17. KAPITOLA

113 11 3
                                    

,,Nad čím rozmýšľaš?" opýtal sa ma Jasper keď sme prechádzali cez predsieň.

,,Ale nad ničím, len dúfam že tam nebude veľa ľudí" vymyslela som si prvú vec čo mi napadla. Neznášam keď musím klamať a hlavne jemu. Vážim si ho ale keby si mal on vybrať medzi tým čo chcem ja a jeho povinnosťami tak si samozrejme zvolí tú druhú stranu čo je proti mne. Vyšli sme do chodby ktorou som včera prešla do skleníka. Celé to bolo farebne osvetlené a hudba mi hučala v ušiach. Na ľavej strane boli dokorán otvorené obrovské dvere odkiaľ hudba a svetlá vychádzali. Jasper ma chytil za ruku a postavil ma pred obrovskú miestnosť plnú tancujúcich ľudí.

,,Jasper už ti nikdy nebudem veriť" neveriacky som pokrútila hlavou.

,,Prečo?" opýtal sa vystrašene.

,,Toto je pár ľudí?" zasmiala som sa. Bolo tu najmenej 50 ľudí. Jasper sa len pousmial a vtiahol ma dovnútra.

,,No konečne si sa sem uráčil ukázať!" z davu tancujúcich ľudí vyšiel vysoký, plavovlasý chalan, ktorý vtisol do rúk Jasperovi pohár s neviem čím a ani to vedieť nechcem.

,,A táto bohyňa krásy je kto?" obzrel si ma nemenovaný.

,,Nooo toto je princezná...."

Chalan sa hodil na zem a kľačal predo mnou.

,,Princezná odpusťte" nestihla som si ani uvedomiť čo sa to stalo. Okamžite som ho začala zdvíhať zo zeme.

,,Prosím ťa žiadna princezná dobre?" zasmiala som sa ,,som Andrea" podala som mu ruku.

,,Thomas" bolo až strašidelné ako je prekvapený, šťastný a ako stále nechápal.

,,Jasper čo to piješ?" snažila som nahodiť nejakú tému. Plus bola som smädná.

,,Ehm toto by ti asi nechutilo" zasmial sa ,,je to krv s vodkou."

,,Aha" pokrčila som nad tým nos a v duchu si predstavovala že červená tekutina je nejaký džús aby som sa tu náhodou nepovracala.

,,Ale máme tu aj niečo pre teba" dúfam že je to kofola, dúfam že je to kofola.

Jasper zmizol a vďaka svojej upírej rýchlosti bol hneď späť. V jednej ruke držal svoj pohár znova plný a v druhej môj so slamkou ktorý mi ihneď dal do rúk. Tekutina nemala tmavú farbu takže kofola to byť nemohla.

Všetci traja sme si štrngli a začali piť. Dala som si dva hlty.

,,Jasper ty ma chceš zabiť?" bolo to odporné, silné a vďaka slamke mi to rovno vystrelilo do hlavy.

,,Prečo?"

,,Čo to je?"

,,No to čo pijeme my len bez krvi"

,,A to je čo?" zasmiala som sa.

,,Noooo asi 80% vodka"

,,Aha" povedala som medzi kašeľ lebo mi zabehla slina.

,,Jasper myslím si že ľudia nepijú niečo také silné" povedal Thomas.

,,Heeeej akože haloo? Nikto tu nepovedal že nie. My ľudia nie sme žiadne padavky. Iba si mi mohol vopred oznámiť že si mám pripraviť pečeň" všetci traja sme sa zasmiali. Rozprávali sme sa a rozprávali až som mala prázdny pohár. Chalani si medzitým boli doliať aspoň tri krát a nebudem klamať keď poviem že som sa opila, pretože sa nedá povedať že s alkoholom mám skúsenosti. Práve naopak. Alkohol som pila iba pár krát a to jedine na nejakej rodinnej oslave taký jeden pohárik vína. Takže sa mi nečudujte že som ledva stála na nohách po tomto.

PolovičnáHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin