Polovičná

14.KAPITOLA

Všetci dojedali svoje raňajky a ja som len potichu sedela ,a pozerala sa na svoj tanier.

,,Prečo neješ?" zdvihla som hlavu a všimla som si že otázka mierila mne.

,,Nie som hladná" a znova som sa pozrela na svoj tanier.

,,Budeš slabá mala by si jesť" keby len vedel aká slabá už som. Lenže nevie. Nevie o mne vôbec nič.

,,Ďakujem za pohostinnosť Paul" povedala som aby sa nepovedalo a odišla som. Mala som dosť.  Zamierila som na chodbu. Bola som sklamaná. Možno som veľa očakávala od stretnutia s otcom.

,,Čo sa deje?" na chodbe ma zastavil Jasperov hlas.

,,Nič" keď som otvárala dvere chytil mi ruku.

,,Hej veď vieš že mi môžeš povedať všetko"

,,Jasper neviem či by si to pochopil"

,,Skús mi to povedať a budem sa snažiť to pochopiť" posunul sa bližšie ku mne tak že sme sa dotýkali telami. Chela som sa od neho odsunúť ale narazila som do dverí.

,,Čo sa to tu deje?" vyšiel Alex z jedálne. Jasper sa odsunul.

,,Nič" otvorila som dvere a vyšla som do predsiene.

,,Počkaj!" zavolal na mňa Alex. Pokračovala som ďalej v chôdzi.

,,Nemám chuť sa s tebou rozprávať Alex" snažila som sa ho odohnať.

,,Ani ja, ale zaujíma ma pred čím sa akože snažíš utiecť" hej hej. Zastala som, otočila som sa.

,,Čo naozaj chceš?" vzdychla som.

,,Fajn", podišiel ku mne ,,chcel som aby si sa pokúsila zabudnúť na to čo sa stalo dnes ráno"

,,Neboj sa Alex, na to čo sa stalo som už dávno zabudla, nepotrebujem si to stále pripomínať, nechcem mať totižto pokazený život"

,,Pokazený život?", začal kráčať proti mne a ja som cúvala ,,nezachránil som práve ten tvoj včera?" narazila som do steny.

,,A nebol si to práve ty čo si ma sem priviedol a teda si ho musel zachrániť?"

Alex ostal ticho. Bolo na ňom vidieť ako ľutuje že ma včera zachránil. Vybehla som hore schodmi. Bola som rozzúrená. Vždy ma iba on dokáže tak vytočiť. Zastala som pred dverami svojej izby. Nechcela som ísť tam. Znova si ľahnúť, pozerať do steny a trucovať. Napadlo ma jediné miesto kam by som mohla ísť. Utekala som nakoniec chodby vybehla hore schodmi a otvorila som dvere knižnice. Rozhodla som sa že si prečítam nejakú knihu. Ale akú? Na výber bolo mnoho kníh. Medzi policami kde boli uložené knihy som sa prechádzala veľmi dlho. Nakoniec som si vybrala knihu s názvom "Upíri rod" chcela som sa niečo viac dozvedieť o tomto svete a aspoň nachvíľu sa zaniesť do sveta fantázie, a naučiť sa niečo nové.

~~~~~~~~~~~~~

Dočítala som sa o veľmi zaujímavých veciach. Ako vznikli upíri. O najstarších rodinách upírov. Dokonca medzi prvých upírov patril Drákula. Takže to nie je presa mýtus. Ale jedna pasáž ma zaujala najviac "Ako zabiť upíra" dozvedela som sa že zabiť upíra sa dá jedine tak že mu prebodneš srdce alebo odtrhneš hlavu. Ale na takýto výkon treba veľkú silu takže priemerný človek upíra nedokáže zabiť. Zvládne to buď iný upír alebo ochráncovia s animálmi.

Ešte som veľmi dlho čítala kým mi nezačalo škvŕkať v bruchu. Pozrela som sa na hodinky a čas ukazoval jednu hodinu poobede. Postavila som sa z kresla a poriadne som sa porozťahovala pretože som bola cela stuhnutá. Ako som šla k dverám započula som kroky za dverami. Rýchlo som zhasla a schovala som sa dozadu za policu.