Polovičná

25. KAPITOLA

Zobudila som sa na pocit prázdnosti a úzkosti. Ja som zas zaspala? Ako to je možné že ma dokáže len tak vypnúť? Toto sa mi nikdy nestávalo.,,Kam ideš?" presne som vedela prečo som sa tak cítila. Alex ma položil na posteľ a odchádzal a to som dokázala zistiť aj so zatvorenými očami.,,Idem ti po raňajky" ,,Dobre" usmiala som sa na predstave že za chvíľku bude predo mnou jedlo. Ani nie o 5 minút som cítila ako si niekto sadá na posteľ. Konečne som otvorila oči a pre sebou som videla Alexa ktorý mi už podával podnos so cereáliami a džúsom. ,,Ďakujem" pustila som sa do toho. ,,Po ceste som stretol princeznú, vraj o pár minút príde nejaká slúžka ktorá ťa pripraví na ples a donesie ti šaty",,A nie len mne ale aj tebe" ukázala som naňho lyžicou. ,,Asi sa tomu nevyhnem však?" pozrel na mňa s prosebným pohľadom.,,Myslím, že sa mi tam nechce ísť viac ako tebe" pretočila som očami a pokračovala som v napchávaní sa. Alex sa postavil a sadol si pod okno. Až teraz som si uvedomila že som v jeho izbe. Musíme dnes nájsť toho animála aby sme odtiaľto vypadli čo najskôr. Cítim sa tu zle a Alex tiež nevyzerá že by bol celý bez seba keď tu je. Možno by mi pri hľadaní pomohla moja sila. Lenže neviem ako ju ovládať. Potrebujem aby ma to niekto naučil. Ale kto? Nikoho takého nepoznám. Keby som mala prístup ku knihám a dočítala by som možno niečo. ,,Alex?" ,,Hm?" venoval mi svoju pozornosť.,,Nevieš o niekom kto by dokázal čarovať?" zamyslel sa.,,Nooo jediný kto kedy požíval nejaké čarovné schopnosti boli stvoriteľka a ničiteľka lenže tie je nemožno nájsť. Prečo sa pýtaš?"Pamätáš si ako som na chate vyvolala tú bielu vlnu a potom ako sa mi sfarbili oči? Prikývol. Musela som použiť telepatickú komunikáciu pre istotu. Ak Alex povedal že niečo chystajú nemôžem dovoliť aby zistili že sa ukrýva vo mne nejaká sila. Potrebujem sa dozvedieť o čo ide a dobré by bolo keby som sa to naučila ovládať. To je dobrý nápad ale ako som už hovoril. Nikto nedokáže čarovať. Dokázali to iba dve najmocnejšie sestry. Ktoré nikto nikdy nevidel. ,,Slúžka už bude o chvíľku za dverami" a neboj sa, budem rozmýšľať nad tým kto by ti mohol pomôcť.Niekto zaklopal. Postavila som sa a šla som otvoriť. Za dverami stálo mladé dievča ktoré skoro nebolo vidieť pretože v rukách nieslo obrovský vak so šatami a plno malých taštičiek. Bez toho aby niečo povedala zamierila do izby. Položila všetky veci na posteľ. Otvorila veľký vak a vytiahla oblečenie pre Alexa. Ten ho s pokrčeným nosom vzal a išiel sa obliecť. Potom podala mne šaty rúžovej farby, boli zdobené látkovými motýľmi ktoré vyzerali neuveriteľne realisticky. Šla som si ich do kúpeľne obliecť. Našťastie sa mi ich podarilo zapnúť samej. Vrátila som sa späť do izby. Dievča už stálo pri nachystanej stolične a v ruke držalo taštičku s mejkapom. ,,Asi to už zvládnem sama" chcela som aby nemala so mnou viac starostí.,,Je to príkaz kráľovnej" povedala urazene a prísne. Vzdychla som sa posadila sa na stoličku. Ja hlúpa mala som radšej držať jazyk za zubami. Našťastie prišiel medzi tým ako ma maľovala Alex. Nevidela som ho pretože predo mnou stálo to dievča ktoré ma maľovalo. Keď sa bez ďalšieho opýtania presunula na vlasy zrak mi spočinul naňho. Vyzeral dokonalo a nemohla som od neho odtrhnúť oči. Oblek mu