Polovičná

6.KAPITOLA

,,Alex" vyletelo zo mňa bez dlhého rozmýšľania. Jasper vyvalil na mňa oči, vedela som že som si to mala premyslieť ale proste na Alexovi mi niečo nesedelo. Vždy keď som ho uvidela prišiel mi taký tajnostkársky. Nemala by som obviňovať ľudí ale mala som proste taký ten "divný pocit".

,,Nie to nemôže byť on, poznám ho veľmi dobre a on by niečo také neurobil. On má najväčšiu túžbu a odhodlanosť postaviť sa im. Keby mohol, tak by najradšej všetkých sám vlastnými rukami zničil. Viem že máš z Alexa divný pocit, ale on je proste taký, dáva všetkým pociťovať svoju autoritu a silu. Určite si po nejakej dobe naňho zvykneš"

Pokrútila som hlavou k súhlasu a bolo mi trápne že som mu to povedala, predsa je to jeho kamarát a ja som cudzieho človeka obvinila bez dôkazov, ale proste mám pocit ako keby ma nenávidel, a ja cítim to isté.

,,Prepáč neviem prečo som také niečo povedala" Jasper sa na mňa úprimne usmial.

,,Nie to je v poriadku, nechceš sa ísť prezliecť?"

Všimla som si že mám ešte stále tie isté šaty ktoré som mala na večeri. Pomohol mi vstať z postele. Jasper bol úplne iný ako Alex, bol na mňa veľmi milý a mala som pocit že mu môžem povedať všetko. Teda o Valérii mu hovoriť nejdem. Ani to čo mám v pláne. Keď som vstala všimla som si ako sa na mňa Jasper pozerá, pozrela som sa aj ja na seba. Mala som celé roztrhané šaty cez ktoré mi trčalo spodné prádlo.

,,V kúpeľni máš oblečenie"

Pustil ma a ja som išla do kúpeľne. Celá červená som sa naňho usmiala a zatvorila dvere. V kúpeľni na vešiaku som si našla oblečenie. Chcela som sa prezliecť ale najskôr som si umyla zuby a prepláchla tvár. Pozrela som sa na kozmetickú taštičku. Vzdychla som a dala si na kruhy pod očami korektor. Nerada sa maľujem ale zas nechcem vyzerať ako po smrti, aj keď teoreticky som. Prečesala som si vlasy a nechala ich voľne rozpustené. Obliekla som si čierne rifle s vysokým pásom a sivý veľmi pekný rolák. Roztrhané oblečenie som hodila do koša na prádlo. Vyšla som z kúpeľne. A znova som si ľahla do postele stále som bola unavená tak som hneď zaspala. Zobudila som sa až keď bola tma. To som reálne prespala celý deň? Nechápala som nad touto skutočnosťou. Zrazu sa rozsvietilo a pri dverách stál Alex.

,,Čo chceš?"

,,Kontrolujem ťa či si náhodou nezomrela v spánku" zložil si ruky pred seba a oprel sa o stenu.

,,Nemôže ma radšej kontrolovať Jasper?"

,,On to aj robil kým ho to neprestalo nudiť a vzdal to"

Zhlboka som sa nadýchla a venovala mu mrazivý pohľad. Môže ma tak iritovať? Nedokázala som strpieť že je so mnou v jednej miestnosti.

,,Teraz ostaneš tu a nikde sa nebudeš potulovať lebo to pre teba nemusí skončiť dobre."

,,A kto si ty že mi rozkazuješ?"

,,Som ten ktorý ťa už zachránil niekoľko krát tak by si mohla byť vďačnejšia"

,,Ďakujem" ironicky som sa naňho usmiala a zamierila som k dverám. Jeho slová pre mňa nemali nijaký význam.

,,Nikam nejdeš!" silno ma chytil za ruku a posadil ma na posteľ.

,,Tiež nemám náladu na to aby som ťa stále naháňal, mám aj svoje aktivity"

,,Tak ich rob a o mňa sa nestaraj"

,,Najradšej by som ťa zabil" silnejšie mi stisol ruku a vyceril na mňa svoje predĺžené očné zuby. Trhlo mnou a nadávala som si v duchu že som nebola radšej ticho ,,ale keď už som to sľúbil...." otvorili sa dvere.

,,Alex už poď, čakám" v dverách stálo nejaké dievča mala na sebe krátke čipkované šaty na ramienkach pod ktorými pravdepodobne nič nemala. Tak teraz u mňa klesol veľmi hlboko.

,,Tak toto sú tie tvoje dôležité aktivity" neveriacky som pokrútila hlavou.

,,To čo ja robím ťa nemusí ani v najmenšom trápiť alebo? " prišiel k dverám a chytil dievča za ruku, a vyviedol ju na chodbu. No tak snáď si nemyslí že má zaujíma. Chcela som mu niečo na to povedať ale rozmyslela som si to. Proste nebudem s ním komunikovať a bude to pre mňa jednoduchšie.

