Polovičná

15. KAPITOLA

Pomaly som kráčala k izbe. Otvorila som dvere a niekoho som uvidela stáť na balkóne. Bol to môj otec. Zatvorila som dvere a šla som za ním.

,,Ahoj" ozval sa po chvíľke trápneho ticha.

,,Ahoj" povedala som tichým hlasom.

,,Počul som ako sa hádaš s Alexom"

,,Dalo sa to čakať, každý má sluch a pár ich tu je čo ho majú extrémne dobrý" podotkla som.

Zasmial sa na čo som iba pretočila očami.

,,Nedrž to v sebe, dostaň to zo seba"

,,A čo? Všetky otázky typu: Kde je otec? Čo sa s ním stalo? Prečo mama nechce o ňom hovoriť? Kde je keď ho teraz najviac potrebujem? Prečo ma uniesli? Naozaj existujú upíri? Niesú to iba nejaký blázni čo unášajú a zabíjajú ľudí? Som pri nich v bezpečí? Kto nabudúce sa ma bude snažiť zabiť?,....bolo toho ešte veľa ale nedokázala som hovoriť a plakať naraz. Zakryla som si tvár rukami. Cítila som ako ma jednou rukou objal okolo ramien. Odstrčila som ju.

,,Vieš už to nijako nevysvetlíš nijako ma nezískaš naspäť ja už niesom tvojou dcérou, a to si si zapríčinil ty sám nie je to mojím rozhodnutím ale tvojím"

,,A ty si myslíš že som o teba nebojoval? Že som nechcel vidieť ako vyrastáš?

Každý deň som dúfal že raz ťa získam naspäť a budem mať pri sebe, svoje  dievčatko. Vedel som vždy že sa raz uvidíme. Si až na vlas rovnaká ako ja. Nie výzorovo ale povahou. Ty proste patríš ku mne. A ty musíš raz prevziať moje bremeno."

,,Čože? Aké bremeno?"

,,Si jediná následníčka trónu, bol by som rád keby si prijala moju ponuku. Vedel by som že tento svet odovzdávam do dobrých rúk"

,,Už viem prečo bola mama taká prísna na mňa. Snažila sa ma chrániť pred týmto svetom. Aby som bola šťastná. Žila si život aký chcem ja a nie aký mi bol predurčený."

,,Nie je to tvoje vina, je to tvoj osud stalo sa čo sa stať malo"

,,Čo ma po osude? Keby bolo v tvojom osude zabiť ma urobil by si to?"

Stíchol. Nepovedal vôbec nič. Ale čakala som to on si už vybral dávno.

Niekto prišiel do izby. Bol to Paul.

,,Môžeme už ísť všetci sú nachystaný"

,,Áno už idem" otec sa otočil na mňa ,,o 2 dni sa vrátime ideme na lov a skontrolovať situáciu v kráľovstve či to tam je bezpečné, potom sa vrátime a odídeme tam, kde si mala byť od malička, domov" a zaklincoval to bozkom na čelo.

,,Zbohom dcérka" a zatvoril dvere.

Toto nepovedal však? Dúfam že si robil srandu. No nič najvyžší čas naplánovať útek odtiaľto. Pod balkónom som videla odchádzať autá, veľa áut. Možno ma tu nechali samú. Horúce slzy ma mi kotúľali po lícach. Chcem ísť domov!!!! Kričalo moje vnútro.

,,Ahoj" strhla som sa a rýchlo utrela slzy. Odrazu bol vedľa mňa Jasper.

,,Ale ahoj, no čo, čo je nové?" snažila som sa o úsmev.

,,Ale nič" usmial sa a šiel sa ku mne oprieť o zábradlie.

,,Akože nič však čo ty a Jane?"

,,No dobre" zasmial sa ,,na plese keď sme spolu tancovali a rozprávali sa, zistili sme že si veľmi dobre rozumieme a sme si podobný, tak sme si povedali že to teda spolu skúsime" prečo ma chcel teda pobozkať? Alebo ma nechcel pobozkať a celé si to Alex vymyslel?