neskutočne padol a vyzeral ako Boh, bez srandy. Všimla som si že si ma taktiež premeriava ako som to urobila ja. Konečne spočinul na mojich očiach a mňa zaplavila horúčava. Vyzeráš dokonalo. Ozvalo sa mi v hlave a ja som sa na sto percent bola červená ako paradajka. Tiež ti to pristane Alex. Žeby si bola ďalšia ktorá podľahla môjmu úbohému šarmu? Usmial sa lišiacky. Moc si nefandi. Prižmúrila som oči. Zasmial sa a pritom ukázal svoj biely chrup. Keď dievča dokončila svoje dielo na mojich vlasoch, ktoré som ešte nevidela a modlila sa aby som vyzerala k svetu, pobalila si veci.,,O desať minút sa musíte dostaviť do tanečnej sály" predviedla menší úklon a bez ďalších slov odišla. Vzdychla som nahlas a pobrala som sa na seba pozrieť do kúpeľne. Akonáhle som sa uvidela v zrkadle, všetok nepríjemný pocit zo mňa opadol. Vyzerala som tak ako keby som sa ja sama líčila čo ma neuveriteľne tešilo. Ani som si neuvedomila že Alex sprevádza každý môj krok a znova si sadol na posteľ.,,Si v poriadku?" opýtal sa v momente keď som sa postavila k oknu. Prikývla som na znak súhlasu. Popravde som nebola v poriadku odkedy ma uniesli. Nechcela som to zbytočne znova vyťahovať a spomienka na môj život pred tým ako som sa dostala do tohto sveta, veľmi bolela. Obula som si lodičky a v tichosti som vyšla s Alexom za pätami z izby. Zišla som opatrne dolu schodmi a zastala pred dverami. ,,Dnes jeho alebo ju musíme nájsť. V sály sa rozdelíme a budeme spojení pomocou myšlienok" vedela som že sa mu to nebude páčiť ale musel ma počúvnuť nemali sme už viac času. Dúfam že Kassia na mňa nezabudla a bude k dispozícii.Otvorila som dvere a mne sa naskytol pohľad na predsieň plnú ľudí ktorý kráčali k tanečnej sále. Jedine vojaci stáli na svojich pozíciách a pozorne sledovali okolie. Pozrela som na Alexa a hlavou mu naznačila aby sme šli. Pripojili sme sa nenápadne do davu ľudí. Kým sme sa dostali do sály snažila som si všimnúť niečo nezvyčajné ale ja ani Alex sme nič nespozorovali. Všetko bolo vysvietené a ja som mala pocit ako keby bolo dvanásť hodín poobede a nie šesť hodín večer. Na žiadnom mieste nechýbal kúsok svetla a hlavne nejakej rastliny. Konečne sme sa dostali do sály a mne zrak padol priamo na strop. Nikdy v živote som nič krajšie nevidela. Strop bol namaľovaný tak, že vyzeral ako nočná obloha. Bolo tam plno malých svetielok tak to vyzeralo ako pravé hviezdy. Naozaj to nemalo ďaleko od pravej nočnej oblohy. ,,Kráľovná bude rada ak sa pri nej zastavíte" oznámil tichšie jeden lokaj ktorý má na sebe bielu parochňu a odev ktorá symbolizuje vydru. Prikývla som hlavou a spolu s Alexom sme ho nasledovali pomedzi dav až priamo ku kráľovnej rodine ktorá sedela na vyvýšenom pódiu. Kráľovná s kráľom o niečom diskutovali a neznámym ktorý horúčkovito rozhadzoval rukami. Kiežby som vedela o čom sa zhovárajú. Napravo od nich sedela Del a ďalšie dve stoličky ktoré boli na druhej strane zívali prázdnotou. Poobzerala som sa po sále kde sa zábava už ako tak začala. Medzi tým lokaj upozornil kráľovský pár na našu prítomnosť. Muž ktorý pravdepodobne nedokončil svoj monológ naštvane odišiel pretože kráľovná svoju pozornosť sústredila len a len na nás.,,Andrea!! Privítala ma a ako normálne všetci odignorovali Alexa, ,,chcela by som ťa zoznámiť s mojím synom Lucasom. Connor