Polovičná

4.KAPITOLA

Stále som sa pozerala na neho a cítila som na sebe ako sa všetci na mňa pozerajú. Vtedy som si to uvedomila. Pomaly som sa postavila.

,, Prepáčte, ale ja niesom žiadna princezná, som normálny človek, niesom žiadna dcéra upírov a ochrancov. Je mi to ľúto ale pomýlili ste sa. Nemám žiadne schopnosti. Žijem normálny život aj keď bez otca ktorý zomrel ale...."

,,Tvoj otec žije! Sám som bol nedávno s ním" povedal muž čo stál oproti mne.

,,To asi ťažko, tak ste si ma museli určite pomýliť!! Keby môj otec žil bol by s nami"

,,Ale on nemohol!!! Tvoja matka s tebou utiekla keď začala vojna, chcela sa vrátiť na svoju stranu aby ťa mohla pred nami chrániť" v duchu som sa zasmiala. Oni sú šialenci nič viac.

,, Ak chcete napadať nevinných ľudí a uniesť ich tak neviem prečo ste to urobili mne, nikomu som nikdy nič neurobila, a to že som nejaká princezná a že sú nejaké rôzne svety je šialenstvo"

Všetci sa na mňa pobúrene pozerali.

Ja a dcéra nejakého upíra? Blbosť.

[OSPRAVEDLŇ SA A UTEČ, RÝCHLO!!!!]

,,Ospravedlňte ma" odsunula som stoličku a rýchlo som sa dostala ku dverám. Otvorila som ich a rýchlo za sebou zabuchla.

,,Toto nemôže byť pravda"

Pozrela som sa na jediné dvere na ktoré som myslela celý večer. Bežala som k nim. Skúsila som kľučku, cvakla a ja som mohla dvere otvoriť. Naplnil ma pocit nádeje. Vybehla som von. A rozbehla som sa po ceste ktorá viedla odtiaľto. Bola som už v polovici cesty od východu keď v tom som videla nejakú mužskú postavu ktorá stála pri bráne. Zastavila som a snažila som sa zaostriť na toho muža. Rozbehol sa a ako bežal sa premenil na tigra. Nedokázala som uveriť vlastným očiam. Tiger už pribehol ku mne a prednými labami ma zhodil na zem. Tiger na mne stál. Otvorila sa mu papuľa a vyšli z nej slová

,,Tak toto bolo jednoduché"

Jeho pazúry sa mi zarylili do bokov. Vykríkla som od bolesti. Videla som ako jednu labu zdvihol do vzduchu. Už mi šiel rozškriabať telo keď sa pozrel na zámok a zľakol sa. Tigra niekto zhodil odo mňa. A začal s ním bojovať. Videla som ako Alex pribehol ku mne. Snažil sa zistiť kde som zranená ale nemusel dlho hľadať z obidvoch bokov mi stekala krv a ja som postupne začala strácať vedomie. Chytil ma zo zadu okolo pása a nohy, a postavil sa so mnou.

,,Alex dávaj pozor prichádzajú ďalší, ako je na tom?"

,,Stráca veľa krvi ja to nezvládnem zober ju do izby"

Alex má niekomu podal. Nevidela som kto to bol pretože sa mi zahmlievalo pred očami.

,,Nechajte ma umrieť" povedala som pomaly a veľmi ticho ale bola som si sto percentne istá že ma počuli.

,,Dnes nie" ozval sa Alex.

Po dvoch sekundách som už ležala v posteli. Nevládala som nič hovoriť. Niekto vtrhol do izby.

,,Ako ste na tom"

,,Stratila veľa krvi, musíš ho zavolať"

,,Nemusí už som tu pustite ma k nej"

,,Paul ale opatrne, musí byť živá"
Cítila som ako mi niekto roztrhal šaty tam kde som mala rany, a priložil mi tam ruky. Cítila som veľmi silnú a pálivu bolesť. Začala som kričať. Tento pocit bol neopísateľný. Bolo to ako keby vám prikladali zapnutú žehličku.

,,Toto bude veľmi bolestivé chyťte ju!"

Niekto mi silno chytil ruky a nohy že som sa nevedela pohnúť. Ten čo mi prikladal ruky na rany ich silno pritisol. Vtedy som začala ešte viac kričať, radšej by som si želala smrť ako toto. Postupne som už necítila žiadnu bolesť. Už som ani necítila silné zovretie rúk, z mojich otvorených úst nevychádzal žiaden hlas. Pomaličky som upadala do bezvedomia. Vzďaľovala som sa od svojho tela a videla som biele svetlo. Nezostávalo mi nič iné ako ísť za ním.

Zrazu som sa ocitla na veľmi dlhej tmavej chodbe. Uvidela som dvere a otvorila som ich. Za nimi sa bol niekto zviazaný bolo to nejaké dievča chcelo niečo povedať tak som jej rozviazala šatku. A hneď na mňa vyhŕkla.

,, Teraz má pozorne počúvaj pretože mám málo času, musím ti niečo povedať a ty mi musíš sľúbiť že dodržíš to čo ti poviem, o trinásť dní ma zajmú, nájdeš ma takto presne zviazanú, chytia ma rebeli, musíš si najskôr vybrať spoločníka z upírov, s ním sa vyberiete na cestu k animálom, musíš nájsť ďalšieho spoločníka iba s ním ma dokážete nájsť dobre? Viem že teraz ti to príde také neuveriteľné ale spomeň si na proroctvo "proroctvom vybraný spoločníci ju budú chrániť" my sme tí spoločníci my budeme pri tebe stáť ako doteraz ja som stala pri tebe"