Polovičná

16.KAPITOLA

Ráno ma zobudil vtáčí spev ktorý som mohla počuť vďaka otvoreným oknám. Cítila som sa ako znovuzrodená veľmi dobre sa mi tu spalo až sa mi nechcelo vstať z postele. Pomaly som sa pretočila a skoro som od strachu vykríkla. Vedľa mňa ležal Alex a pozeral sa von cez okná ktoré boli oproti.

,,Ďakujem" bola prvá vec čo zo mňa vyšla.

Alex mi neodpovedal, snažil sa zachovať kamennú tvár. Jedine zreničky sa mu zväčšili ktoré nemohol kontrolovať. Zrak mi odrazu padol nižšie a uvedomila som si že je bez trička. Mal neskutočne vyšportované telo a ja som sa nemohla vynadívať. A čo som vlastne čakala? Upíra s pupkom? Pousmiala som sa nad predstavou ako by vyzeral Alex keby mal pupok.

,,Je ti niečo smiešne?" ozval sa Alex.

,,Čo si hovoril?" pozrela som sa mu do očí. Neskutočne som sa cítila trápne. Normálne som zabudla na chladného Alexa keď ležal len tak pokojne vedľa mňa.

,,Pýtal som sa že či ti je niečo smiešne" zdalo sa mi že jeho oči odrazu nabrali tmavší odtieň modrej.

,,Nie" odvetila som chladno a rýchlo som sa otočila do druhej strany pretože som nedokázala udržať svoj smiech. No nič dosť leňošenia. Postavila som sa z postele a šla som do izby. Ešte pred tým ako som vyšla z jeho izby som zastala medzi dverami.

,,Inak Alex všetko najlepšie" a odišla som. Nechcela som čakať na jeho reakciu pretože som predvídateľná a presne viem že by ma odignoroval. Potrebujem aby bol dnešný deň dobrý a všetko sa mi musí podariť pretože pri predstave že dnes konečne odtiaľto vypadnem a budem slobodná som skákala od radosti.

Po rannej sprche som sa obliekla a zišla dole do kuchyne, dnes som totižto nemala v pláne hladovať. Jeden milý kuchár mi spravil na raňajky lievance, a pekne ozdobené šľahačkou a ovocím ich položil predo mňa. Mňaaaaaaaaam nechápem ako som mohla bez tohto vydržať tak dlho. Ani to nestihlo vychladnúť a už bolo všetko preč. Čašník mi zobral tanier.

,,Ďakujem bolo to výborné" povedala som kuchárovi a čašníkovi som tiež poďakovala.

,,Som rád že vám chutilo" usmial sa na mňa kuchár a mladý čašník sa stále usmieval ako keby bol nafetovaný.

,,Majte ešte pekný deň!" zakričala som všetkým a odišla som z kuchyne. Takúto dobrú náladu som nemala ale že veľmi dlho. Potrebovala som hneď teraz nájsť jedného človeka. Sofiu, dobrú dušu ktorá mi vždy so všetkým pomohla. Náhodou šlo okolo jedno dievča ktoré bolo oblečené do pracovného odevu ako ostatné služobníctvo. Zastavila som pri nej a ona tiež.

,,Ahoj" usmiala som sa na ňu lebo vyzerala veľmi vyľakane ,,nevieš náhodou kde je Sofia?"

,,Práve šla polievať kvety v predsieni"

,,Ďakujem ti moc" rozbehla som sa do predsiene.

,,Sofia, našťastie som ťa našla. Potrebujem od teba niečo"

,,Čo by ste potrebovali?" opýtala sa netrpezlivo Sofia určite mala veľa práce a zbytočne som ju zdržiavala.

,,Nevieš náhodou či existuje ešte jeden kľúč od tej knižnice čo je ako keby nad kuchyňou tak v rohu na povale?"

,,Od každej kľúčovej dierky máme kľúč a samozrejme aj náhradný, takže áno existuje" usmiala sa Sofia.

,,A nemohla by si mi ho prosím ťa nenápadne podstrčiť?" pozrela som sa okolo či tu nie je Alex a dúfala som že ma nepočul.

Sofia ukázala hlavou aby som šla s ňou.

Prešli sme na chodbu odkiaľ som prišla a Sofia otvorila jedny dvere. Ukázala rukou aby som šla za ňou dovnútra. Bola to malá miestnosť kde boj jeden stôl vešiak na oblečenie a skrinka s kľúčmi. Sofia zobrala jeden kľúč čo bol v roku a dala mi ho do ruky.