zavolaj svojho nevlastného brata medzi nás a povedz že ho čakáme" počkať Connor? Pozrela som sa na koho kráľovná hovorí. Odrazu po mojej pravici stál vysoký blondiak s ktorým som sa stretla na záhrade. ,,Ahoj" pozdravila som sa mu. ,,Princezná" sklonil hlavu a už ho nebolo. Nevlastný brat? No tak toto budú isto nejaké kráľovské prípady. Odkiaľ poznáš toho Connora? Zo záhrady. Pomohol mi. Pozrela som na už na prichádzajúceho Connora so sklonenou hlavou a vedľa neho naopak kráčal s vystrčenou hruďou jeden z princov. No to zas bude. ,,Andrea chcem ti predstaviť môjho druhorodeného syna Lucasa" dotyčný sa postavil vedľa mňa bližšie ako by bolo vhodné, ,,budem rada ak s ostatnými si s ním zatancujete úvodný tanec." Chcelo sa mi plakať naozaj chcelo ale nemohla som. ,,Rada" s "úprimným" úsmevom som odpovedala kráľovnej z čoho bola viac ako nadšená doslova podskočila na tróne a od radosti zatlieskala rukami. ,,Tak môžeme začať!!" rukou rozkázala hudbe aby začala hrať. Sláčikový orchestra začal hrať valčík. Lucas sa postavil predo mňa a pobozkal mi ruku kým sa poklonil. ,,Nemohol som sa dočkať na tanec s vami princezná." Očkom som hodila na Alexa ktorý radšej venoval pozornosť orchestru. Vzdychla som, nechala som sa viesť do stredu parketu princom s ktorým nechcem mať nič spoločné. Chytil ma za pás a natlačil si ma hruď a moju ľavú ruku chytil jeho pravou. Netancovali sme sami, vedľa nás sa krútila Del s najstarším princom. ,,Dnes ste veľmi nádherná princezná, nejeden vám dnes nevenoval svoju pozornosť aby sa mohol pokochať na tej kráse" pozrela som sa mu do očí mal ich sivé až biele. Akoto že som si to až teraz všimla. Vyžaroval z nich chlad a nebezpečie. ,,Matka sa vám určite zmienila o tom že by chcela aby sme sa vzali." Nemohla som sa mu viac pozerať do očí nielenže som sa chcela vyhnúť tejto téme ale začínal ma bolieť krk z toho ako som sa stále dohora naňho pozerala. Musia byť všetci v tomto svete taký vysoký? Medzi ľuďmi som bola najvyššia a teraz som niektorým ledva po bradu. Pohľadom som hľadala Alexa až kým som ho nenašla. Vydýchla som si keď som ho uvidela. Ale najviac ma prekvapilo že sa s ním rozprával kráľ. Niečo mu povedal a Alex ma odrazu začal prepaľovať očami. Ako si mohla? Ozval sa mi v hlave Alexov vyčítavý hlas. Čože? Čo som mohla? Nechápala som čo sa deje. Naštvane odišiel so sály. Kam šiel?,,Lucas pusti ma" snažila som sa mu vytrhnúť zo zovretia. ,,Bohužiaľ princezná nemôžem" ,,Čože? Ako by si nemohol pusti ma!" zastali sme a ostatný ďalej tancovali. ,,Je mi to ľúto ale musíte zostať tu, všetko bude v poriadku" stále hovoril pokojným hlasom čo ma neskutočne vytáčalo. Cítila som svoju silu pripravenú kedykoľvek zasiahnuť. ,,Nechcem aby sa tu niekomu niečo stalo a ak ma okamžite nepustíš nedopadne to dobre" začal sa smiať. ,,Čo mi môže taká malá....." ani nedohovoril a to čo bolo ukryté v mojom vnútri dostalo priepustu princa odhodiť o päť metrov odo mňa. Hudba stíchla všetci zastali a niekto ešte od ľaku stále kričal. Rozbehla som sa k dverám ktorými vyšiel Alex. Na chodbe nebolo ani živej duše. ,,Chyťte ju!!" počula som kráľovnin rozkaz. Vojaci sa pohli mojím smerom ale zmrazila som ich v pohybe. ,,Robíš chybu Andrea" povedala výhražne kráľovná. ,,Chybu ste urobili práve vy" rozbehla som sa po chodbe