Polovičná

5.KAPITOLA

,,Počkať ty si ten hlas, ale ako to.."

,,Potom ti všetko vysvetlím, sľubujem"

,,Teraz si v poriadku?"

,,Áno pravdaže, som doma ešte, momentálne som v tranze kedy dokážem vidieť budúcnosť a dokázala som sa konečne s tebou spojiť"

,,Takže niesom mŕtva?"

,,Nie iba si odpadla a momentálne ťa dávajú dokopy"

Sadla som si k nej.

,,Ty veríš týmto šialenstvám?"

,,Samozrejme že áno lebo je to pravda my ochráncovia, animáli, úpiri a ďalší existujeme takže už nemusíš utekať"

,,Tak prečo si mi vtedy povedala až odtiaľ odídem?"

,,Lebo by ťa barón zabil"

,,Čože?" nechápala som ju raz mi povie nech utekám a potom nech neutekám.

,,Prepáč nechcem ťa zneisťovať ale pri upíroch niesi moc v bezpečí, tvoja krv ich veľmi láka, vraj je najsladšia zo všetkých"

,,Ako prosím? Ja sa musím odtiaľ dostať!"

,,Neboj sa vždy tam bude niekto kto ťa ochráni a máš ešte dary ktoré sa ti začnú prejavovať"

,,Ako?"

,,Uvidíš" a žmurkla na mňa.

,,Ako sa vlastne voláš?"

,,Kassia, ale nikomu o mne ešte nehovor lebo sa môže budúcnosť narušiť"

,,Neboj sa, takže ešte raz o trinásť dní"

,,Áno"

,,Dobre takže vtedy ťa unesú ja si za ten čas musím vybrať spoločníka ktorý ma bude chrániť, s ním pôjdem k animálom a nájdeme ďalšieho môjho spoločníka a jedine s ním ťa dokážeme nájsť"

,,Správne"

,,Ako zistím že nájdem správneho animála?"

,,Ja ti pomôžem"

,,Budeš sa môcť vtedy so mnou spojiť?"

,,Budem sa snažiť, budete mať na to štyri dni aby ste ma našli, ale vy to zvládnete"

,,A čo bude potom keď ťa nájdeme"

,,To ti nemôžem teraz povedať "

,,Ja sa bojím"

,,Nemáš sa čoho, je tvoj osud a máš nás my ťa ochránime"

,,No nič už musím ísť, neboj sa" povedala po tom ako videla môj výraz tváre, nechcelo sa mi veriť že to je pravda ,,budeš v poriadku"

Pomaly som už nič nevidela iba tmu. V diaľke som počula nejaké hlasy. Otvorila som oči. Ležala som v posteli do miestnosti svietilo slnko.

,,Zastri záves až na ňu nesvieti"

,,Nie nechajte to tak" konečne som cítila ako moje telo príma vitamín D, určite bolo aj okno otvorené lebo som počula spievať vtáky a mohla som sa zhlboka nadýchnuť čerstvého vzduchu. Znova som zatvorila oči. Po rozhovore s Kassiu som sa cítila úplne inak, ako keby mi dodala nejakú pozitívnu energiu. Konečne som mala odpovede na otázky.

,, Ako ti je?" videla som ako gróf sa postavil k mojej posteli.

,,Celkom dobre len" cítilamsom neuveriteľnú bolesť na bokoch, odokryla som perinu a na miestach kde sa mi zaryl tiger pazúrmi som mala zašité rany. Chcela som sa postaviť ale niekto ma pridržal k posteli.