Polovičná

12.KAPITOLA

Alex sa so mnou vrátil späť do zámku. Ale nešiel hneď hlavným vchodom ale vyskočil rovno na balkón mojej izby. Cez balkónové dvere vošiel a položil ma na posteľ.

,,Počkaj chvíľu zavolám Enama, snaž sa nezaspať" veľmi ma všetko bolelo a už som chcela jedine spánok, ale vedela som že musím vydržať. Našťastie sa vrátil hneď aj s Enamom.

,,Čo sa stalo?" zhrozil sa Enam keď ma videl.

,,Uniesol ju James. Rýchlo lebo krváca" Alex naliehal.

,,Dobre, sú tu nejaké obväzy?" snažil sa niečo nájsť aby zastavil krvácanie.

,,Áno tu v stolíku sú nejaké" položil ich okolo 30 na posteľ pre istotu keby ich bolo málo.

,,Kde je teraz?" opýtal sa Enam keď ma obväzoval.

,,Zabil som ho. Keď som prišiel, išiel ju zabiť, krvácala a....."

,,Alex ak to nevydržíš radšej choď" bolo vidieť že Enam nestíha zväzovať rany a jedným okom sledovať Alexa.

,,Zvládnem to" zaťal zuby a snažil sa mi trasúcimi rukami zviazať nohu.

Enam už stál pri Alexovi a bral mu obväzy.

,,Počkaj radšej za dverami" povedal prísne.

Videla som ako sa Alex naňho pozrel.

,,Dobre, budem na chodbe keby niečo" vzdal to.

,,Fajn, ale postaraj sa aby sem nikto nešiel. Počkaj ešte, musíš mi pomôcť" zastavil ho keď uvidel moju ruku. Vyľakane som sa na nich pozrela pretože som vedela čo asi príde.

,,Tu máš kusni si do toho" a dal mi niečo do úst. Nevidela som tú vec ale práve riešiť to čo mi dal do úst je najmenej oproti tomu čo mi ide robiť.

,,Snaž sa nekričať, Alex chyť ju" povedal kľudne, čo som ja zatiaľ panikárila a Alex vyzeral ako pred porážkou, nadýchol sa zhlboka ,zadržal dych a chytil ma za pás. Enam mi začal naprávať zlomenú ruku.

Bolelo to ešte viac ako to zlomenie ale nekričala som. Snažila som sa pretože som nechcela aby tu niekto prišiel. Od bolesti sa mi spustili slzy. Enam mi vybral tú vec z úst a podal mi nejaký liek.

,,Tu máš vďaka tomuto nebudeš mať bolesti a kosti sa ti do zajtra zrastú"zdravou rukou som si ju dala do úst a zapila vodou.

Alex mi medzitým priniesol oblečenie a položil ho na stolík, skontroloval ma pohľadom a odišiel. Enam zatiaľ vyťahoval z tašky nejakú fľaštičku. Obsah nej vylial to misky a namočil tam vreckovku. Keď ju vytiahol pretrel mi všetky rany. Keď mi ich vyčistil vytiahol ihlu.

,,Počkať, čo ideš robiť?" vystrašene som sa ho opýtala.

,,Musím ti to zašiť" cítila som mierne pichanie ale dalo sa to zvládnuť.

,,Čo by nemal Alex vydržať?" opýtala som sa po dlhom tichu.

,,Nemusel by sa ovládnuť, tvoja krv teraz naňho pôsobí najsilnejšie z nás všetkých"

,,Aha.....a tebe to nevadí?"

,,Nie, ja som zvyknutý, som totiž lekár a mám za sebou veľa praxe"

,,Takže moju krv necítiš?"

,,Ctim ale dokážem sa kontrolovať " Enam dokončil svoj prácu.

,,Teraz oddychuj skús si pospať, zajtra bude lepšie" upratal a otvoril dvere na odchod.

,,Ďakujem" usmiala som sa naňho.

,,Ďakuj Alexovi, keby ťa nenašiel asi vieš ako by si dopadla" prehltla som slinu. Mal pravdu, keby ma nenašiel bola by som už dávno mŕtva.