Ničiteľ

35. Kapitola

,,Vyzerá to, že ste uprostred veľmi dôležitého rozhovoru. Ja radšej pôjdem," povedala Bomi unavene a už sa otáčala.

,,Nie, nechoď. Kľudne ostaň, riešime len debiliny," ozval sa rýchlo Yoongi.

Vyskočil zo stoličky a chytil Bomi za ruku, aby ju zastavil. Tá sa od neho hneď odtiahla, ale ostala stáť na mieste. Bolo mi Yoongiho takmer ľúto. Takmer.

,,Moje dieťa je pre teba debilina?!" zrúkol Jungkook v akejsi snahe vrátiť sa k horlivej debate.

Namjoon si povzdychol a pokúsil sa nejak zasiahnuť.

,,Prosím ťa, upokoj sa..."

,,Ja sa mám upokojiť?! Henten značkový had pomenuje moju dcéru po hydine, Yoongi ju nazval debilinou, má pre ňu ešte niekto nejakú debilnú prezývku?!"

Jungkook, mojko, máš krámy či aký fras ti je? Hana sa posadila na mňa a prezerala si svojho úbohého otca. Obe sme sa zhodli na tom, že by potreboval nejaký čaj na upokojenie.

,,Ja som ju pomenoval po chemickom prvku! Strašne ma to mrzí!" rozreval sa Hobi.

Pardon, po čom?! Jin sa ho pokúšal upokojiť, ale Hobiho plač sa nedal zastaviť.

,,Volám ju zlatko! Prepáč, Jungkook. Prepáč, Hana. Už to nikdy neurobím! Som najhorší strýko na svete!"

,,Si spokojný? Rozplakal si mi priateľa," zasyčal Jin podráždene a ďalej tíšil to svoje stále trochu zhulené slniečko.

,,Môžeme toto preberať neskôr? Rád by som sa porozprával s Bomi," prerušil ich Yoongi.

Vďaka Bohu, lebo neviem koľko by som ešte vydržala. Hobi akoby zázrakom prestal plakať, len sedel bez pohnutia a zízal do blba. Jin, ty si dnešok ešte užiješ. Jungkook len sklopil hlavu a zdvihol ruky v obrannom geste. Ty sa máš čo brániť, zajko.

,,My sa ale nemáme o čom baviť," odbila ho Bomi a posadila sa.

,,Vonia to výborne. Môže mi niekto podať to mäso?"

Tvárila sa akoby sa vôbec nič nedialo. V okruhu 100 kilometrov sa dalo počuť puknutie Yoongiho srdca. Ale zaslúži si to. Mal myslieť na dôsledky svojho konania. Porazenecky si sadol ďalej od Bomi, aby sa vyhli trápnej atmosfére, ale tej tu aj tak bolo neúrekom. 

,,Ja som mäsko," oznámil nám Hobi s úsmevom a potom ho vyplo.

Jin zúfalo zaúpel, postavil sa s Hobim v náručí a odniesol ho dovnútra. No, tak toto snáď máme za sebou. Hana ma potiahla za rukáv a zmätene na mňa pozrela.

,,Ujo Hobi je mäsko?" 

,,Ujo Hobi je len veľmi unavený."

Malé klamstvo z času na čas neublíži. Jin sa vrátil a na takú hodinku dve sa nám podarilo tváriť sa, že sa nestalo nič vážne a sme úplne normálni ľudia na neobyčajne obyčajnej opekačke. A vôbec nepotrebujeme odbornú pomoc, ani náhodou.

,,Takže zase spolu?" ozval sa Jin po chvíli a pozrel na mňa a Kooka.

,,Áno, zase," prikývla som.

Pripadalo mi akosi nereálne povedať to. Jungkook sa na mňa usmial a chytil ma za ruku. Na mieste by som sa roztopila keby sme boli sami. Mina, si strašne slabá, pokračuj v tom čo robíš. 

,,A máme parádne auto, je tam asi sto gombíkov a všetky svietia tak pekne modro. A ja som šoférovala," pridala sa Hana.

,,On ťa posadil za volant?" zhíkla Bomi, na čo moja dcéra nadšene prikývla.

,,Spolu sme šoférovali domov. Šli sme tak rýchlo a mamka strašne kričala a..."

,,Skoro sme sa zabili," neodpustila som si.

Kútikom oka som na Kooka škaredo pozrela. A on to chápal. Kto to kedy videl, posadiť dieťa za volant?

,,Jungkook, byť otcom neznamená dávať svojmu dieťaťu možnosti zabiť sa," poučil ho Namjoon múdro.

,,O to mi vôbec nešlo. Ozaj, odkedy toho vieš toľko o rodičovstve?"

Namjoon a Jiwon si vymenili zmiešané pohľady. Toto sa mi nepáči a tá ruka na Jiwoninom bruchu už vôbec nie. Nie, toto nerobte. Teraz rozhodne nie. Jiwon jemne prikývla. Neprikyvuj s tou hlavou, preboha! Toto nie je vhodná chvíľa, Boha vášho!

,,Chceli sme vám to oznámiť za lepších okolností, ale Jiwon čaká dieťa," povedal Namjoon hrdo.

Ach, dilino, to si nemohol počkať na tie lepšie okolnosti? Všetkým padla sánka. Isteže, nečakané. Hana prejavovala radosť z tejto novinky ako prvá.

,,Jéj, bude bábätko!" zvolala nadšene a bežala Jiwon objať.

,,Ty si spal s mojou sestrou?!" vykríkol Jin pohoršene.

No nie, hral s ňou monopoly.

,,A nie raz."

Nasledovala krátka nehoda, počas ktorej Namjoon spadol zo stoličky. Nikto nevie prečo sa mu vytvorila modrina na líci a mal mierne pokrivený chrup, ale dohodli sme sa, že sa o tom nebude hovoriť pre dobro ľudstva a našej krehkej psychiky. 

,,Gratulujem vám," precedila Bomi pomedzi zuby.

Chúďa moje, bolo vidieť ako ju to vzalo. Nedokázala sa tešiť z ich šťastia a nikto jej to nemal za zlé. Aspoň v to dúfam. Atmosféra bola ešte napätejšia a dusnejšia.

,,Nie je nejak veľa hodín?" ozvala som sa v nádeji, že ostatní ma pochopia a pôjdeme domov.

,,Hej, máš pravdu. Vezmem teba aj malú domov, čo povieš?" pridal sa ku mne Jungkook.

Tak sme sa so všetkými rýchlo rozlúčili. Bomi mi musela sľúbiť, že mi neskôr zavolá. Nastúpili sme do Jungkookovho auta, pričom som musela Hanu presviedčať desať minút, aby si sadla dozadu a nech sa ani nepozrie na volant. Toto bolo naše zatiaľ najhoršie stretnutie.