Ničiteľ

15. Kapitola

,,Prečo tu je ten ujo?" zašepkala mi Hana do ucha.

,,Ja nechcem ísť preč, mami."

,,Dobre, je tu veľa ľudí," ozval sa Yoongi.

,,Mina, vezmi Hanu do izby a utíš ju. Jeon, Byun vy idete do obývačky, aby som vám s Taem a Hoseokom mohol v podrobných detailoch povedať akí ste idioti. Bomi, ty..."

,,Ja im veľmi rada vynadám s vami," skočila mu do reči.

Podľa mňa to bol vynikajúci plán. Prešmykla som sa poza Hobiho do Haninej izby a zavrela dvere. Posadila som sa s plačúcou Hanou na jej posteľ a jemne ju kolísala a hladila po chrbte. Teraz však nebolo ľahké upokojiť ju, hlavne keď sa z obývačky ozývali nadávky všetkého druhu. Rada by som sa k nim pridala.

Nie, to teraz nie je dôležité. Dôležité je teraz upokojiť Hanu a uistiť ju, že je v bezpečí. Kto ale uistí mňa, že je naozaj v bezpečí? Teraz, keď o nej Jeon vie, už nebude tak chránená ako predtým. Prečo ho vôbec zaujíma, že má dieťa? Zovrela som Hanu ešte pevnejšie s hroznou myšlienkou. Prišiel sem, aby mi ju vzal. Nedám mu ju. Nedám aj keby tanky z neba padali.

Ktosi zase zvonil. A to stačilo na to, aby som sa zložila. Plakali sme obidve. Ľahla som si a schúlila sa s Hanou do klbka. Dúfala som, že Jeon vyletí von oknom tvárou napred. Ktosi klopal na dvere izby. Ani som sa nepohla, len som stuhla. Hana na mňa uplakane pozrela.

,,Mami, bojím sa," zakňučala zničene.

,,Neboj moja, nikto ti neublíži," dušovala som sa.

Dvere sa otvorili. Našťastie to bolo povedomá tvár, ktorú som rada uvítala. Jiwon. Vydýchla som si a posadila sa. Hana vykukla a trochu sa uvoľnila, ale nie úplne. Zase bola v kŕči. Dala som jej pusu na čelo, no neodtiahla som sa. Ten detský psychológ by nebol až tak zlý nápad. Jiwon si k nám prisadla a objala ma okolo pliec.

,,Neverím, že sem prišiel. A že mu to Byun povedal," krútila som hlavou.

,,Namjoon ich už oboch zjazdil ako siroty. Neboj sa, malú ti nevezme, máme papiere a všetko. A máš nás, my ti pomôžeme vo všetkom."

,,Ani nevieš aká som vďačná, že vás mám."

Chvíľu som jej potichu plakala na pleci. Hana postupne uvoľňovala všetky svoje svaly a jej dýchanie bolo pravidelné. Stále ešte fňukala, no zlepšovalo sa to. Pozrela som na dvere a prišlo mi zle. Raz sme z tejto izby museli vyjsť von. 

,,Vraj sa s tebou chce porozprávať," povedala Jiwon pomaly.

Porozprávať? Nemáme sa o čom rozprávať.

,,Fajn, porozprávam sa s tým o tom, že chodiť bez ohlásenia je neslušné a aby láskavo odišiel," prikývla som a vstala.

Hana si skryla tvár do môjho krku. Privinula som si ju k sebe, aby vedela, že mama ju za žiadnu cenu nepustí, a v sprievode Jiwon som kráčala do obývačky. Namjoon už bol pripravený Jeona udrieť. Rýchlo som mu naznačila, aby prestal. Isteže, sama by som mu jednu vrazila, ale pred Hanou sa to nehodí a pochybujem, že by bola ochotná pustiť ma a čakať ma vo svojej izbe. Posadila som sa do kresla. Hana sa mi v náručí pomrvila, viac sa na mňa nalepila.

