Ničiteľ

7. Kapitola

Pocítila som nesmiernu úľavu, keď som mohla konečne vybrať z kabelky kľúče a odomknúť vchodové dvere. Ešte som si nimi poriadne tresla. Určite to počula celá bytovka a pani Song nebude váhať ani minútu, aby mi mohla zaklopať na dvere a otravovať ma. Je to staršia pani, ktorá sa stará do všetkého a nikoho nenechá na pokoji. Takmer všetci susedia mi povedali, že by sa jej najradšej nadobro zbavili. Bodaj by nie, keď pchá nos tam kam nemá. O každom šíri klebety, ale nikto jej neverí. Vedia, že si vymýšľa.

Nastúpila som do výťahu a nechala sa odviezť na tretie poschodie. Musela som sa upokojiť. Prvý deň je vždy najťažší, ale to nič, ja to zvládnem. Zvládla som už náročnejšie veci, toto bude malina. Koho chcem oklamať? Už dvakrát som sa zložila. Ale nebudem pred tým utekať, postavím sa tomu a vydržím. Zmluva by mi aj tak nedovolila odísť. Tri roky a potom vezmem už aj prácu upratovačky.

Výťah zastavil na mojom poschodí. Do svojho bytu som vletela ako taký hurikán. Vyzula som sa a oprela sa o stenu. Som doma, v bezpečí, kde nie je Jeon. Bytom sa rozoznel zvuk malých nožičiek, ktoré sa ku mne ponáhľali. Hana mala na tvári veľký úsmev, rúčky roztiahnuté, aby ma mohla objať. 

Vtedy som na chvíľu zabudla na to, čo ma trápi. Usmiala som sa od ucha k uchu a vzala si ju do náruče. Silno som ju objala a pritúlila si ju k sebe. Za ňou sa pomaly ťahal Baek. Vyzeral trochu unavene, ale spokojne.

,,Začína rozprávať," povedal hrdo.

Potichu som zhíkla a pozrela na usmievajúcu sa Hanu, ktorá sa ku mne stále túlila.

,,Povedala niečo iné ako mama?"

Baek len prikývol. To je nejaká rana osudu? Hana začne rozprávať a ja pri tom nie som? Smutne som si povzdychla a vzala Hanu do obývačky, aby som sa s ňou mohla posadiť. Visela na mne ako taký maličký kliešť. Postavila sa na moje nohy a začala mi dávať pusinky na tvár. Zasmiala som sa a držala ju, aby nespadla.

,,A čo teda povedala?"

,,Elsa."

Zasmiala som sa nad tým. Prečo ma to neprekvapuje? Všimla som si, že v televízii šla nejaká rozprávka. Podľa Baekovho unaveného výrazu tipujem, že celý deň strávili pozeraním. Môžem si teda zvykať na to, že Hana bude výrečnejšia. Na to si zvyknem rada. Hoci je táto chvíľa pekná a pokojná, budem sa musieť vrátiť k tomu, čo ma trápi.

,,Nedávno jedla piškóty na olovrant a..."

,,Vedel si o ňom?" skočila som mu do reči.

,,Vedel si, že sa vrátil?"

Baek na mňa nechápavo pozrel a posadil sa vedľa mňa.

,,Že sa vrátil kto? Tak trochu neviem o čom hovoríš."

,,Jungkook sa vrátil. Je riaditeľom firmy, do ktorej so nastúpila."

Baek otvoril ústa dokorán a pozeral ako teľa na nové vráta. Nevedel o tom. Začal rozhadzovať rukami a snažil sa nájsť vhodné slová.

,,Ale... Ale veď on má byť v Thajsku! To sa zjavil len tak z ničoho nič?"

Bezmocne som prikývla. Prstami som vošla Hane do vlasov a jemne sa s nimi hrala. Spokojne zavrnela a viac sa o mňa oprela. Milovala, keď sa jej niekto hral s vlasmi. Baek vydýchol a oprel sa o gauč.

,,Čo teda budeš robiť?"

,,Netuším. Vo firme musím ostať tri roky, až potom môžem prerušiť pracovnú zmluvu."