,,Moc ti ďakujem" objala som ju ,,vrátim ti ho hneď ako to bude možné"

Sofia tam stála ako prikovaná o zem. Pozrela som sa na hodiny ktoré boli položené na stole, dočerta to už je toľko? Otvorila som dvere ale predtým ako som vybehla mi Sofia stihla povedať že stačí ak kľúč nechám v kúpeľni na skrinke aby som sa nezdržovala. Vybehla som hore schodmi až úplne hore na poval ku knižnici. Odomkla som a rovno som sa vybrala ku truhlici. Mala som pocit že je viac zničená ako bola predtým. Odomkla som ju svojím kľúčom a zobrala som si ruksak. Truhlicu som zamkla aj knižnicu a cez chodbu som sa nepozorovane dostala do izby. Tak neuveriteľne mi búšilo srdce od adrenalínu a od šťastia. Lenže to šťastie mi dlho neprialo. Keď som sa pozrela na hodinky skoro som odpadla. O hodinu a pól tu bude Jasper a ja ani neviem čo si oblečiem. Rýchlo som vybehla do šatníka. Skontrolovala som si obsah ruksaku. Dýku a kompas som si odložila von aby som si tieto veci odložila niekde po ruke. Do tašky som si hodila legíny, tričká, mikinu, a ostatné potrebné veci (mám pocit že moja výprava nebude trvať pár dní). Zabehla som si ku nočnému stolíku po obväzy a dezinfekciu. Keď som šla cez kúpeľňu zobrala som si potrebné veci. Všetko som to hodila do tašky. Zo šuplíka som si vytiahla malé hodinky a strčila som si ich do bočnej kapsičky aby sa mi potom jednoducho vyťahovali. Ruksak som schovala medzi dlhé šaty. Ešte som si na kôpku nachystala čierne legíny, tričko s dlhým rukávom dlhý hrubý sveter. Do vnútornej kapsy hrubej bundy som si strčila dýku a schovala kompas. Na kôpku oblečenia som si ešte položila silno zelenú čiapku a všetko položila na ruksak. Tak a na cestu som pripravená. Pozrela som sa na hodinky, mala som už necelú hodinu aby som sa pripravila. Nemala som čas ani na prezeranie šiat z ktorých mám na výber zobrala som prvé ktoré som uvidela a rovno som si ich obliekla. Pozrela som sa do zrkadla a bola som šťastná že mi tieto šaty tak dobre padli. Boli nad kolená, s dlhým rukávom a výstrihom do tvaru písmena V. Boli celé čierne ale boli na nich diamanty ktoré vytvárali pásiky. Mali aj opasok takže mi perfektne vytvarovali postavu. Boli skoro dokonalé lenže jednou nevýhodou bolo to že nezakrývali kľúč čo stále nosím na krku. Dobre kašlem na to kľúč som si rýchlo dala dole z krku a schovala ho do šuplíka. Snáď tu nebude nikto nič hľadať. Utekala som do kúpeľne a urobila som si make-up. Ostávalo mi už iba 15 minút. Vytiahla som si žehličku a zapla ju do zástrčky a vyžehlila som si vlasy aby som ich mala pekne rovné. Na uši som si dala veľké okrúhle náušnice. Otcov prsteň som si nechala. Ešte som sa pozrela do zrkadla aby som sa mohla ohodnotiť, ale na to koľko som mala málo času som toho dosť stihla. Bola som veľmi som sebou spokojná. Niekto zaklopal.

,,Ďaleeeeej!!!" zakričala som z kúpeľne.

,,Páni" ozvalo sa z dverí kde tam stál Jasper. Mal na sebe oblečenú bielu košeľu ktorú mal zakasanú v hnedých nohaviciach a v nich mal zasunutý čierny opasok.

,,V-veľmi ti to pristane" vykoktal zo seba Jasper.

,,Ani ty nevyzeráš najhoršie" žmurkla som naňho, ale samozrejme to iba zo srandy.

,,Mali by sme už ísť" povedal Jasper, vyzeral byť v rozpakoch.

,,Prehnala som to?" a pozrela som sa na šaty.

,,Nie práveže vôbec nie, ale bojím sa že nedodržím slovo"

,,Aké?"

,,No to že si ťa tam nikto nevšimne, pretože každý sa bude chcieť pozerať na tú krásu"

Šla som ku Jasperovi.

,,Brzdi Rómeo, nezabúdaj na svoju Júliu" a potľapkala som ho rukou po hrudi ktorú mi ihneď chytil a pozrel sa mi do očí.

,,Ty si moja jediná Júlia" päť sekúnd sme sa tvárili vážne a odrazu sme obidvaja vybuchli od smiechu.

,,No poďme nech to mám za sebou" povedala som cez smiech. Keď sme kráčali cez chodbu počula som nejakú hudbu a hluk.

,,Neboj sa a ver mi že si to užiješ"

Pravdou bolo že som posledné dni bola psychicky na dne a súrne potrebujem nejaké odreagovanie. Ale iba na chvíľku pretože má čaká misia.

_______________________________________________________________________

Zdaaaaar. Po asi roku. Nie roku xdddd ale mne to tak prišlo. Sorko že som dlho nič nepridávala ale mala som toho viac ako veľa a neviem povedať ako to bude ďalej keďže sú prázdniny a budem lietať kade tade ale určite sa budem snažiť pridávať kapitoly častejšie. 

LOVE YOU vaša AZY