Polovičná

22. KAPITOLA

,,Čože?" vtedy mi podal ruku s vystretou dlaňou. Nechápala som úplne čo tým myslel že začneme odznova.,,Som Alex syn grófa Paula Barela Alexeja" povedal úplne vážne. Ja som sa naňho pozrela či si náhodou nerobil srandu a potom som s povzdychom a miernym úsmevom prijala jeho ruku a tiež som sa predstavila.,,Andrea..." a teraz by sa asi patrilo povedať koho som dcéra, ako to povedal aj on ale rozhodla som sa mu povedať niečo iné ,,.....princezná upírov" a v ten moment nám zo spojených rúk začala vychádzať červená a biela žiara. Znova sme sa na seba pozreli. ,,To robíš ty?" opýtal sa prekvapene.,,Nie" alebo áno? Ale to by som o tom vedela predsa. Žiara pohasla. Chcela som sa pozrieť na ruku ale stále mi ju držal a očividne si nevšimol že som ho pustila. ,,Pustíš ma?" ,,Oh, prepáč" on mi povedal prepáč? Zdá sa že tento Alex je normálny. Prehliadla som si ruku a snažila sa nájsť niečo čo sa mohlo zmeniť a aj som našla. Medzi ukazovákom a palcom na ruke som mala vytetované dve obyčajné čiarky. Alex mi chytil ruku a tiež sa pozrel na moju novú ozdobu na ruke. ,,Aj ty ich máš?" ako odpoveď mi ukázal tiež svoju ruku. Dve identické čiarky mal na tom istom mieste. Čo to asi znamená? V duchu som si pomyslela.,,Neviem aj mňa to zaujíma" nechápala som nad tým čo práve teraz povedal. S veľkým otáznikom v očiach som sa pozrela naňho. ,,Ty už trpíš samomluvou?" pokrútila som nad ním hlavou.,,Počkať, ty si sa ma nič nepýtala?",,Nie" pozrela som sa na zem animálov.Ak sa ma nič nepýtala. Tak to bol kto? Zatiaľ som tu nikoho okrem nás a ďalších kilometrov nezachytil.,,Neviem kto to bol možno to bola nejaká veverička" odpovedala som mu ironicky. Tak toto je divné. Kurva toto nie je možné.,,Čo nie je možné?" teraz som sa už pozrela na mračiaceho sa Alexa. ,,Vieš o tom že doteraz som nevypustil ani jedno slovo z úst?" ,,Si normálny? Jasné že vypustil však som sa tu s tebou rozprávala pred chvíľkou" šibe mu? ,,Nie nešibe mi"Práve mi to došlo. Gratulujem ti.Teraz si navzájom dokážeme čítať myšlienky.Áno, ja počujem tie tvoje a ty zase moje.Toto mi ešte chýbalo. ,,Používajme radšej jazyk" povedala som rýchlo.,,Súhlasím, a budem ťa musieť naučiť ako si postaviť bariéru okolo tvojej mysle aby som nemusel všetko počuť, zatiaľ si stráž myšlienky" prikývla som. Len to nie. Alex sa zapozeral do lesa. ,,Našli nás" ,,Kto?",,Stopári, musíme odtiaľto rýchlo zmiznúť" ,,Dokážeš preskočiť rieku aj so mnou?" jeho odpoveďou bolo to že ma zobral na ruky a preskočil obrovskú lesnú rieku.,,Ja ťa zabijem, mohol si ma aspoň varovať aby som sa pripravila",,Na to by sme nemali čas"Položil ma na nohy a vtedy sa ozval hlas ,,Alex stojte!"Na mieste kde sme pred chvíľkou stáli teraz momentálne boli desiati vysoký chlapi ktorí boli oblečený ako vojaci. Kto sú to? Vyslala som myšlienku.Kráľovský stopári, vždy ťa nájdu.