ani neviem kam. Slzy sa mi hnali do očí. Kde si? Snažila som sa s ním spojiť myšlienkami. Prečo si ma opustil? Kde si dočerta?! Bola som blízko psychickému zrúteniu. Ako to, že sa toto so mnou robí. Bola som zmätená. Cítila som že sa niečo deje a potrebovala som ho nájsť. Hneď. Netuším kam ma nohy viedli. Netuším ako rýchlo som šla. Ale odrazu som sa ocitla na schodisku do veže kde sme mali s Alexom dočasne izby. Až keď som bola v polke schodiska som si uvedomila kde som. Začula som hlasy ktoré sa ozývali za dverami. ,,Najprv ho dorazíme potom sa popasujeme s týmto nevďačníkom." Počula som hovoriť nejaký neznámy hlas. Na nič som nečakala. Bez žiadneho pohybu sa rozleteli dvere a to stačilo iba na to pomyslieť. ,,Okamžite ich pustite" povedala som nasratým tónom takže to znelo ako zavrčanie. Nestihla som sa nad tým ani pozastaviť a už sa na mňa hnali štyria muži. Urobila som s nimi to isté čo s ich kolegami dolu v sieni. Pohľad sa mi naskytol na Alexa a Connora? Ten tu čo robí? Connora za krk držali dvaja muži a na zemi sa nad Alexom skláňali až štyria. Jeden mu držal nad srdcom dýku a šiel ju rýchlo zabodnúť do jeho srdca. Nikto si to neuvedomil, dokonca ani ja, a dýka ktorá patrila na zabitie Alexa sa práve nachádzala v mojej ruke. Skoro sama som si neuvedomovala čo robím ale nechala som sa magickou silou viesť. Voľnou rukou som naznačila odhodenie všetkých zabijakov a čo som chcela aby sa stalo tak sa aj stalo. Vojakov to nachvíľu omráčilo. ,,Poďme nemáme čas" povedala som prísne na oboch ktorý stále nechápali čo sa to deje alebo čo sa deje so mnou. Nebol čas sa prezliekať hodila som si na seba ruksak. A otvárala som dvere. Alex sa bez štipky hanby pobral za mnou. To že ma tam dole nechal samú so správou ktorú mi poslal a potom mi neodpovedal si s ním ešte vybavím. Connor tam stál a pozeral sa von oknom. ,,Connor ideš s nami, nenecháme ťa tu" snažila som s ním pohnúť.,,Nie, nebudem vám prekážať, kvôli mne sa stalo čo sa stalo, mal som vás varovať. Netušil som že na vás prichystali takúto pasť, ale mal som to vedieť",,Porozprávaš nám o tom neskôr zlatko teraz poď" a potiahla som ho za ruku. Netuším koľko môže mať rokov neviem kto to vôbec je, ale len tak nebol v izbe s Alexom a nechystali sa ho tiež zabiť. [ Je to on Andrea. Je to ten koho hľadáte] A toto mi úplne stačilo. Bežali sme dolu schodiskom.,,Počkajte" zastavil nás Connor pred dverami ,,poznám lepšiu cestu ako cestu smrti" prešiel rýchlo na druhú stranu veže a potiahol za fakľu.,,Rýchlo!!!" spoza dverí sme začuli vojakov. Dvere som spevnila až mi to prišlo že sa premenili na kameň aby nebolo také jednoduché ich otvoriť. Dolu na zemi sa otvorili padajúce dvierka a rýchlo sme tam naskákali kým sa nezatvorili. Dostali sme sa do podzemia kde nebolo vidno ani na špičku nosa. ,,Andrea nevedela by si vyčarovať svetlo?" opýtal sa Connor. ,,Neviem, skúsim to" bohužiaľ ďalšiu informáciu ktorú som zistila že neviem všetko, alebo potrebujem tréning ,,nič" vzdychla som. ,,To nevadí, ja budem vašimi očami" povedal Alex a pravdepodobne ma chytil za ruku. ,,Connor chyť sa Andreinej ruky je napravo." Čosi ma chytilo za vlasy. ,,Connor to sú moje vlasy" Alex vzdychol a mne táto situácia prišla celá vtipná. Konečne sme si navzájom našli ruky a Alex nás začal ťahať do neznáma.