Polovičná

8.KAPITOLA

Pomaly som sa otočila. Pri dverách stála vysoká postava a podľa hlasu to bol určite muž, lenže na moje "šťastie" som mu nevidela do tváre pretože som musela zhasnúť.

,,Rýchlo sa vráť dolu pretože tu neni povolený vstup ani pre princeznú upírov, všetci ťa hľadajú"

Muž zmizol. Rozbehla som sa k dverám. Zišla som dole po schodoch a otvorila som dvere. Snažila sa čo najviac potichu aby nezistili odkiaľ som prišla určite nechcem aby to nejako zamkli a ja by som sa tam už nemala ako dostať. Niečo do mňa veľkou silou vrazilo a ja som spadla na zem.

,,Au" sykla som od bolesti pretože moja dobre nezshojená kostrč sa ozvala.

,,Panebože prepáčte princezná" podal mi ruku a pomohol mi vstať.

,,To je v poriadku Jasper a povedala som ti aby si mi tykal" usmiala som sa keď som zistila že ke to Jasper.

,,Už ťa všetci zháňajú..."

,,Kde si bola?" spoza chrbta sa mi ozval mrazivý hlas.

,,Bola som hladná a potom som zablúdila" otočila som sa na Alexa. Znova mal ten jeho výraz tváre kedy musel robiť niečo čo mu bolo naprieky.

,,A prečo ti to nejako neverím" prižmúril nedôverčivo oči.

,,Ja za to nemôžem že si paranoidný" otočila som sa mu chrbtom. Išla som späť ku svojej izbe ale niekto tam stál, bol to Paul.

,, Princezná no tak tu ste. Chcel som vám iba povedať aby ste za dobre vyspali pretože zajtra so koná ples na počesť vášho otca že sa konečne vrátil z ciest" znova som stŕpla pri myšlienke že zajtra sa stretnem so svojim otcom ,,a ešte jedna vec na ples pôjdeš s Alexom."

,,Čože??" povedali sme naraz s Alexom a škaredo sa na seba pozreli. Bola som prekvapená že Alex sa to tiež dozvedel až teraz.

,,Otec to určite nie, ja už som sľúbil Anastázií že s ňou pôjdem" protestoval za čo som s ním prvý krát súhlasila.

,,Presne nech si ide s kýmkoľvek, ja budem niekde v úzadí stáť, a nikto si ma ani nevšimne" snažila som sa na Paula urobiť psie oči lenže ten sa nedal tak ľahko odradiť.

,,Nie, je tradíciou aby sa deti najurodzenejších rodín navzájom doprevádzali na plesoch, vždy to tak bolo aj to tak bude" povedal prísne.

,,A nemohla by som ísť s Jasperom?"

,,On už ide s Jane všakže?"

Otočila som sa na Jaspera. Ten bol celý prekvapený a určite sa teraz telepaticky rozprával s Paulom.

,,Áno, ja som jej to už sľúbil" po chvíľke sa na mňa s núteným úsmevom pozrel Jasper.

,,Ale ja neviem tancovať" snažila som si vymyslieť prvú výhovorku.

,,Ale vieš, však si chodila do tanečnej školy" decentne sa mi vysmial Paul. No dobre tak toto mi nevyšlo.

,,Musia všetci všetko o mne vedieť?" rozhodila som rukami zo zúfalstva. Neviem si predstaviť ako budem zajtra pred všetkými upírmi robiť že "šalala tvárte sa že tu niesom a prosím nezjecte ma" a pritom sa budem tváriť ako ich vraj "princezná". Nahnevaná som prešla okolo Paula a otvorila som dvere.

,,Dobrú noc" zabuchla som za sebou.

Išla som rovno do kúpeľne. Prepláchla som si tvár a umyla vlasy. V šatníku som sa prezliekla do pyžama, zhasla som a šla do izby. Bola som veľmi unavená našťastie začalo pršať tak som rýchlo zaspala. Chvíľu som spala ale o niekoľko hodín som sa zobudila pretože som mala nočné mory. Počula som hrmenie. Milujem búrky. Postavila som sa a šla som k balkónu. Odokryla som záves a sadla som si na gauč kde som sa zakryla dekou a pozerala som sa von oknom.