Čo budeme robiť?Nechaj to na mňa.,,Rik" oslovil chlapa ktorý stál na čele tých goríl ,,nechajte nás ísť a nikomu nehovorte že ste nás tu videli prosím. Nemám náladu na zabíjanie."Dúfam že to bola iba výstraha a nebudeš tu nikoho zabíjať. To uvidím podľa toho ako sa rozhodnú.Naozaj som nečakala že práve na začiatku cesty zomriem. Bolo to smutné ale prišlo mi to veľmi vtipné. Desiati silný upíri proti jednému upírovi a babe ktorá sa bojí čo i len pohnúť aby náhodou nespôsobila nejakú katastrofu. ,,To asi nebude možné pane, máme príkazy od kráľa keď sa budete vzpierať máme povolenie zaútočiť a priviesť vás nasilu",,Ale to by ste museli najprv vstúpiť na našu zem na ktorú dostávate zákaz vstúpiť" zaznel ženský hlas za našimi chrbtami. Alex ma potiahol za ruku a schoval si ma za jeho chrbát. Keď som vykukla konečne som mohla uvidieť komu ten hlas patril. Pred lesom stála žena ktorá mala dlhé červené vlasy a okolo nej bola armáda zvierat pripravená zaútočiť.Teraz sa môžeme rozhodnúť kto nás zabije alebo čo?Animáli nás nechcú zabiť. Čakali na nás a chcú nás odviesť do ich kráľovstva. Divné. Ale cítim ich nenávisť smerujúcu na mňa. Tebe nechcú ublížiť čo majú šťastie inak neviem ako by dopadli.Nenamýšľaj si sám by si ich neporazil.,,Máme príkaz ktorý musíme dodržať, snáď nechcete vojnu princezná" ozval sa Rik.Princezná?,,Nikto nechce vojnu generál, ale sú na našom území, preto sa zodpovedajú nám a keď vstúpite na našu zem znamená to jediné, porušenie príkazu kráľovskej rodiny animálov, takže vám radíme aby ste sa vzdali a odkázali vášmu kráľovi že princezná tu z vlastnej vôle ostane pod našou ochranou do kedy bude ona sama chcieť" oni nás asi naozaj nezabijú.To som ti povedal pred chvíľkou, vyčítal som to z jej mysle.Vojaci za riekou netrpezlivo čakali na príkaz ich veliteľa. Bolo vidieť ako premýšľa a snaží sa prísť na rozumné riešenie. ,,Dobre" povedal po chvíli a mne spadol kameň zo srdca, nezniesla by som keby nastala vojna už aj medzi rodmi ,,ale ak by sa princeznej niečo stalo máme voľnú, a nezabudnite na sľub ktorý ktorý dal váš kráľ nášmu kráľovi a teraz bude platiť aj na vašom území",,Súhlasím" prijala princezná a víťazoslávnym úsmevom. Aký sľub? Že ma nezabijú.Prišlo mi to ako keby sa naša kamoška pýtala našich rodičov či môžeme ísť dnes von pod podmienkou že na nás dá pozor a domov sa vrátime pred 12. Lenže tu šlo o veľa. Alex sa pousmial, pravdepodobne nad mojou myšlienkou. Červenovláska nám pokývla hlavou aby sme sa k nej pridali a s úsmevom na perách čakala kedy konečne prídeme k nej. Prišlo mi to akosi umelé. Vedela som že na zemi animálov sa dlho nezdržíme. Toho koho hľadáš musíš nájsť čo najskôr pretože neviem kedy ich prestane držať na uzde a jej poskoci ma zabijú. A čo sľub? Sľub dala iba kráľovská rodina, nie vojaci a ľud. Lenže ja neviem koho hľadám, zatiaľ. To nemyslíš vážne!!!! Alex ma nachvíľku prebodol pohľadom a dostal sa do strehu. Už sme skoro stáli pred červenovláskou ktorá sa k nám pohla pomalými krokmi.,,Vítam ťa Andrea, vybraná proroctvom a princezná upírov na našej zemi!" zvolala a vtiahla ma do objatia. Ona vie o tom proroctve? Animáli si ctia proroctvá takže áno vedia to, dokonca to skôr vedeli ako my.,,Ďakujem" milo som sa na ňu usmiala.,,Ja som Dalma ale môžeš ma volať Del" predstavila sa mi. Všimla som si že sa tvári ako keby bol Alex neviditeľný. Ledva sa drží na uzde a pohľad na mňa jej nepomáha. ,,Máš krásne meno a tiež ma veľmi teší, mňa už asi poznáš" zasmiala som sa ,,a toto je Alex syn gr..",,My sa poznáme" skočil mi do reči Alex.,,Vážne?" pozrela som sa na Del ktorá keby mohla tak by zabila Alexa pohľadom. ,,Del" oslovila som ju aby upriamila pozornosť na mňa ,,viem čo urobil, a viem že je neprijateľné aby tu bol, ale prosím vás, musím tu niekoho nájsť" prikývla. ,,Samozrejme princezná môžete zostať tuto s" pozrela sa zhnusene na Alexa a keby jej to slušné vychovanie nedovoľovalo nazvala by ho veľmi škaredým slovom, ,,vaším spoločníkom u nás na hrade aby ste boli v bezpečí a môžete nám plne dôverovať" a jej vražedná tvár sa zmenila znova na milú. Pretvára sa ako vždy, keby si nebola vyvolená tak by sme boli obaja už dávno mŕtvy.,,Vďaka" vydýchla som si. Mŕtvy by si bol jedine ty, ja by som im možno utiekla kým by si ťa postupne podávali. Pozrela som sa na Alexa a ten iba s pohľadom "toto si práve nepovedala" pokrútil neveriacky hlavou.Del nám povedala že sa o chvíľku vráti aby išla niečo oznámiť vojakom. Niečo im začala hovoriť lenže som ju nepočula. Polovica sa ma vrátiť a oznámiť náš príchod a druhá polovica ostane s nami. Toto nie je fér. Ty mi čítať myšlienky môžeš tak si daj aj ty tú bariéru dole. Neboj sa čo najskôr ťa to naučím, a nie, naozaj nechceš čítať moje myšlienky ver mi. Pretočila som nad ním očami a Del sa stihla vrátiť s obrovským vlkom ktorý bol rovnako vysoký ako ona.,,Andrea dúfam že ti nebude vadiť keď pôjdeš na Blakovi" ukázala rukou na vlka.,,N-...",,Bude jej to vadiť, ja ju zoberiem" dobre že ho Del nezabila a ani Blake, lebo vyceril naňho zuby. A ak ho tí dvaja nezabijú ja ho aspoň prefackám.,,Nebude mi to vadiť" pozrela som vyčítavo na Alexa ,,budem rada" a usmiala som sa na vlka. Ten sa mi poklonil hlavou. Čo to robíš? A ty? Upokoj sa nič sa mi nestane. Ak bude čo i len dlhšie ako 10 minút nad tebou rozmýšľať urvem mu hlavu. Ty si sa už načisto zbláznil? Nikomu nebudeš nič trhať. Nasadla som na vlka. Del sa stihla zmeniť na pantera. Prvá išla ona. My traja za ňou a ostatný za nami. Všetci sa rozbehli cez les obrovskou rýchlosťou. Mala som pocit ako keby som šla autom ale miesto toho som nesedela pohodlne na sedačkách ale sedela som na chrbte gigantického vlka. Budem rád ak sa v paláci nebudeš odo mňa vzďaľovať viac ako meter. Tebe preplo? Budem sa od teba vzďaľovať a ty s tým nič neurobíš. To ešte uvidíme. Pozrela som sa na Alexa, ktorý nezaostával a utekal rovnako rýchlo ako ostatný. Mal na sebe kamennú tvár a pohľad mi neopätoval, nad niečím uvažoval. Počas cesty lesom sme sa dostali na nejakú cestu