hubu. Buď rád, že neležíš na posteli s dolámanými končatinami !"

"Ja alebo ty ?!"

"Chcel som ťa zabiť, no bude ti musieť postačiť vylúčenie !"

Zasmial sa : "Ty nemôžeš nič, teoreticky som alfa stále ja !"

"Alfa nie si a ani si ním nikdy nebol, bol ale nie dobrým, vládol si diktatúrou, rozhodne svorka a hlavne budúca Luna."

(Medzitým v izbe mňa a Thomasa. Znova z môjho pohľadu.)

Náhle som sa prebudila. Bola som spotená a triasla som sa. Uvedomila som si, že som skríkla zo spánku. Spoza dverí sa ozval strážca.

"Ste v poriadku slečna ?"  trochu pootvoril dvere a nazrel dnu.

"Áno len... necítim sa dobre."

"Mám vám priniesť čaj alebo niečo iné ?"

"Boli by ste milý, postačil by  čaj."

"Hneď to bude slečna." 

Práve som chcela vstať z postele no zastavil ma. "Slečna, musíte odpočívať. Ľahnite si, čaj vám prinesiem."

Prikývla som mu. Zatvoril dvere a počula som ako kráča dole schodmi. Rozhodla som sa, že vstanem i napriek zákazu. Keď som sa o to pokúsila zakrútila sa mi hlava. Bolo to nepríjemné. Musela som si znova ľahnúť. Bola som ešte slabá. Keď sa vrátil strážca aj s čajom poďakovala som mu a on sa znova vrátil do práce. Čaj bol príjemne teplý. Pomaly som ho pila a premýšľala o tom všetkom čo sa stalo v priebehu posledných dní. Naháňalo mi to hrôzu. Aspoň teda tá časť, ktorú som zažila pred pár hodinami. Striaslo ma hrôzou. Prázdnu šálku som položila na nočný stolík a zaľahla som naspäť do postele. V tom okamihu došiel Thomas. Pomaly otvoril dvere. Pravdepodobne si myslel, že spím a nechcel ma zobudiť. Posadila som sa na posteľ a usmiala sa naňho. Vyzeral naštvane a unavene no úsmev mi opätoval.

"Si v poriadku ?"  opýtala som sa ho milo a usmiala sa.

"Vylúčil som otca zo svorky. V Amerike som mu našiel dom kde bude bývať. Mama sa môže rozhodnúť či chce ísť s ním alebo nie. Odíde už dnes, hneď keď sa zbalí."

Nevedela som čo povedať. Na jednej strane mi bolo Thomasa ľúto keďže musel vyhnať svojho otca ale na tej druhej strane som cítila šťastie a úľavu lebo som vedela, že sa s Christianom už viac nestretnem. Aspoň som v to dúfala. To čo mi práve prebehlo hlavou Thomas počul. Len prišiel ku mne a prisadol si. Prehrabol mi vlasy a objal ma.

"Nedopustím aby sa ťa ešte niekedy dotkol."  povedal jemne, "Cítiš sa lepšie ?"  opýtal sa.

"Už áno, ale niekedy sa mi ešte krúti hlava."

"To prejde, zajtra už budeš fit."

"Dúfam."

"Miláčik, chceš sa prejsť ?"  spýtal sa milo.

"Miláčik ?"  s  otázkou som sa mu pozrela do očí. Nikto ma tak nevolal. Bol to pre mňa nezvyk.

"Vadí ti keď ťa tak volám ?"

"Od teba nie."  usmiala som sa.

On mi úsmev opätoval.

Zvyšok času sme sa len tak rozprávali a relaxovali. Ja som ležala na boku otočená smerom k oknu. On sa ku mne túlil zozadu. Bolo to krásne.