Netrvalo dlho kým som ju našla. Spomalila som a začala som vyťahovať kľúč. Strčila som ho do skaly a tá sa v momente otvorila a ukázala svoj skrytý tunel. Vial odtiaľ vlhký vzduch z čoho mi naskakovali zimomriavky. Pomalými krokmi som sa dostávala nižšie a nižšie. Šmykľavý chodník začínal byť veľmi strmý a ja som ledva držala rovnováhu. Začula som nejaké šuchnutie a vďaka prudkému otočeniu hlavy som si zabudla dať pozor na rovnováhu. Spadla som na zem a letela dolu tunelom. Snažila som sa znížiť rýchlosť ale stena ktorej som sa snažila zachytiť bola rovnako vlhká ako zem takže moja snaha bola zbytočná. Konečne som uvidela a svetlo a ovládol ma strach kde skončím. Nevedela som či mám kričať, zatvoriť si oči alebo byť šťastná že sa konečne dostanem zo špinavého tunela. Odrazu som dopadla na zadok a mne sa zakrútila hlava. Bol to silný náraz bolel ma celý zadok. Pomaly som sa pozviechala, keď v tom niečo zozadu do mňa narazilo a ja som znovu spadla na zem. Vyľakane som sa postavila a rýchlo som si vytiahla nôž na obranu.
,,Ty tu čo robíš?" opýtala som sa Alexa ktorý sa stával zo zeme. Naozaj som nemohla uveriť svojím očiam.
,,A ty?" podľa toho že bol mokrý všade som usúdila že sa tiež šmykol a cestu tunelom mal rovnakú.
,,Ja som sa pýtala prvá" nedala som sa.
Chvíľu bol ticho ako keby rozmýšľal čo povie.
,,Keď som vošiel do tvojej izby nenašiel som ťa ale keď som vošiel do kúpeľne a postavil som sa k oknu tak som zacítil tvoj pach krvi. Myslel som si že ťa uniesli rebeli keďže som nikoho iného necítil. Tvoja vôňa" zdvihla som obočie ,,ma zaviedla priamo ku tebe a mne neuniklo ako vchádzaš do toho prekliateho tunela" ja hlúpa mala som byť rýchlejšia, možno by sa tunel stihol zatvoriť skôr ako by ma našiel.
,,Teraz ty" všimla som si že sa ledva drží na nohách. Žeby sa až tak opil?
,,To nie je tvoja starosť" ironicky som sa naňho usmiala a začala sa obzerať kde to vlastne sme. Nachádzali sme sa v nejakej otvorenej jaskyni odkiaľ bol krásny výhľad na celú zalesnenú krajinu nad ktorými sa v diaľke týčili hory. Páčilo sa mi to miesto. Konečne som pocítila kúsok slobody ktorý mi tak chýbal. Snažila som sa ignorovať Alexove kroky ktoré zastali pri mne. Podišla som radšej na kraj skaly a poobzerala som sa naokolo a snažila sa vymyslieť ako sa odtiaľ dostať dole.
,,Kam si sa rozhodla ísť?" postavil sa znova vedľa mňa Alex.
,,Neviem" odpovedala som mu.
,,Vrátiš sa so mnou na zámok" povedal prísne a snažil sa ma chytiť za ruku ale nepodarilo sa mu to pretože som sa mu vyhla.
,,Nikdy sa tam už nevrátim, rozumieš?" odpovedala som mu. Ostal ticho a zapozeral sa na krajinu.
Pozrela som sa za Alexa a uvidela som úzky chodníček ktorý viedol dole popri skale. Obišla som ho a zamierila k chodníku. Oprela som sa o stenu skaly a oboma rukami som sa zachytávala vytŕčajúcich kúskov aby som nespadla. Počula som vedľa seba kroky a zastala som.
,,Čo. To. Robíš?" opýtala som sa podráždene Alexa ktorý mal namierené rovnakým smerom kam ja.
,,Idem s tebou" a hodil na mňa detský nevinný výraz. Konečne sa mi niečo podarilo a práve teraz sa musel do toho pripliesť práve on?
,,No to si vyhoď z hlavy" pri predstave že by mal ísť so mnou práve on mi bolo slabo. Nestrpím pri ňom ani o minútu naviac a on sa rozhodne že ide so mnou.
,,Ty si sa rozhodla nevrátiť do zámku a aj som sa rozhodol ísť s tebou. Takže obidvaja budeme mať to čo chceme alebo ťa kľudne môžem nasilu odniesť späť na zámok a svoj tajný plán vyfučí ako piesok vo vetre" rukou mi prešiel popred tváre aby mi to naznačil. Chytila som sa za hlavu. Mám silu sa s ním vôbec hádať?