ktorá viedla cez lúku a znova do nejakého lesa. Po asi polhodine som videla koniec lesa a prvé domy. Zastali sme na konci lesa, a ja som uvidela pred sebou nádhernú krajinu. Vzadu na veľkom kopci som uvidela obrovský hrad a tým smerom sme sa aj pohli. Pokračovali sme stále po tej ceste ktorou sme šli a ktorá určite vedie až k hradu. Počas cesty som si všimla že po uliciach chodia ľudia aj zvieratá. Bolo to zvláštne vidieť nejakého tigra ako sa len tak prechádza okolo ľudí. Alebo vidieť nejakú ženu ktorá sa rozpráva s kohútom. Bolo to zábavné a úžasné zároveň. Krajina animálov oproti upírej prišla taká živšia a veselšia. Okolo nás sa začali zhromažďovať ľudia a niečo si medzi sebou hovoriť. Hovoria o tebe. Všetky myšlienky hovoria iba o tvojom mene a o tom ako sú šťastný že niekto veľmi významný prišiel na ich zem. Ako to že ma všetci poznajú a hovoria o mne ako o niekom významnom? Ako som ti už hovoril vedeli o tebe skôr ako mi. Animáli si veľmi ctia tradície a proroctvá. Za posledných 500 rokov vyšlo jediné proroctvo ktoré platí pre všetky rody, a to bolo iba o tebe, ako ich zachrániš. Preto keď budeš tu máš istotu že si ťa budú vážiť. A čo ty? Nemali by si ťa tiež vážiť? Podľa proroctva si mám vybrať spoločníkov a ja som si ťa vybrala. Určite to musí mať nejakú váhu. Ale v proroctve sa spomína iba tvoje meno. Ja nemusím byť ten pravý spoločník. 

Dostali sme sa pred bránu paláca. Zoskočila som z vlka a poďakovala som sa mu. Nepozeraj sa. Čože? Nestihla som sa otočiť na Alexa keď v ten moment sa vlk zmenil na mladého, vyšportovaného, silného a vysokého muža presne tak ako ho Boh stvoril. Wow oči mi išli vyskočiť.

,,Nie je začo princezná" odpovedal mi ,,bolo mi cťou" chcela som niečo vykoktať zo seba keď v tom mi niekto chytil bradu a otočil moju tvár na jeho.,,Povedal som aby si sa nedívala" pomedzi zuby zavrčal Alex. ,,Kľud ani som nestihla nič vidieť" a zo srandy som sa očami rýchlo pozrela na Blaka a hneď potom som vrátila pohľad do mojich obľúbených očí. Moje oči sú tvoje obľúbené? na tvári sa mu objavil úškrn. Nelez mi do hlavy a pohybom prostredníka som mu strelila medzi oči. Toto si neurobila. Ale urobila. Uškrnula som sa naňho. Veď počkaj. ,,Ehm" ozvalo sa vedľa nás. Pred nami stála Del ktorá pravdepodobne nechápala čo sa deje. Vedľa nej stál už oblečený Blake ktorý bol celý červený.,,Prepáčte mi to princezná nevedel som že u vás nechodíte bežne....",,Nahý" dopovedala som zaňho. Bolo vidieť aký bol frustrovaný.,,Nemusíte sa ospravedlňovať ani nijako obmedzovať. Práve sme na Vašej zemi takže jediný kto sa bude prispôsobovať sme my, všakže?" otočila som sa s otázkou na Alexa ktorý iba pokrútil hlavou k súhlasu ale očami zabíjal Blaka.,,Nasledujte ma" povedala Del a stúpila do hradu obrovských vchodom. Keď som šla za Del Alex ma po ceste pritiahol jednou rukou k sebe. Čo robíš? Hovoril som že sa odo mňa nevzdiališ ani meter. Má cenu sa s tebou hádať? Nie. Usmial sa od ucha k uchu.