,,A žiadne hlúposti" zatvoril dvere a zamkol.

No jasné postavila som sa a šla som do kúpeľne. Pustila som si horúcu vodu do vane. Zrazu som počula nejaký buchot. Podišla som k stene. Započula som aj ženský vzdych a vykrikovanie toho odporného mena. Fuj. Prišlo mi zle. Pustila som rádio čo bolo na okne aby aspoň trochu prekryl ten zvuk vedľa. Ležala som vo vani asi hodinu. Osušila som sa a prezliekla. Všimla som si ešte jedny dvere. Bola som si sto percentne istá že tu predtým neboli. Otvorila som ich a vstúpila do toho najväčšieho šatníka aký som v živote videla. Otvorila som jeden šuplík. Nachádzali sa v ňom rôzne šperky, všetky boli diamantové. Otvorila som obrovskú skriňu kde boli rôzne šaty od večerných rób až po ľahké letné šaty. Pootvárala som všetky skrine a šuplíky a našla som úplne všetko. Našla som dokonca aj turistické topánky. Tak tie sa zídu pomyslela som si a usmiala sa. Zvuk z vedľajšej izby už stíchol. Rýchlo som si na seba hodila to čo som mala predtým na sebe a obula som si prvé tenisky. Bola som veľmi hladná a vôbec som nemala chuť na ďalšiu hádku s Alexom. Všade som pozhasínala a rýchlo utekala do izby. Pod paplón som schovala vankúš a mierne som všetko poskŕčala aby to vyzeralo že spím. Zhasla som aj v izbe a schovala sa za dvere. Počula som ako niekto odomyká. Cez špárku som videla ako tam stojí Alex a ešte niekto.

,,To je ona?"

,,Áno. Je otravná aj keď spí." počula som ako Alex zavrčal ,,dokonca aj jej pach krvi cítiť v každom rohu tohto paláca." Zabudla som že ma dokážu cítiť. Rolák so vytiahla až nad nos a dúfala som aby ma nezacítili a nezistili že niesom v posteli, ale stojím pripravená na malú prehliadku tohto miesta za dverami.

,,Mám dnes strážiť ja?"

,,Nie nemusíš veď spí, a aj keby utiekla ďaleko by sa nedostala, rovno by ju zabili"

,,Myslíš si Alex že práve ona nás zachráni?"

,,Pochybujem Damon, nemá žiadne schopnosti, príde mi príliš slabá"

,,Podľa mňa niečo na nej bude keď je vyvolená"

,,Ale osud sa môže aj mýliť, podľa mňa môžeme u nej očakávať iba sklamanie, musíme byť na to pripravený" povedal Alex a zabuchol dvere.

Celkom som bola v miernom šoku ale toto sa u Alexa dalo čakať. Potichu a opatrne som otvorila dvere a poobzerala som sa či tam niekto nie je. Všade bola tma a ticho. Po špičkách som vyšla na chodbu a zatvorila som dvere. Teraz čo? Mohla som zabočiť doprava ako minule ale to ma dostane iba zas ku vchode a niekto ma tam môže nájsť. Zabočila som teda doľava. Prišla som na koniec chodby. Boli tam iba jedny dvere ale tie boli menšie ako dvere od ostatných izieb pomaly som ich otvorila a nakukla čo sa za nimi nachádza. Bolo tam schodisko. Asi som mala šťastie alebo čo, vyšla som naň a zatvorila som dvere. Schody viedli aj dohora ale tie boli trochu iné. Rozhodla som sa ísť dole. Kuchyňa určite nebude na treťom poschodí. Zišla som dole po schodoch. Už z diaľky som videla svetlo a neskôr som stála som v obrovskej čistej kuchyni. Nájsť ju bolo celkom ľahké zaradovala som sa. Na vešiakoch boli zavesené kuchárske plášte. Bolo tu veľa sporákov, dve chladničky a mnoho ďalšieho moderného vybavenia. Uprostred miestnosti bol dokonca aj ostrovček. Podišla som k jednej skrinke a otvorila som ju. Našla som tam len tak tak nejaké pečivo. Skoro nič tam nebolo. A ani v ostatných skrinkách. Prišla som k prvej chladničke a ani som ju pomaly nestihla otvoriť pretože ten zápach tej krvi a surového mäsa bol príšerný. Skúsila som otvoriť druhú chladničku našťastie som našla maslo. Nechcela som toho veľa jesť pretože som si chcela aj túto noc pospať. Popratala som všetko a keď som zatvárala chladničku počula som nejaké kroky a hlasy. Len to nie! Teraz čo? Rozbehla som sa na schodisko a pri prvej zákrute som si čupla aby má nemohli vydieť a pritom som mohla ja počúvať.

————————————————————————
Zdarrr✌🏻
(chyby)