Hlúpe podmienky. Tešila som sa predčasne. Keby som bola vedela, že Jeon nastúpi na miesto riaditeľa, nikdy by som do tej budovy ani nevkročila. Teraz sa nič nedá robiť. Pozrela som na Hanu. Jej pozornosť si získala Popoluška, ktorá práve tancovala s princom. 

Vybavilo mi to jednu zo spomienok, na ktoré som chcela zabudnúť. S Jungkookom sme šli na taký menší výlet. Ubytovali sme sa v hoteli a prechádzali sa po okolí, keď nás prekvapil dážď po ceste naspäť. Jungkook to využil a začal so mnou tancovať na lúke. Tráva bola šmykľavá a náš tanec trochu nemotorný, ale smiali sme sa a držali sa jeden druhého ako kliešte. Býval to jeden z mojich najkrajších zážitkov. Potriasla som hlavou. Je to za mnou.

,,Vďaka, že si na ňu dával pozor, Baek," poďakovala som sa mu vyčerpaným hlasom.

Bol to dlhý deň.

,,Prosím ťa, to nestojí za reč. Myslím, že si to budem aj užívať. Je trošku energickejšia, než som čakal, ale je to super. Nemyslel som si, že mať dieťa dokáže byť také... Ani neviem ako to opísať."

Nad jeho slovami som sa musela pousmiať. Ani aj som nedokázala opísať aké úžasné je mať dieťa. Samozrejme, niektoré chvíle nie sú veľmi ružové, ale patrí to k životu. S Baekom sme sa napokon rozlúčili. Prezliekla som sa a pustila sa do prípravy večere. Hana trochu protestovala, no napokon zjedla všetko, čo mala na tanieri.

,,Ideme sa okúpať?" spýtala som sa jej po večeri.

Hana nadšene prikývla a rozbehla sa do svojej izby. Napustila som vaňu teplou vodou a pridala trochu bubliniek. Hana prišla do kúpeľne s tromi rôznofarebnými gumenými kačičkami, darček od Taehyunga k jej druhým narodeninám. Volal Hanu kačička, kačiatko. Priniesla som ešte pyžamo, keď mi zazvonil telefón. Bomi. Prijala som hovor a dala ju na odposluch, aby som s ňou mohla volať počas kúpania.

,,Už si doma, však? Vravela si, že o takomto čase ti potom môžem zavolať."

,,Hej, už som doma. Akurát ideme s Hanou do vane," prikývla som, hoci to Bomi nemohla vidieť a vyzliekla Hanu.

,,No, pochváľ sa. Ako bolo v prvý deň?"

Ako bolo? Dobrá otázka. S Hanou sme už boli vo vani.

,,Radšej sa nepýtaj. Skús hádať kto je riaditeľom."

,,To netuším."

,,Jeon."

Hodnú chvíľu sme ho obe rozhorčene ohovárali a dohodli sa, že cez víkend sa stretneme. Ja a Hana sme sa potom osušili a obliekli do pyžama. Len čo zaspala, volala som pánovi Byunovi.

,,Vedeli ste kto má byť riaditeľom?" spýtala som sa hneď.

Chvíľu bolo ticho. Žeby prekvapenie?

,,Áno," povedal napokon.

To snáď nie je pravda. Mala som chuť niečo rozbiť.

,,A aj tak ste ma tam poslali na pohovor?! Jasne som sa vyjadrila, že s ním už nechcem mať nič spoločné!"

,,Mina, máte spoločnú dcéru a podľa mňa si o nej Jungkook zaslúži vedieť."

Hej? A čím si to zaslúžil? Bolo od pána Byuna veľmi opovážlivé o tomto rozhodovať a ešte k tomu bez môjho vedomia.

,,Takže ste mu povedali o Hane?" vyzvedala som.

,,Nie, to musíš ty."

Fajn, stratil všetok môj rešpekt a uznanie.

,,Ja mu nič hovoriť nemusím. Sám si vybral. Nech vám ani nenapadne mu niečo povedať. Nemáte právo o tomto rozhodovať."

Zložila som a dúfala, že sa mi podarí zaspať. Potrebovala som tony kvalitného spánku.