,,Rád by som sa s Minou porozprával osamote," povedal Jeon panovačne.

Zamračila som sa naňho. Kto si myslíš, že si, chlapče? Našťastie som nemusela nič hovoriť, Tae to prebral za mňa.

,,Vtipné. Myslíš si, že sa môžeš správať ako pán v cudzom byte? Ak tu niekto môže rozkazovať, je to Mina."

,,Vlastne je to môj byt," ozval sa pán Byun a položil Jeonovi ruku na plece.

,,Vy radšej vypadnite skôr ako vám ublížim. Vážim si ako ste mi pomohli, ale vaša drzosť ma núti rozbiť vám hlavu," precedila som pomedzi zuby.

Ak to takto pôjde ďalej, mala by som zvážiť zmenu adresy. Vlastne nie, zmením ju hneď. Nájdem si niečo iné, aby som od Jeona aj pána Byuna mala pokoj. Lenže Baekove služby opatrovania Hany mi budú chýbať. Tým sa môžem zaoberať neskôr.

,,Ak mi chceš niečo povedať, Jeon, tak jedine pred všetkými, inak sa môžeš vyprevadiť sám."

,,To mi až tak neveríš?" nadvihol obočie, no posadil sa.

,,Nemám dôvod veriť ti," odvrkla som a pozrela na pána Byuna.

,,Čo sa vás týka, vypadnite. Vypadnite a láskavo sem už nechoďte. Zabudnite na nás a nechajte nás na pokoji."

Bez slova sa postavil a odišiel. Výborne, aspoň niečo pochopil. Už sa naňho nemôžem ani pozrieť, toto mi nemal urobiť. Ostatní sa na Jeona mračili a gánili naňho ako na vraha. Ďaleko od pravdy to nie je. Usadili sa a spolu sme čakali čo mi Jeon povie. Zdal sa byť trochu nervózny. Pozrel na Hanu, ktorú som sa snažila rukami chrániť pred jeho zrakom.

,,Takže sa volá Hana?" kývol na ňu hlavou.

,,Hej," prikývla som, na čo sa on usmial.

,,Jeon Hana, to znie pekne."

,,Tak sa nevolá. Volá sa Hana Masonová, v rodnom liste nemá otca," opravila som ho ostro.

Akoby ho niekto udrel do žalúdka. Chudák, musel sa napiť vody. Tak ti treba, môj milý.

,,Byun mi povedal len to, že má dva roky a volá sa Hana. Nevedel som, že si ma z jej života úplné vymazala."

,,Ja?" nadvihla som obočie, pripravená hádať sa, ale pre Hanino dobro som bola ochotná ovládať sa.

,,Ty si odišiel skôr, ako si sa o nej mohol dozvedieť. Sám si sa z jej života vymazal. Raz som ti aj celý deň skúšala volať a dúfala som, že si ma odblokuješ, poviem ti to a neviem, možno by sme náš vzťah obnovili, možno nie. Neskúšaj mi to dávať za vinu, ty si ten, čo odišiel."

,,To nepopieram, ale mám na ňu právo..."

,,To teda nemáš," ozvala sa Jiwon.

,,S Minou sme ešte pred Haniným narodením vybavili všetko potrebné. Mina je jej zákonným zástupcom, ty si sa nikdy v živote dieťaťa neobjavil, takže na ňu právo nemáš. Ak sa hocijako pokúsiš Hanu zobrať do svojej opatery, nepodarí sa ti to."

,,To mi nemôžete urobiť, nie je to fér! Nevedel som o nej!" bránil sa dosť chabo.

,,Mal si byť chlap a ostať s Minou, potom by si o nej vedel," odvrkol Tae a chytil ma za ruku.

Jemne sa naňho usmiala a stisla mu ruku. Jeona to viac vytočilo.

,,Zaujímavé, že si situáciu nevyužil, Taehyung. Mal si dva roky, tak ako je možné, že ty a Mina ešte nie ste spolu?"