,,Dobre!" rozhodila som rukami ,,len mi požičaj telefón"
,,Čo? Načo ti je?"
,,Proste mi ho požičaj!" snažila som sa byť kľudná ale čakala som kedy už vybuchnem.
Alex dlho hľadal telefón a keď sa po druhý krát vrátil ku svojej pravej kapse s nadšením že ho konečne našiel mi ho podal. Ja som sa zatvárila že niečo hľadám a v tom som ho hodila dole. Na sto percent sa rozbil pretože keby dopadol z takej výšky a neutrpel by žiadnu ujmu bol by to zázrak.
,,Si normálna? To čo si urobila?" vykríkol na mňa vytočený Alex. Zrejme ho naštvalo to, že ho tak dlho hľadal a ja som ho len tak hodila z 50 metrovej výšky aby som ho rozbila.
,,Vieš, mohli by nás vystopovať," povedala som vážne ,,a inak rada vraciam úder pod pás" žmurkla som naňho a s víťazoslávnym úsmevom som pokračovala v ceste utrpenia. Počula som za sebou zavrčanie a nejaké mrmlanie čo mi urobilo ešte väčšiu radosť.
Keď sme zišli dolu pohľad ktorý sa mi naskytol stál za to. Alex pri jednom strome našiel časť z telefónu a zmorene sa na to pozeral. Tak mu treba. Už šiel čosi povedať ale ja som mu schválne skočila do reči.
,,Ticho musím sa sústrediť" vytiahla som si z kapse kompas ktorý bol tentokrát bez strelky. Musela som sa sústrediť na to kam mám zamierené. Strelka sa objavila a začala ukazovať smer. Kompas som schovala a zamierila som do lesa. Len dúfam že cesta nebude trvať dlho.
,,Takže nevieš kam ideme ale čarovný kompas ti to ukáže?" po chvíli sa ozval kameň v bote (Alex).
,,Pozorne ma počúvaj" postavila som sa mu do cesty ,,o niekoľko dní niekoho unesú a ja sa dovtedy musím dosať k animálom. Tam nájsť človeka ktorého nepoznám, neviem ako vyzerá, a ten mi pomôže nájsť osobu ktorú uniesli a spolu mi pomôžu zachrániť svet v ktorom ty žiješ. Chápeš?" dúfala som že keď mu to zhrniem otočí sa na päte a nechá ma v tom samú.
,,Dobre" mykol plecami, usmial sa, obišiel ma a pokračoval v ceste.
,,Prečo práve on" povedala som si potichu pre seba.
,,Ja som to počul!" zakričal Alex.
,,No a čo!" dobehla som ho. Čo sa to s ním deje? Buď to bude tým alkoholom alebo sa rozhodol otravovať ma dokonca môjho života.
,,Nad čím rozmýšľaš?" opýtal sa.
,,Prepáč ale moje myšlienky sú a budú len moje, a nemám v pláne ich s niekým ako si ty zdieľať"
Zamračil sa a ďalej sme potichu pokračovali v ceste. Kráčali sme až kým bola tma. Ledva som stála na nohách a cieľ bol ešte bohvie ako ďaleko.
,,Ľudskému telu došla šťava?" opýtal sa posmešne.
,,Vieš kam sa môžeš strčiť" prekvapene sa na mňa pozrel.
,,A môžem?" opýtal sa s neskrývaným nadšením.
,,Čož-" najprv som nepochopila o čom hovorí až mi to hneď doplo.
,,Nikdy Alex, na to ihneď zabudni, nikdy sa ku mne nepriblížiš inak sľubujem že ťa zabijem"
,, Dobre dobre, kľud. Počkať" odrazu zastal.
,,Čo je zas?"
,,Ja to tu poznám" zamieril ďalej rýchlym krokom.
,,Čože?"
,,Poď za mnou!" zakričal aby som ho počula. Pozrela som sa na kompas či ideme stále dobre ale v tej tme som nič nevidela. Bohužiaľ mi nezostávalo nič iné a zamierila som za ním.
------------------------------------------------------------
Zdaaar.
Dúfam že sa máte dobre a užívate si naplno posledné dni prázdnin.
KAMU SEDANG MEMBACA
Polovičná
VampirŽivot 17 ročnej Andrei ktorá to nemala vždy ľahké sa zmení v momente keď ju unesú záhadný ľudia. Teraz musí čeliť svojmu osudu a bojovať za svet o ktorom doteraz nemala ani tušenie. Bude bojovať za tých ktorých najviac nenávidí alebo sa rozhodne o...