Polovičná

23. KAPITOLA

Prešli sme cez veľkú, dlhú chodbu ktorá sa končila pri obrovských bielych dvojkrídlových dvier. Keď sme nimi prešli dostali sme sa do obrovskej haly, v ktorej bolo asi dvadsať ľudí. Obrovská miestnosť bola celá osvetlená. Po bokoch stáli obrovské biele stĺpy ktoré boli zarastené rastlinami. Na druhej strane haly bola vyvýšená podlaha na ktorej boli dva tróny. Kreslá vykladané diamantmi boli obsadené kráľom a kráľovnou ktorý mali kamenné výrazy. Vedľa kráľa boli ešte dva menšie tróny na ktorých sedeli dvaja mladý muži a z druhej strany vedľa kráľovnej bolo jedno voľné miesto ktoré zaujala Del. S Alexom sme si kľakli na koleno a prejavili tým úctu. Kráľovná pokynula hlavou aby sme sa postavili. Všetci mali uhľovo čierne vlasy až na Del ktorá tými svojimi prekričala všetkých a nejeden kto tu vošiel si ju nemohol nevšimnúť. 

Dobre asi by som mala niečo povedať. Predstúpila som o jeden krok bližšie.

,,Kráľovná" všetci na mňa zamerali svoje pohľady, ,,určite ste počuli o proroctve.."

,,Áno počula som o ňom" skočila mi do reči kráľovná, čo ma celkom nahnevalo pretože som nemohla dohovoriť svoj nepripravený monológ, ale aj tak ,,môžete sa spoľahnúť že tu môžete u nás zostať s tým že tu budete chránený pred rebelmi, kým nenájdete pravého animála ktorý vám bude robiť spoločníka" to bolo teda celkom ľahké ,,len rada by som vedela čo tu robí ten čo zavraždil moju sestru" no a tu som asi došla. Poviem niečo. Zlý nápad. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše.

,,Alex je môj upíri spoločník" všetci čo počúvali náš rozhovor zhíkli. Kráľovná chcela niečo povedať ale keď uvidela dav za mnou radšej si to rozmyslela.

,,Dobre" povedala napokon ,,tak teda vitajte u nás. Dalma prosím ťa, zavedieš našich hostí do komnaty?" princezná animálov prikývla. Postavila sa a zamierila na chodbu ktorou sme prišli.

,,Andrea budem rada keď poobede prídeš za mnou do salóna, chcela by som ohľadom vášho pobytu tu niečo prebrať" hlavou som jej naznačila že chápem a spolu s Alexom sme sa jej poklonili a nasledovali Del. Počas cesty si ma Alex znovu privinul k sebe nad čím som iba pokrútila hlavou. Šlo to celkom dobre. Ešte nevieme ako to dopadne v salóniku. Mala som zlé tušenie z budúceho rozhovoru s kráľovnou.

Prešli sme dlhými chodbami a dostali sme sa k dverám. Del ich otvorila a začala stúpať dohora točitým schodiskom. Prvá šla Del za ňou som šla ja a ako posledný šiel Alex. Nikto nič nehovoril až kým sme nevyšli úplne hore. Del otvorila dvere a konečne sme sa dostali do nejakej miestnosti. Už sa mi s tých schodov točila hlava. Miestnosť bola malá a útulná. Oproti bolo jedno okno pod ktorým bola sedačka. Na pravej a ľavej strane boli dvere.

,,Táto veža je vybavená dvomi izbami a každá má svoju kúpeľňu" Alex otvoril dvere napravo.

,,Táto je moja" zahlásil a zatvoril za sebou dvere.

,,Naozaj je takýto...." nevedela ho Del opísať presným slovom ale presne viem čo myslela.

,,Áno, a niekedy je aj horší ver mi" pokrútila som nešťastne hlavou. Čo som si to len urobila? Opýtala som sa samej seba.

,,Moja matka ťa bude o 3 hodiny čakať v salóniku. Dolu pred dverami je stráž ktorá ťa tam odvedie a ak bude nejaký problém môžeš sa kľudne na kohokoľvek obrátiť. A choď sama," pozrela na dvere izby kde bol Alex. Hlavou som jej naznačila že rozumiem. ,,zatiaľ si oddýchni mala si ťažkú cestu" pohladila ma po chrbte.

,,Ďakujem ešte raz" usmiala som sa na ňu. Otvorila dvere a odišla. Prišla som k oknu a uvidela som perfektný výhľad na dokonale upravenú záhradu ktorá bola obrovská. Bola som zvedavá na svoju izbu. Otvorila som dvere a skoro som odpadla. Izba bola ako z rozprávky. Všetko tu bolo biele a jediné čo tu bolo farebné boli kvety a rastliny. Izba nebola ani malá ani veľká a bola do tvaru polkruhu. Po pravej a ľavej strane boli skrine. Na ľavej stane boli ešte jedny dvere ktoré viedli určite do kúpeľne. Oproti mne sa vystavovala obrovská posteľ s baldachýnom, z každej strany postele boli nočné stolíky na ktorých boli lampy. Na pravej strane bolo obrovské okno pod ktorým bola taburetka v tvare obdĺžnika. Hodila som si na zem ruksak a utekala som sa konečne osprchovať. Kúpeľňa bola luxusne zariadená do hnedo bielej farby. Veci som hodila do  koša na bielizeň a dúfala som že sa mi veci vrátia nezbalila som si až toľko toho oblečenia aby som si dovolila ho vyhadzovať. Vošla som do sprchy a konečne som sa mohla poriadne poumývať. Zabalila som sa do osušky a mokré vlasy som zatočila do uteráka. Našťastie to tu bolo vybavené základnými vecami a podarilo sa mi neisť čistú kefku a pastu tak som si spokojne umyla zuby. Mokré vlasy som si rozčesala a nechala som si ich voľne rozpustené aby sa mi rýchlejšie vysušili. Otvorila som dvere a zhasla v kúpeľni. Keď som sa otočila skoro som dostala infarkt. Pod oknom sedel Alex s vypleštenými očami uprenými na mne.