Čo ak sa váš život úplne otočí. Čo ak to všetko riadi osud.
Ukážka:
Tá atmosféra lesa, divočiny a voľnosti vo mne vzbudila túžbu. Túžbu po divočine. Túžbu byť tým zvieraťom, ktoré tak obdivujem, a ktorým som tak posadnutá. Len tak pre zábavu a z rad...
Raňajky prebiehali v skutku pokojne. Christian bol až príliš slušný. Neustále som sa naňho musela dívať a kontrolovať situáciu. Keď som sa najedla a aj ostatní, vybrala som sa do izby. Mala som v pláne dospať to čo som nestihla. Keď som vošla dnu všade bola tma. Skoro nič nebolo vidieť. Vedela som, že Thomas ostal dole. Vraj musí niečo prebrať s lovcami.
Keď som vošla dnu zavrela som za sebou dvere. Snažila som sa nahmatať vypínač. Chcela som zapnúť svetlo. Započula som ako dvere niekto zamkol. Náhle ma niekto odzadu chytil a pritlačil k stene. Zapchal mi ústa a ruky držal nad hlavou. Chvela som sa. Nevedela som kto to je a čo od neho môžem čakať.
"Budeš moja..." povedal ticho a desivo.
V jeho hlase som spoznala Christiana. Rukou mi zapchal ústa, no ako som sa dovtípila neskôr, v ruke mal schovanú pásku s ktorou mi ich zalepil. Mal obrovskú silu na to aby mi moje ruky dokázal držať jednou svojou rukou. Snažila som sa nejako vyslobodiť no márne. Ovládol ma strach. Cítila som ako sa približuje. Bol približne rovnako vysoký ako Thomas. Zrýchlene dýchal no strachom to nebolo. Tlačil sa na mňa, ľavou rukou ma držal a svojou pravou rukou mi prechádzal po tele. Pomaly a nepríjemne ma hladil. Jemu to ale príjemné bolo.
"Pri raňajkách si sa na mňa zvláštne pozerala. Robila si na mňa oči. Bolo pre mňa ťažké tomu odolať. " poznamenal nechutne úchylným hlasom.
Už som to nemohla vydržať. Skúšala som kopať nohami no on to ignoroval. Prišlo mi, že ho to naopak ešte viac vzrušovalo. Svojou voľnou rukou prešiel až ku koncu šiat. Bola som odhodlaná bojovať no nemala som ako. Bol silnejší. Pomaly ju posúval hore až sa dostal pod lem šiat. Začala som sebou mykať no on ma ešte viac natlačil k stene.
"Pšš, neboj... bude sa ti to páčiť, toto ti môj syn určite ešte nerobil a ani nik iný."
Naštvane som niečo zamrmlala. Nebolo mi rozumieť.
Rukou sa pomaly dostával vyššie až sa dostal k lemu mojich nohavičiek. Chvela som sa. Počula som kroky na chodbe. No nemohla som sa na nikoho spoliehať.
Išlo o sekundy. Začínal mi ich sťahovať. Celým svojim telom som sa zaprela o stenu a celou silou vykopla obe svoje nohy. Odstrčila som ho dostatočne ďaleko na to aby mi uvoľnil ruky. Vyšmykla som sa mu z držania a ešte raz som ho kopla, tentokrát do rozkroku. Strhla som si z úst pásku.
"Mrcha ! Veď počkaj, neskončili sme, nedostaneš sa preč !"
Nedokázala som vydať ani hláska. Chcela som otvoriť dvere no boli zamknuté a kľúč mal on. Prišla som k oknu no skôr než som ho stihla otvoriť znova ma schmatol. Napadlo ma, že skúsim jeho hru a otočím ju vo svoj prospech.
Prudko som sa zvrtla tak aby som bola k nemu otočená tvárou. Chcela som skúsiť psychologickú hru.
"Chcete byť znova alfa, že ?" spýtala som sa no skôr než stihol odpovedať som ho prerušila, "Chcete sa so mnou spojiť vy i napriek tomu, že nie sme spriaznené duše. Viete, že keď ovládnete Lunu... keď ju Lunou spravíte vy... stanete sa právoplatným vodcom aj napriek tomu, že zákony svorky sú proti, aj napriek tomu, že si nie sme súdení. Prečo ?"
"Záleží na tom !?"
"V prvom rade by malo záležať na tom, či to chceme obaja..." vetu som odsekla a premenila sa na vlčicu. Keď som bola uväznená v jeho náručí nešlo to.
Keď si to uvedomil premenil sa aj on. Stáli sme oproti sebe a dívali sa do očí. Dve šelmy, každá túžiaca po niečom inom. Viedla ma pomsta. Bolo mi fuk, že som menšia a slabšia. Chcela som len jedno. Skočila som naňho a strhla ho na zem. Moje zuby sa zaborili do jeho kože na krku. Držala som ho na zemi. Zmietal sa, chcel sa postaviť no ja som mu v tom bránila. Možno som bola menšia, slabšia ale mala som odhodlanie a stále som mala svoju dušu. Bola som neovládateľná.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
